Lagardovej hrb: Deflácia v eurozóne

Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová zvyšovala nedávno základný úrok rovnako ako americký Fed o 0,25 percenta a úrok na hlavných refinančných operáciách sa tak dostal na 4,25 percenta. Ďalší rast má byť podmienený ekonomickými dátami. Tie sú zlé už dnes.

Christine Lagardová. Foto: TASR/AP

Publikované: 8. augusta 2023 | 6:11

Autor: Juraj Karpiš,

Hľadiac na takmer recesiu v eurozóne to vyzerá, že ostatné zvyšovanie by mohlo byť v tomto cykle aj posledné.

Bezprecedentná deflácia (zanikanie peňazí) v eurozóne pokračuje. V júni tu bolo v obehu už o 8 percent menej eur než pred rokom. Európske banky sprísňujú úverové štandardy domácnostiam aj podnikom najrýchlejším tempom od poslednej eurokrízy v roku 2011. Zároveň klesá aj dopyt po nových úveroch zo strany podnikateľov aj domácností. Nové peniaze tvorbou nových úverov nevznikajú, staré peniaze splácaním starých úverov zanikajú.

V USA bol pritom máj aj jún už inflačný (doláre pribudli). Medziročná zmena peňažnej zásoby dolárov tam dosiahla v júni - 3,7 percenta.

Vždy, keď skontrolujem aktuálne čísla deflácie v svetovej rezervnej mene a v eurách, pousmejem sa, ako ekonómovia zvykli vyčítať bitcoinu, že je to deflačná mena lebo vraj jeho peňažná zásoba rastie príliš pomaly. Pritom skutočne deflačné vedia byť len zlé peniaze v ich maniodepresívnom finančnom cykle. Písal som o tom už v mojich Zlých peniazoch v roku 2015: