Čo nás učí lekcia o Auguste 1968
Servilnosť komunistických predákov voči sovietskej moci bola nevyhnutnou vlastnosťou, ktorá ich priviedla až na vrchol straníckej a štátnej politiky. Týka sa to rovnako Alexandra Dubčeka, ako aj Gustáva Husáka.
archív sovietske tanky nápisy vojaci Námestie SNP
Dokumentárne snímky z Bratislavy 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta. Foto: TASR/Miroslav Vojtek
Československo v období studenej vojny patrilo medzi štáty Východného bloku s najservilnejšími prosovietskymi vládami. Dokazuje to jeho zahraničná politika, ktorá sa len málokedy vymykala zo zahraničnopolitickej línie stanovenej Moskvou. Bývalý americký minister zahraničia Dean Acheson vo svojich memoároch vydaných v roku 1969 opisuje servilné konanie československých delegácií počas rokovaní na zasadnutiach Organizácie Spojených národov, ktoré neváhali nasledovať dlhoročného sovietskeho ministra zahraničia Andreja Gromyka aj na pánske toalety, aby tak verne preukázali svoju lojalitu.
Ďalším dôkazom servilnosti sú československé tajné služby takmer úplne podriadené záujmom sovietskej špionáže a kontrašpionáže. Západná tlač si už v 50. rokoch všimla, že napríklad špionáž v NATO vykonávali skôr agenti z Československa než ich sovietski kolegovia. Československá tajná služba bola vybudovaná pod vedením a dohľadom sovietskych poradcov a sovieti ju plne kontrolovali. Vybraní dôstojníci československej rozviedky sa posielali do Sovietskeho zväzu na ďalšie školenia a známy je aj vysoký stupeň koordinácie medzi tajnými službami sovietskeho bloku. Prominentný agent československej rozviedky Ladislav Bittman po svojom úteku na Západ v auguste 1968 tvrdil, že až do tohto obdobia bola československá tajná služba najvýkonnejšou satelitnou tajnou službou. V posledných dvoch dekádach studenej vojny ju vystriedala vysoko efektívna východonemecká Stasi.