New York Times: Ako vlny horúčav zvyšujú závislosť Číny od uhlia

Po troch dňoch rokovaní v Pekingu John Kerry, vyslanec prezidenta Bidena pre klímu, v stredu povedal, že najťažším problémom bol čínsky uhoľný program. „Teraz ide o to, aby sme sa zbavili určitej závislosti od uhlia," povedal.

Spojené štáty, ktoré vypúšťajú oveľa menej skleníkových plynov ako Čína, sa vydali iným smerom. Už desať rokov nepostavili žiadnu novú uhoľnú elektráreň, pričom spotrebu uhlia znížili takmer o polovicu a namiesto toho zvýšili spotrebu zemného plynu.

Žiadna krajina nemá také veľké podzemné zásoby uhlia ako Čína, ktorej predstavitelia považujú domáce zásoby za základ energetickej bezpečnosti. Riaditeľ vládneho Národného úradu pre energetiku Zhang Jianhua označil uhlie za „balastný kameň" energetického mixu svojej krajiny.

Najvyšší čínsky predstaviteľ Si Ťin-pching v apríli 2021 uviedol, že jeho krajina bude „prísne kontrolovať projekty uhoľnej energetiky, prísne kontrolovať rast spotreby uhlia" do roku 2025 a potom ju „postupne znižovať" počas nasledujúcich piatich rokov. V polovici septembra 2021 separátne zakázal akékoľvek ďalšie kontrakty Číny na výstavbu uhoľných elektrární v iných krajinách.

O týždeň neskôr, koncom septembra 2021, horúce počasie preťažilo čínsku elektrickú sieť a spôsobilo priebežné výpadky elektriny na celom pobreží krajiny. Zamestnanci mali len niekoľko minút na to, aby opustili kancelárske výškové budovy, než sa výťahy vypnú. Náhly výpadok prúdu v chemickej továrni viedol k výbuchu, ktorý zranil desiatky pracovníkov.

Tento debakel podnietil mimoriadne úsilie o zvýšenie ťažby uhlia a výstavbu ďalších uhoľných elektrární v Číne. Ruská invázia na Ukrajinu a následné zastavenie ruských dodávok energie do Európy zvýšili odhodlanie Pekingu spoliehať sa na uhlie ako na základ svojej energetickej bezpečnosti.

Čína dováža najmä ropu a zemný plyn, pričom väčšina z nich prichádza po námorných trasách kontrolovaných námorníctvom Spojených štátov alebo Indie, dvoch geopolitických rivalov. Po čiastočnom roztavení troch jadrových reaktorov v japonskej Fukušime v roku 2011 Čína obmedzila výstavbu jadrových elektrární na niekoľko lokalít v blízkosti pobrežia.

Podľa výskumnej skupiny Global Energy Monitor bolo v januári v Číne viac ako 300 uhoľných elektrární v rôznych štádiách návrhu, povoľovania alebo výstavby. To boli dve tretiny kapacity uhoľných elektrární, ktoré sa budujú na celom svete.

K rozmachu výstavby prispieva: Počas výpadkov v roku 2021 sa čínske provincie snažili hromadiť elektrickú energiu a nepredávať ju iným provinciám. Mnohé miestne a provinčné vlády reagovali tým, že sa snažili postaviť uhoľné elektrárne v rámci svojich hraníc.

„Postaviť všetky tieto nadbytočné uhoľné elektrárne zvýši celú našu cenu energie," povedal Ma Jun, riaditeľ Inštitútu pre verejné a environmentálne záležitosti, environmentálnej skupiny so sídlom v Pekingu.

Prakticky všetky nové elektrárne v Číne stavajú štátne podniky, pretože súkromní developeri považujú tieto zariadenia za finančne nerentabilné, povedal David Fishman, analytik čínskej elektroenergetiky v hongkonskej poradenskej spoločnosti Lantau Group.

Hoci Čína stavia čoraz viac uhoľných elektrární, vedie aj v oblasti solárnej a veternej energie. Podľa Medzinárodnej asociácie pre obnoviteľné zdroje energie, medzivládnej skupiny v Spojených arabských emirátoch, inštalovala 3,5-krát viac solárnej energie a 2,6-krát viac veternej energie ako Spojené štáty.

Najväčšie čínske veterné a solárne projekty sa zvyčajne nachádzajú v riedko osídlených západných a severozápadných regiónoch, kde je počasie po väčšinu roka slnečné a veterné.

Tieto lokality sú však ďaleko od provincií pri pobreží, kde žije väčšina obyvateľstva a kde sídli mnoho spoločností, ktoré majú veľký dopyt po elektrickej energii, a kde je počasie spravidla zamračené a menej veterné.

Prepojenie rozsiahlych fariem solárnych panelov a radov veterných turbín s pobrežnými oblasťami si vyžiadalo výstavbu elektrických vedení veľmi vysokého napätia. Čína vybudovala viac kilometrov ultravysokonapäťových vedení ako zvyšok sveta dohromady.

Jedným z problémov je, že takéto vedenia sú nesmierne drahé. Čínske energetické spoločnosti musia pre každé vedenie zakúpiť 200 metrov široké pásy pôdy v dĺžke stoviek kilometrov. Aby bolo vedenie nákladovo efektívne, musí prenášať elektrinu nepretržite. Slnko však nesvieti jasne celý deň a vietor nefúka stále.

Preto sa väčšina nových čínskych uhoľných elektrární buduje v kombinácii s veternými a solárnymi projektmi, aby sa zabezpečil nepretržitý prenos energie, povedal Kevin Tu, expert na energetiku z Pekingu, ktorý pôsobí ako nerezidentný pracovník Centra pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite.

Ďalším veľkým problémom v oblasti zmeny klímy, ktorý predstavuje pokračujúce intenzívne využívanie uhlia v Číne, je spôsob jeho ťažby. V Číne sa uhlie vo väčšej miere ako vo väčšine krajín ťaží pod zemou, čo je postup, pri ktorom sa do atmosféry uvoľňuje veľké množstvo metánu. Metán má 20- až 80-krát silnejšie účinky na otepľovanie atmosféry ako oxid uhličitý. Čínski fyzici odhadli, že štvrtina všetkých emisií metánu v Číne pochádza z viac ako 100 000 uhoľných baní, väčšinou malých, dávno opustených, ale stále uvoľňujúcich plyny.

Jedna neočakávaná zmena by mohla Číne pomôcť znížiť závislosť od uhlia: zrútenie trhu s nehnuteľnosťami.

Továrne spotrebujú dve tretiny čínskej elektrickej energie a dominantnými užívateľmi sú oceliarne, cementárne a výrobcovia skla, ktorí zásobujú obrovské stavebné úsilie krajiny.

Ceny bytov však klesajú, pretože roky nadmernej výstavby viedli k vzniku až 80 miliónov prázdnych bytov. V prvej polovici tohto roka začali developeri stavať takmer o štvrtinu menej bytov ako pred rokom.

Ani spomalenie bytovej výstavby však nezvráti mamutie investície do uhlia, ktoré Čína práve uskutočnila. „Všetko to ďalšie uhlie znamená, že pre Čínu je ťažšie byť ambicióznejšou" pri riešení klimatických zmien, povedal Michal Meidan, vedúci energetického výskumu Číny v Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie, nezávislej výskumnej skupine. „Potenciálne to komplikuje agresívnejší časový plán v oblasti emisií."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.