Peter Báthory: Výstavba diaľnice nemôže trvať štrnásť rokov. Poliaci ich stavajú za polovičný čas

Peter Báthory je predsedom občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín. V rozhovore hovorí, že polovičný profil diaľnice alebo obchvaty by neboli ani lacnejšie, ani rýchlejšie postavené. Tvrdí, že diaľnicu na Zemplín by sme mali urýchlene začať stavať z dôvodu vysokého počtu áut na cestách, vojny na Ukrajine, aj pre naše medzinárodné záväzky. Vysvetľuje, prečo je podľa neho najväčším problémom pri výstavbe diaľnic politika. A ozrejmuje, aký vzťah má ich občianske združenie k jednotlivým politickým stranám.

Analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) tvrdí, že niektoré z diaľnic, ktoré chceme na Slovensku postaviť, môžu na konci zívať prázdnotou. Ako príklad uviedli aj D1 z Košíc v smere na ukrajinskú hranicu. Podobné stanovisko zastáva aj Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, ktorý naznačuje, že namiesto diaľnice v plnom profile potrebujeme možno len polovičný profil, alebo len obchvaty okresných miest. Prečo teda podľa vás potrebujeme diaľnicu na Zemplín?

Situácia, ktorá je momentálne na Zemplíne, čo sa týka infraštruktúry, je neúnosná. Už sčítanie dopravy pre Plán územnej mobility Košického samosprávneho kraja z roku 2018 ukázalo, že na ceste E 50, teda na výstupe smerom z Košíc do Michaloviec, bola intenzita dopravy vo výške 17-tisíc vozidiel denne. V roku 2021 robila sčítanie dopravy aj Slovenská správa ciest, vtedy bola intenzita dopravy v Pozdišovciach 15-tisíc áut. Na výstupe z Košíc to vtedy bolo 18 800. Aj naše občianske združenie už dva roky po sebe robilo sčítanie dopravy v auguste, v piatky, a vyšlo nám to cez 20-tisíc vozidiel. Aj ÚHP vo svojom blogu, ktorý publikoval zhruba pred mesiacom, píše, že kapacita cesty 1. triedy je od 5- do 13-tisíc vozidiel. To znamená, že my kapacitu prekračujeme už teraz. Pre plnohodnotnú štvorprúdovú diaľnicu je to 17 500 až 45-tisíc vozidiel denne. Navyše, keď sa robí štúdia výhľadovo dopredu na 30 rokov, násobí sa to koeficientom cca dva, podľa toho, o aký región ide. My už teraz spĺňame túto intenzitu. A oni sa pýtajú, či sa to oplatí? Nerozumiem, z čoho vychádzajú. Okrem toho, k výstavbe diaľnice na tomto úseku nás zaväzujú aj naše záväzky voči Európskej únii.

Čo tým myslíte?

Diaľnica na Zemplín je súčasťou TEN-T koridoru, čo je medzinárodná cestná sieť, na ktorej sa v Helsinkách v roku 1991 dohodla Európska únia. Keď sa Slovensko stalo členským štátom, podpísalo dohodu, že do roku 2030 budeme mať postavenú základnú sieť TEN-T koridorov. Doň patrí celá D1 od Bratislavy až po Vyšné Nemecké a D3 na Kysuciach. Navyše, EÚ si v roku 2013 povedala, že keď už dáva finančné prostriedky na výstavbu cestnej infraštruktúry, tak chce, aby medzinárodné koridory aj nejako vyzerali. Ich požiadavkou je, že musíme postaviť buď diaľnicu, alebo rýchlostnú cestu. My sme sa k tomu zaviazali, máme požadovanú intenzitu, máme podpísané zmluvy a teraz ideme skúmať, či sa má niečo také vôbec stavať?

Hlavný argument kritikov je, že ak by sme nestavali diaľnicu, ale napríklad polovičný profil alebo obchvaty, tak to vyjde lacnejšie a bude to postavené rýchlejšie, čo by znamenalo, že cesty sa odľahčia skôr. Vedeli by ste si predstaviť nejaký kompromisný návrh, v ktorom by mal Zemplín diaľnicu napríklad v polovičnom profile?