Volebný prieskum verzus volebný model. Ako ich čítať?

Obe formy sociologického výskumu pritom pracujú s rovnakým zberom dát, či už osobne, telefonicky alebo inak. Ľudia, ktorí voliť nejdú, sa nepočítajú k žiadnej strane, a sú špeciálne označení ako „nevoliči.“ Tí, ktorí sú v čase zberu dát pevne rozhodnutí voliť, sú následne rozčlenení do skupín podľa preferovaných strán.

Dôležitý rozdiel je v tom, ako tieto formy pristupujú ku kategórii „nerozhodnutých.“ Zatiaľ čo prieskum preferencií „ich vyhodnotí ako samostatnú skupinu (Focus a AKO), volebný model ráta s tým, že respondent z tejto skupiny uvedie viacero možných odpovedí (IPSOS, Median, NMS),“ uviedol Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Focus.

V rámci prieskumu preferencií teda existujú tri kategórie: nevoliči, nerozhodnutí, a rozhodnutí pre stranu (ktorí sa ďalej členia). Na druhej strane, v rámci volebného modelu nie sú rozčleňovaní respondenti, ale odpovede. Každá strana, ktorá u respondenta prichádza do úvahy, je započítaná, akurát s iným pomerom hlasov. Ako vysvetľuje Slosiarik, do výsledku podpory danej strany sa teda započítajú „rozhodnutí, ako aj nerozhodnutí, akurát sa im priraďujú rôzne váhy“.

Zaujímavý posun spravil sociológ Martin Škop pre portál Aktuality.sk, kde vytvoril spolu s dátovou analytičkou Kateřinou Mahdalovou z existujúcich prieskumov a modelov akýsi „supermodel“ volebných preferencií. Takisto ako modely typu IPSOS či Median, aj tento nový model pracuje na báze váženého priemeru – to znamená, že novšie prieskumy majú väčšiu váhu v priemerovaní ako staršie. Autori „supermodelu“ v popise uvádzajú, že „model nenahrádza jednotlivé prieskumy agentúr,“ tieto prieskumy slúžia ako zozbierané dáta pre následné výpočty.