Ústavný súd netreba rešpektovať

Teraz je všetko inak. Prezentuje sa tak doktor práv a človek nielenže znalý práva, ale dokonca zastávajúci jednu z najvyšších súdnych funkcií. Ide o sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta. Voči jeho osobe totiž Ústavný súd vydal nález, v ktorom sudcu označil za bezprecedentne zaujatého vo veci, ktorú rozhodoval. Napriek tomu sudca Kliment odmietol rešpektovať záver Ústavného súdu s odôvodnením, že Ústavný súd zle vyhodnotil skutkovú situáciu.

Kliment, ako predseda senátu Najvyššieho súdu 5T, prejednával v pozícii odvolacieho súdu prípad expolicajta Mariána Kučerku, ktorý pôsobil ako šéf jednej zložky operatívcov NAKA. Ten bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený za korupciu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a trest prepadnutia majetku. Po podaní odvolania sa táto vec dostala na stôl senátu Najvyššieho súdu, ktorému predsedá sudca Kliment. Ten rozhodol o znížení trestu odňatia slobody na 10 rokov a šesť mesiacov, pričom trest prepadnutia majetku ponechal v platnosti. Kučerka sa v súčasnosti nachádza v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.

Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že spravodlivosti bolo učinené za dosť, a páchateľovi bola v riadnom procese dokázaná vina a udelený zákonný trest. Problém nastáva v zaujatosti sudcu Klimenta. V predmetnom konaní bol totiž ako prokurátor činný Ondrej Repa, ktorý je synovcom spomínaného sudcu. Takéto rodinné prepojenie, samozrejme, vylučuje nestranné rozhodovanie. V prípade expolicajta Kučerku však nejde iba o konštatovanie jeho obhajoby, ale o nález Ústavného súdu pod spisovou značkou II. ÚS 300/2021, v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že sudca Kliment nie je zákonným sudcom v tejto trestnej veci. Takáto závažná vada konania pritom s vysokou pravdepodobnosťou bude znamenať nový proces s bývalým policajtom Kučerkom.

Dnes už odsúdený Kučerka prostredníctvom svojho obhajcu ešte v roku 2021 podal sťažnosť na Ústavný súd z dôvodu, že senát sudcu Klimenta zamietol jeho prepustenie z väzby. Dôvodom sťažnosti bolo práve rodinné prepojenie prokurátora Repu a sudcu Klimenta, ktorý o nej rozhodoval.

Ústavný súd vo svojom náleze povedal, že vzťah sudcu JUDr. Juraja Klimenta k prokurátorovi JUDr. Ondrejovi Repovi za konkrétnych okolností tohto prípadu je takej povahy a intenzity, že objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti nielen u obvineného, ale aj u akéhokoľvek nestranného pozorovateľa, a môže dokonca viesť ku strate dôvery občanov v spravodlivosť.

Ústavný súd pritom kritizoval Klimenta aj v inom konaní pod spisovou značkou III.ÚS 39/2021, kde sudcovi vyčítal, že proaktívne neoznámil svoje možné vylúčenie kvôli príbuzenskému pomeru a nereflektovanie argumentácie sťažovateľa, čo viac navodzuje dojem zaujatosti.

Opäť išlo o konanie, kde ako prokurátor vystupoval jeho synovec Repa. Uvedené je podľa názoru Ústavného súdu v rozpore so zásadou obsiahnutou v judikatúre ESĽP, podľa ktorej spravodlivosť musí byť nielen vykonaná, ale musí byť vidieť, že je vykonaná. To v kontexte tohto prípadu znamená, že sudca musí byť nielen nezaujatý, ale musí sa tak aj javiť. Predsedníčka senátu dokonca spochybnila nielen objektívnu nestrannosť Klimenta, ale aj tú subjektívnu, nakoľko sa sudca Kliment viackrát verejne negatívne vyjadroval k veciam alebo osobám, o ktorých potom rozhodoval. Ústavný súd teda aj v Kučerkovom prípade rozhodol, že jeho základné práva boli porušené tým, že rozhodoval nezákonný sudca Kliment.

Ústavný súd preto nálezom zrušil uznesenie senátu 5T Najvyššieho súdu vo veci Kučerkovej väzby z dôvodu, že ho vydal nezákonný sudca Kliment. Kým však Ústavný súd rozhodol o tejto sťažnosti a označil sudcu Klimenta za zaujatého, bol už Kučerka z väzby prepustený. Ústavný súd preto nepovažoval za potrebné vrátiť vec na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu, ako by to urobil, ak by bol obvinený stále vo väzbe. Nakoľko nedošlo k ďalšiemu konaniu v tejto veci na Najvyššom súde, nebol z tohto konania následným procesným postupom vylúčený JUDr. Kliment, ako by to normálne prebiehalo aj v obdobných prípadoch.

JUDr. Kliment sa napriek tomuto nálezu rozhodol tento záväzný právny názor Ústavného súdu nerešpektovať a navyše ho spochybňovať. Sťažnosť Kučerku, že jeho zaujatosť v tejto trestnej veci už bola konštatovaná právoplatným a vykonateľným nálezom Ústavného súdu sudca odôvodnil konštatovaním, že Najvyšší súd by bol právnym názorom vysloveným v predmetnom náleze Ústavného súdu viazaný iba v prípade, ak by aj vrátil vec Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, čo sa však nestalo.

Sudca Kliment rovnako vo svojom vyjadrení pri posudzovaní sťažnosti tvrdil, že Ústavný súd rozhodol na základe vymyslených tvrdení Kučerku, ktoré si bez ďalšieho osvojil. Tie mali spočívať v tom, že jeho trestné konanie dozoroval prokurátor Repa. Podľa sudcu Klimenta to však mali byť iní prokurátori a Repa v nej nikdy ako dozorový prokurátor nefiguroval. To však Ústavný súd nikdy netvrdil, ale poukazoval na Repove činnosti pri trestných úkonoch ako prokurátora, akými boli napríklad výsluchy obvineného Kučerku. Takto si teda Kliment odôvodnil záver, že nález teda nemôže zakladať zaujatosť jeho osoby. K tomu dodal pomerne prekvapivé tvrdenie, že Ústavný súd nemá právomoc konštatovať zaujatosť sudcu.

Tu je potrebné zdôrazniť, že konkrétny sudca, ako predseda senátu, ktorému bol tento nález adresovaný, je povinný ho rešpektovať a je pre neho záväzný ako pre orgán, u ktorého bolo vyslovené porušovanie základných práv voči jednotlivcovi. Rovnako, hoci v prípade nálezu išlo o tzv. prípravné konanie, v ktorom sa rozhodovalo o väzbe expolicajta, a následne sudca Kliment rozhodol o odvolaní Kučerku ako odvolací sudca, stále ide o tú istú trestnú vec s rovnakým obvineným. Hoci judikatúra ESĽP pripúšťa možnosť, aby jeden sudca rozhodoval v oboch typoch konaní, nepripúšťa možnosť, aby v konaní rozhodoval sudca, ktorý bol označený Ústavným súdom ako nezákonný pre zaujatosť.

V tomto prípade možno badať paralelu s vyjadreniami Igora Matoviča. Aj on sa rozhodol, že súdne rozhodnutie pre neho neplatí, ak si on sám vyloží realitu inak. Sudca Kliment si rovnako svojvoľne odôvodnil svoju nestrannosť, hoci opak konštatovala vyššia právna inštancia. Ak by takto postupoval bežný občan, akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu by nemusel rešpektovať, ak sa mu nebude páčiť.

Nie je to len o pozoruhodnom podkopávaní autority štátnej moci zúčastnených a ich odkazu spoločnosti, že netreba rešpektovať rozhodnutia autorít, ak sa preto nájde akékoľvek ospravedlnenie. Ide aj o samotný výkon spravodlivosti v prípadoch závažnej trestnej činnosti.

Aj v prípade, že Kučerka je objektívne vinný, bude môcť využiť túto procesnú vadu. Samotný jeho obhajca sa vyjadril, že odporučí jeho klientovi podanie mimoriadnych opravných prostriedkov. Ťažko si predstaviť, že aj ak odvolanie nebude úspešné, Ústavný súd bude mať v tejto veci iný názor, ako opätovné konštatovanie nezákonnosti sudcu v osobe Klimenta. A netreba zabúdať ani na Európsky súd pre ľudské práva, kde opäť, vzhľadom na jeho prísnu judikatúru ohľadom nestrannosti sudcov, je vysoká pravdepodobnosť úspechu dnes už odsúdeného Kučerku.

Treba sa preto pýtať nielen prečo predstavitelia inštitucionálnej moci opakovane ukazujú verejnosti, že pre nich platia iné pravidlá, ale aj prečo musel nutne rozhodovať práve tento sudca, hoci dobre vedel, že tým môže narušiť celý súdny proces v závažnej spoločenskej kauze. A to nie z hľadiska jeho právneho názoru, ale z hľadiska konštatovania Ústavného súdu, ktoré účelovo a cielene odmietol rešpektovať.