Rešpektovaný ekonóm opisuje, ako vojna prospieva ruskej ekonomike

Niečo na tom argumente je, znie logicky, aj keď očakávania, ktoré sa spájali so sankciami proti Rusku, sa doteraz nenaplnili. Známy ruský ekonóm Vladislav Inozemcev, ktorého sme už v Štandarde párkrát citovali, ponúkol nedávno prekvapujúcu a provokatívnu analýzu, prečo je Rusko na tom ekonomicky lepšie, než si aj skeptici na Západe myslia a prečo ekonomické dôvody postaviť sa Putinovi a vojne prakticky nehrajú rolu. Inozemcev o tom hovoril s korešpondentom Novoj gazety, kde vyšiel jeho rozhovor.

Pre čitateľov, ktorí nepoznajú toto meno, chcem hneď v úvode spresniť, že Inozemcev býva väčšinou v USA, v svojej domovine je považovaný za „agenta a inostranca“ a  rozhovor s ním zverejnili noviny, ktoré sú v Rusku zakázané. Takže podozrenie, že ide o kremeľského propagandistu alebo inak skrytú propagandu, môžeme vylúčiť. Vladislav Inozemcev sa angažoval v ruskej opozícii, písal napríklad ekonomický program Putinovmu rivalovi a spolupracuje s ľuďmi ako na Slovensku známy Ivan Krastev.

Je to dôležitá poznámka, pretože situáciu v Rusku vidí výrazne inak, ako naše a západné médiá hlavného prúdu.

Na krvi sa zarába

Inozemcev tvrdí, že v štátoch, ktoré sú zapojené do obmedzených vojenských operácií, kde štát zvyšuje vojenské výdavky, vždy v dôsledku toho prebieha hospodárske oživenie. Netýka sa to len Ruska, podobnú dynamiku vykazuje podľa neho aj Ukrajina. Aj keď významný rozdiel je, že Ukrajina má zničenú výraznú časť územia a ekonomiky, takže jej hospodárstvo ťahá len zvyšok krajiny a peniaze, ktoré dostáva ako vojenskú a finančnú pomoc od spojencov. V Rusku je to inak a vojnu tu financujú za cenu vnútorného dlhu. Hoci to pôsobí na rast inflácie, citovaný autor ju nepovažuje za reálne ohrozenie,  ruská ekonomika privykla existovať v takýchto podmienkach.  

Kľúčovým argumentom Vladislava Inozemceva je, že dôsledkom vojny v Rusku je vznik celej sociálnej skupiny, ktorá má záujem pokračovať vo vojne. Ide o vlastníkov aj zamestnancov vojenských tovární, ktorí – podľa niektorých odhadov – tvoria v Rusku skupinu asi dvoch miliónov ľudí. K nim treba prirátať aj početných subdodávateľov, čiže podnikateľov pracujúcich v pridružených sektoroch, kde sú príjmy a provízie oveľa vyššie, ako je priemer v hospodárstve.

Nejde pritom len o vojenský priemysel. Ako nedávno informovala ruská centrálna banka, v druhom štvrťroku 2023 dosiahlo využitie kapacity ruských fabrík 81 percent, čo je nové historické maximum. Znamená to, že militarizácia ekonomiky je výhodná takmer pre každého, dokonca aj pre pracovníkov v „mierových“ odvetviach, ktoré s vojnou nemajú nič dočinenia.

Čo teda ohrozuje ruské hospodárstvo? Pripravte sa na malý šok. Podľa Inozemceva je to náhle ukončenie vojny. Práve to by mohlo, tvrdí ekonóm, viesť k vážnym dôsledkom. Ukončenie vojny alebo vystúpenie z konfliktu sprevádzali v trhovej aj riadenej ekonomike vždy značné problémy. Bolo to tak po dvoch svetových vojnách, a týkalo sa to aj víťazných štátov. Je celkom zrejmé, že sa to zopakuje aj teraz: ak sa výroba vo vojenských továrňach zníži, možno očakávať, že dva-tri milióny ľudí čaká zníženie miezd, niektorí zrejme potom zrejme prídu aj o prácu. Priemerný príjem bude klesať minimálne tri roky, v závislosti od iných faktorov.

Takže bežní aj bohatí Rusi majú rok a pol po začiatku vojny nielen patriotické, ale aj čisto materiálne dôvody, ktoré posilňujú dlhšie trvanie vojny. Samozrejme, úplne inak sa uvažuje o vojnovej ekonomike, keď prináša také ľudské straty, že ekonomické úvahy idú bokom. Pre menší národ je to, pochopiteľne, vždy ťažšie a náročnejšie.  

Dobrý plat, výhody pre rodinu a ak padnete, štedré odškodné

V Rusku zatiaľ mobilizovanie do vojny funguje, týka sa to aj priamych účastníkov bojových akcií. Inozemcev zaznamenal, že počas ukrajinského konfliktu ruské štátne orgány radikálne zmenili prístup k financovaniu armády a zvýšili priame platby vojenskému personálu. Ekonóm konštatuje, že ruský štát sa v podstate rozhodol, že zo všetkých vojakov urobil žoldnierov.

