Z viacerých strán počúvam: „So Smerom v žiadnom prípade! Ale s Hlasom... Hm. To je niečo iné.“
Hlas je ako univerzálny darca či príjemca. Alebo ako dáka bezpohlavná bytosť. Nemá problém ísť so Smerom, ale ani s PS, SaS či s KDH. Tí, ktorí investujú do Hlasu, totiž potrebujú, aby bol vo vláde.
My nechceme vládu Smero-Hlasu, ale ani vládu Hlasu, PS, SaS. Vo voľbách sa pobijeme za to, aby sa nestalo ani jedno, ani druhé.
Smer je jasný. Známy. Čitateľný. Je to strana napojená na oligarchiu. Výsledkom jej dvanásťročného vládnutia bol ekonomický aj morálny úpadok krajiny a obrovská miera korupcie. Je známy v zlom, ale i v dobrom. Pýtate sa: „A kde vidíš to dobré?“ No, napríklad v jasnom postoji k manželstvu muža a ženy alebo v podpore práva rodičov na informovaný súhlas so vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. To, samozrejme, nijako nemaže a neamnestuje všetko to negatívne, za čo nesú zodpovednosť.
V žiadnom prípade by som ich nevolil a nešiel s nimi do koalície! Ale ak voliči rozhodnú, že budú mať určité zastúpenie v parlamente, budeme vedieť, s akými postojmi plus-mínus môžeme rátať. Napríklad aj s tým, že spomínané hodnotové otázky u Smeru síce nie sú priorita, ale zároveň sú ochotní o nich rokovať.
Hlas je však v týchto otázkach nevyspytateľný. Respektíve, zo skúsenosti vieme, že hodnotovým otázkam sa vyhýbajú alebo ich rovno nepodporia. Nepodporili voľnú nedeľu, nepodporili zákon o ochrane tehotných matiek a dokonca ani zákon o právach rodičov pri sexuálnej výchove! Zato pri registrovaných partnerstvách by ma vôbec neprekvapilo, keby hlasovali za. Peter Pellegrini viackrát naznačil, že by s tým nemal problém. Mimochodom, v tomto sú si podobní s Demokratmi. Tvária sa ako stredoví, ale v podstate sú liberálni. Rozdiel je v percentách.
Komentáre „Hlas je to isté čo Smer, len v ružovom“ nie sú ďaleko od pravdy. Keď sa pozriete na kandidátku Hlasu, uvidíte na prvých miestach takmer výlučne Smerákov, ktorí nesú priamu zodpovednosť za všetko, čo sa dialo počas vlád Smeru. Sú tam viacerí ministri z vlád Roberta Fica či Petra Pellegriniho, keď bol ešte hrdý smerák. Štrnásti z prvej dvadsiatky kandidátov Hlasu sú bývalí smeráci!
Neprekvapuje ma, že s Hlasom chce ísť PS alebo SaS (u tých ma prekvapuje už len máločo). Ale prekvapuje ma vajatanie KDH, ktoré nedokáže jednoznačne vylúčiť Hlas-SD spomedzi svojich budúcich koaličných partnerov. A to práve preto, že Hlas spája to najhoršie, čo v slovenskej politike máme – oligarchické pozadie spojené s liberálno-progresívnou ideológiou. V kuloároch sa hovorí o tom, že existuje predbežná dohoda na vláde HLAS-PS-SAS-KDH, čo otvorene naznačil v Denníku N František Mikloško. Vieme si ľahko predstaviť, akú „silu“ by mali konzervatívci v takomto zoskupení. Mohlo by to znamenať hodnotovú katastrofu.
A argument typu „S niekým tú vládu zostaviť musíte“ neberiem. Nie, nemusíte. Niekedy je poctivejšie a lepšie pre krajinu, ak ostanete v opozícii a budete silnou opozíciou. História v mnohých demokratických krajinách nás o tom poučila dostatočne.
Bratríčkovanie pred voľbami s liberálnymi stranami si KDH už vyskúšalo a v minulých voľbách mu to zlomilo krk. Nie je potrebné predčasne skákať do náruče PS či Hlasu. Je potrebné spraviť poriadnu kampaň, zabojovať o dobrý výsledok a pokúsiť sa zložiť najlepšiu možnú koalíciu.
Tak sa to chystáme my, v koalícii OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia, Za ľudí. Uchádzame sa o dôveru ľudí vo voľbách. Ponúkame hodnoty, skúsenosti a výsledky. A ako jediné z relevantných politických zoskupení v tejto chvíli odmietame nielen Smer, ale aj Hlas.
Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.