Nábožensky neutrálny štát je ďalšie klamstvo progresívcov

Dňa 5. augusta sme si pripomenuli 99 rokov od narodenia jedného z generálov tajnej cirkvi počas komunistického režimu – Silvestra Krčméryho, ktorý si za svoje náboženské presvedčenie odtrpel v československých väzniciach 14 rokov väzenia. Po návrate na slobodu vo svojej evanjelizačnej práci pokračoval zakladaním krúžkov Fatima a môžeme mu vďačiť aj za Sviečkovú demonštráciu v roku 1988, ktorej bol jedným z iniciátorov.

Pred časom mal v kinách premiéru film režiséra Slavomíra Zrebného Slobodní, ktorý popisuje jeho spoločnú cestu s kňazom Vladimírom Juklom našimi slovenskými dejinami. Cez ich príbeh a postoje sú to úplne iné dejiny, ako tie oficiálne a na pozadí striedania sa totalitných režimov ukazujú silu viery a nádeje pretavenú do konkrétnych skutkov pomoci, solidarity aj v najťažších časoch, dejiny, na ktoré som ako Slovák a kresťan hrdý.

A vždy, keď sa niekto snaží spochybniť miesto náboženského presvedčenia vo verejnom priestore, pripomínam si jeho slová z obhajoby na Krajskom súde v Trenčíne 24. júna 1954:

“Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“

Tieto slová by sa mali stať povinným čítaním i recitovaním na našich školách.

Píšem o tom preto, že po nacistickom a komunistickom totalitnom ťažení proti náboženskému presvedčeniu sa do oficiálnych dejín pretláča ďalšie totalitné, teraz progresívne monštrum, ktoré si ho berie na mušku a chce podriadiť reštrikcii všetky zákony, zmluvy a dohody, v ktorých je zmienka o vzťahu štátu a cirkvi s cieľom vytvoriť na Slovensku nábožensky neutrálny štát.

V programe strany Progresívne Slovensko čítame: „Budeme presadzovať nábožensky neutrálnu legislatívu a vzdelávanie. Vyhodnotíme existujúce legislatívne predpisy upravujúce vzťah cirkvi a štátu (v súčasnosti ide o 28 zákonov, zmlúv a dohôd) z hľadiska dodržiavania princípu náboženskej neutrality štátu a navrhneme ich úpravu s cieľom dosiahnuť náboženskú neutralitu štátu. Zabezpečíme dôslednú náboženskú neutralitu vzdelávania na verejných školách a vo verejných predškolských zariadeniach.“

Čo presne to znamená?

Napríklad odstrániť z preambuly Ústavy SR zmienku o cyrilo-metodskej tradícii a jej úlohe pri slovenskej štátnosti, zrušiť definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, preformulovať či odstrániť článok o slobode vierovyznania a náboženského presvedčenia, zrušiť vatikánske zmluvy, ktoré zaručujú veriacim slobodné vyznávanie viery či vyučovanie náboženskej výchovy na školách.

A možno to znamená aj viac. Za dôslednou náboženskou neutralitou vzdelávania, v záujme náboženskej neutrality, si pri troche progresívnej fantázie môžeme predstaviť odstránenie zmienky o kresťanskom význame napr. všetkých kresťanských výjavov v dejinách umenia. Ak by k tomu došlo, vymažeme kompletne niekoľko storočí?

Vymažeme aj Proglas, unikátne básnické dielo ako predhovor k evanjeliu, z čítaniek? Škrtneme evanjelizačný význam návštevy solúnskych vierozvestcov na Veľkej Morave? Aj návštevu Štúra, Hurbana a Hodžu u katolíckeho kňaza Jána Hollého na jeho fare, pred zámerom kodifikácie spisovnej slovenčiny, zbavíme všetkých náboženských atribútov? A zo silného ekumenického, kresťanskú vzájomnosť približujúceho sa stretnutia, ktoré môže byť inšpiráciou pre dnešok, urobíme len duchovne ničnehovoriace stretnutie?

Vymažeme z dejín literárnej spisby aj katolícku modernu? A kam vytlačíme verejné pôsobenie kresťanských a katolíckych médií? Budeme v záujme nábožensky neutrálneho štátu cenzurovať akékoľvek kanály, ktorými sa šíri náboženské presvedčenie, ktoré by túto vynucovanú náboženskú neutralitu štátu mohli spochybňovať? Budeme sa usilovať o zrušenie spovedného tajomstva? To všetko v strede Európy, ktorá civilizačne vyrástla na troch pilieroch – gréckej filozofii, rímskom práve a židovsko-kresťanskej morálke? Na Slovensku, kde sa len ku kresťanským cirkvám hlási takmer 70 percent obyvateľov?

Podarí sa zakázať rodičom, aby mohli svoje deti vychovávať vo svojom vierovyznaní? Nie je to absurdné?! Nie, je to nehorázne!

Existujú oblasti, kde sú dnešní progresívci radikálnejší ako komunisti. Kto z nás by to bol v roku 1989 čakal?

A predsa nás to nemôže prekvapiť.

Nedávno navštívil Slovensko významný katolícky teológ Scott Hahn, okrem iného spoluautor knihy Je to dôstojné a správne, ktorá ponúka silnú argumentáciu práve proti takýmto progresívnym zámerom v prospech cnosti nábožnosti, ktorá má a musí mať svoje miesto vo verejnom priestore. A rovnako demaskuje to, čo progresívci myslia pod „náboženskou neutralitou“ v takto extrémne sekularizovanom štáte. Sekularizmus je totiž takisto náboženstvo, ich náboženstvo, ktoré síce tvrdí, že žiadna Pravda, ktorá by mala byť pre všetkých záväzná, neexistuje, no zároveň vyznáva toto ich tvrdenie ako jedinú „pravdu“, ktorú chcú dôrazne a v štáte celoplošne presadzovať. Ako?

No predsa presadením atribútov individuálnej morálky, relativizujúcej všetko tradičné, kresťanské či konzervatívne (preto to nazývajú sterotypom, ktorého sa treba zbaviť). Ponúkajú nové náboženstvo, ktoré sa neodvíja od pokory k objektívnym morálnym pravidlám, ktoré zaručujú spoločnosti i štátu existovať na jednotiacich princípoch, na ktorých vyrástla doteraz najúspešnejšia civilizácia v dejinách človeka, ale do centra stavajú svojvôľu, pudovosť a bezhraničnú nezriadenosť novej morálky.

Konkrétne vykonateľné individuálne slobody (vierovyznania, náboženského presvedčenia, prejavu, autonómie manželstva a rodiny) má nahradiť utopický abstraktný pojem slobody dovoľujúci všetkým všetko. Rozlišovanie muža a ženy na základe biologického pohlavia má nahradiť fluidný rod a od neho sa odvíjajúcich 72+ pohlaví. Manželstvo jedného muža a ženy vystrieda manželstvo pre všetkých. Ľudia sa nebudú posudzovať podľa svojich schopností, zručností či konkrétnych činov, ale podľa príslušnosti k rase, rodu, menšine či sexuálnej orientácii. Spisovný jazyk nahradí rodovo neutrálny jazyk s komisiami, ktoré na to budú dohliadať. Ľudská dôstojnosť, ktorá sa odvíja od hodnoty života človeka ako Božieho daru, sa v rukách sekulárneho náboženstva stane vďaka potratom a eutanázii (definovaným ako ľudské právo) vyprázdneným pojmom. Zastupujúca demokracia bude musieť ustúpiť participatívnej, ovládanej treťosektorovými organizáciami, ktoré budú dohliadať na dodržiavanie nového náboženstva. Pravda má tak ustúpiť Lži, ktorá nemá v dejinách človeka obdoby.

Rovnako ako je lžou požiadavka Progresívneho Slovenska o dôslednú odluku cirkvi od štátu. Tá už dávno prebehla. Na Slovensku neexistuje žiadne oficiálne náboženstvo, ako je tomu napríklad vo Švédsku alebo vo Veľkej Británii, kde sa kráľ stáva automaticky aj hlavou anglikánskej cirkvi. Príspevok štátu na platy duchovným, ktoré sú na hranici minimálnej mzdy, nijako nevyváži to, čo cirkvi štátu poskytujú v duchovných, sociálnych či zdravotných službách. A v príspevku sú zahrnuté všetky cirkvi, aj židovská obec, nielen kresťanské denominácie, ktoré sú progresívcom najväčším tŕňom v oku.

Veľa vedcov sa vo svojich svedectvách (za všetkých spomeňme Alberta Einsteina) vyjadrilo v zmysle, že čím hlbšie prenikajú do tajomstiev skúmania vesmíru či vedeckého bádania, tým väčšiu cítia pokoru pred niečím či niekým, čo za tým všetkým stojí a čo dokázalo vytvoriť taký dokonalý makrokozmos vesmíru a mikrokozmos, nachádzajúci sa v človeku. Jedným z prejavov viery je úžas nad krásou a dokonalosťou stvorenia, ktorá ďaleko prevyšuje hranice iba ľudského poznania, zručností a možností. A preto je viera súčasťou života človeka, znamenajúca pokoru pred niekým, komu sme už od raných civilizácií, v prirodzenom či zjavenom náboženstve, dali meno Boh. Ktorého za hranicami nášho rozumového poznania poznávame práve vierou. Je to cnosť nábožnosti, ktorá nemôže byť uväznená do súkromia, ale ako „slnko svieti na dobrých a zlých“, je právom všetkých a prejavom civilizovanej spoločnosti, že v slobodnej demokratickej spoločnosti môžeme vyznávať svoje vierovyznanie a náboženské presvedčenie aj verejne.

Ak niekto tvrdí, že chce vytvoriť nábožensky neutrálny štát, klame. A je to ďalšie z mnohých klamstiev, ktoré sa snaží pod rúškom „nového náboženstva“ sekularizmu verejne a mocensky etablovať progresívna ideológia a u nás strana Progresívne Slovensko.

V množstve totalít, ktoré sa podpísali pod naše dejiny, to predstavuje ďalší totalitný atak na slobodu vierovyznania a náboženského presvedčenia. „Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“ A verme, že tomu tak bude aj o rok, keď si pripomenieme storočnicu od narodenia Silvestra Krčméryho.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.