V porovnaní s predvojnovým obdobím výplaty vojakom mnohonásobne vzrástli. Pred pár mesiacmi médiá písali o vysokých mzdách pre takzvaných vagnerovcov, teraz však plat vojakov v obyčajných armádnych jednotkách nie je oveľa menší. V poslednom období mobilizovaní vojaci, rovnako, ako aj takzvaní kontraktnici, čiže vojaci, ktorí sa dobrovoľne zamestnali v armáde na zmluvnom základe, dostávajú mesačne približne 200-tisíc rubľov (v aktuálnom kurze asi dvetisíc eur). Pre Rusov, zvlášť pre tých, ktorí žijú v zaostalejších a zle spravovaných regiónoch, je to mimoriadne veľká mzda.

Nad rámec tých miezd existujú ďalšie mimoriadne výhody pre vojenský personál. Štát ponúka špeciálnu vojenskú hypotéku, ktorá umožňuje vojakom získať byty za výhodných podmienok. Možné je tiež zdarma absolvovať vysokoškolské vzdelanie, pričom tieto výhody platia aj pre deti vojakov a personálu pôsobiaceho v armáde. To robí vojenskú službu atraktívnejšou a zabezpečuje neustály prílev ľudí, ktorí sa chcú pripojiť k armáde.         

V rozpore s bežnými očakávaniami, aké sa na Slovensku tradujú od druhej svetovej vojny („nas mnóga“), sa ruský štát snaží urobiť „akceptovateľnejším“ aj ten najhorší scenár – ťažké zranenie alebo smrť vojaka. Inozemcev spočítal, že v takomto prípade môže mať rodina zosnulého nárok na kompenzácie vo výške až do 15 miliónov rubľov, čo zodpovedá sume 150-tisíc eur. Aj to je pomerne vážny argument k tlmeniu obáv pred účasťou vo vojne.

Prijateľný život

Netreba mať vysokú školu ekonomickú, aby čitateľ videl, že v dôsledku týchto opatrení začalo pomerne veľa rodín dostávať pomerne veľa peňazí. A to sa deje v najchudobnejších regiónoch, kde sú takéto zmeny obzvlášť citeľné. Ich počet je síce relatívne malý, aspoň v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov, no stále ovplyvňujú situáciu na trhu a postarajú sa o efektívny dopyt.

Samozrejme, všetko by sa obrátilo proti účelu, keby sa nemyslelo na infláciu. Práve preto a zároveň s tým veľmi nevzrástli celkové príjmy obyvateľstva. Vláda indexuje platy a dôchodky podľa inflácie, aby ľudia nemali pocit, že život sa výrazne zhoršil. Ale peniaze majú stále približne rovnakú kúpnu silu ako predtým, takže výrobcovia nemôžu nekontrolovateľne zvyšovať ceny. Nezmizla ani konkurencia: ak niekto zvýši ceny potravín alebo mäsa, ľudia si nájdu iného výrobcu či predajňu.

Život bežných Rusov, ktorí nie sú spojení s armádou a vojenskou výrobou, sa síce nezlepšil, ale ani nezhoršil. Síce neprosperujú, ale zachovali si prijateľnú životnú úroveň, v tej miere, ako na ňu boli zvyknutí. Západné sankcie a obmedzenia dodávok západných tovarov ich veľmi netrápia. Napokon, ako si všimol Larry Summers, bývalý minister financií počas prezidenta Clintona, sankcie proti Rusku okamžite zvýšili obchodnú výmenu USA so všetkými štátmi, ktoré s Ruskom susedia. Obyvateľstvo v Rusku nemá ekonomické dôvody byť nespokojné s vládou a jej politikou, napriek vojne. Práve tu leží prvý dôvod, prečo v ruskej spoločnosti nie je požiadavka na politickú zmenu. Istotu by nahradila neistota.

Je zaujímavé, že situáciu na Ukrajine hodnotí Inozemcev veľmi podobne. Ale spomína aj vážne rozdiely. Vojna prebieha na ukrajinskom území, veľká časť infraštruktúry, priemyslu aj miest je ničená, vojenské straty sú tak oveľa vyššie. V dôsledku toho je aj napätie v spoločnosti väčšie. Ukrajina však financuje vojnu zo zahraničných zdrojov, ktoré, naopak, Rusko nemá žiadne. Preto oficiálny ukrajinský vojnový rozpočet pôsobí smiešne nízko. Najmä pre štát vo vojne. Ukrajinci sa zároveň spoliehajú, že aj po vojne ich západní spojenci neopustia a budú financovať obnovu zničeného hospodárstva. V prípade napadnutého štátu to síce môže vyznieť necitlivo, ale do istej miery možno povedať, že objektívne okolnosti ani ich nateraz nenútia ponáhľať sa s uzavretím mieru.  

Hoci tu zjavne nejde o takzvanú vojnovú prosperitu, ako o nej nedávno písal Štandard, zdá sa, že ak sa vojna v blízkej budúcnosti zastaví, nebude to z ekonomických dôvodov. Aspoň tak o tom uvažuje jeden z popredných ruských ekonómov, ktorého predpovede sa, mimochodom, zväčša naplnili.