Čo nás učí lekcia o Auguste 1968

Československo v období studenej vojny patrilo medzi štáty Východného bloku s najservilnejšími prosovietskymi vládami. Dokazuje to jeho zahraničná politika, ktorá sa len málokedy vymykala zo zahraničnopolitickej línie stanovenej Moskvou. Bývalý americký minister zahraničia Dean Acheson vo svojich memoároch vydaných v roku 1969 opisuje servilné konanie československých delegácií počas rokovaní na zasadnutiach Organizácie Spojených národov, ktoré neváhali nasledovať dlhoročného sovietskeho ministra zahraničia Andreja Gromyka aj na pánske toalety, aby tak verne preukázali svoju lojalitu.

Ďalším dôkazom servilnosti sú československé tajné služby takmer úplne podriadené záujmom sovietskej špionáže a kontrašpionáže. Západná tlač si už v 50. rokoch všimla, že napríklad špionáž v NATO vykonávali skôr agenti z Československa než ich sovietski kolegovia. Československá tajná služba bola vybudovaná pod vedením a dohľadom sovietskych poradcov a sovieti ju plne kontrolovali. Vybraní dôstojníci československej rozviedky sa posielali do Sovietskeho zväzu na ďalšie školenia a známy je aj vysoký stupeň koordinácie medzi tajnými službami sovietskeho bloku. Prominentný agent československej rozviedky Ladislav Bittman po svojom úteku na Západ v auguste 1968 tvrdil, že až do tohto obdobia bola československá tajná služba najvýkonnejšou satelitnou tajnou službou. V posledných dvoch dekádach studenej vojny ju vystriedala vysoko efektívna východonemecká Stasi.

Servilnosť komunistických predákov voči sovietskej moci bola tou nevyhnutnou vlastnosťou, ktorá ich priviedla až na vrchol straníckej a štátnej politiky. Týka sa to rovnako Klementa Gottwalda – „prvého robotníckeho prezidenta“, jeho nástupcu Antonína Zápotockého a po ňom Antonína Novotného, ako aj Alexandra Dubčeka, Ludvíka Svobodu či Gustáva Husáka. Všetci sa do čela strany a štátu dostali s benevolentným súhlasom Kremľa. Ústava prijatá v roku 1960 bola po sovietskej ústave druhou socialistickou ústavnou listinou. Československo sa ňou oficiálne vyhlásilo za socialistickú republiku. Mimochodom práve ústavou z roku 1960 boli odstránené posledné zvyšky autonómneho postavenia Slovenska a v novom socialistickom štátnom znaku bol slovenský dvojkríž nahradený partizánskou vatrou pod Kriváňom, aby sa tak dosiahlo úplné odstrihnutie Slovenska od vlastných historických koreňov.

Čo sa teda udialo v povestný rok 1968 a aké lekcie nám prináša? Na rovine mocenskej predchádzal Dubčekovej jari pád – na Slovensku značne neobľúbeného – prvého tajomníka komunistickej štátostrany Antonína Novotného v decembri 1967. Jeho odchod súvisel so sovietskymi strategickými a vojenskými plánmi, ktorých spoločným menovateľom bola dlhodobá požiadavka sovietskeho armádneho velenia umiestniť v Československu vojenské divízie a vybudovať vojenské základne. Novotný sovietsku požiadavku dlhodobo ignoroval.