Najmä v politických kauzách boli pre porušovanie základných práv rušené obvinenia práve z dôvodu závažných pochybení polície, a to tak generálnym prokurátorom, ako aj súdmi. Osoby, o ktorých v rámci predvolebnej kampane politici vyhlasovali, že skončia v base, tak končia ako ľudia bez obvinení, ale zato s možnosťou vysúdenia vysokého odškodného, ako to bolo v prípade Haščáka. Pre podobné pochybenia to môže dopadnúť rovnako aj s už odsúdeným Mariánom Kočnerom, pri ktorom pre nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní v krajnom prípade hrozí až prepustenie na slobodu.
Takýto scenár môže nastať, ak sa preukáže vysoká závažnosť zásahu do práva na obhajobu, ktoré bolo porušené spôsobom, aký ešte nebol medializovaný ani pri najhorších vrahoch typu Černáka. Dnes už je zo strany policajnej inšpekcie potvrdená informácia, že Marián Kočner bol počas svojho väzobného stíhania odpočúvaný policajtmi z NAKA pri poradách s advokátmi. V roku 2019 a 2020 bol stíhaný za falšovanie zmeniek televízie Markíza v hodnote 69 miliónov eur, za čo bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 19 rokov. Potvrdili sa tak obavy jeho advokátov, ktorí upozorňovali na vskutku neštandardný prístup zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže počas ich návštev v Leopoldove.
Čudné praktiky
Okrem usádzania stále do tej istej návštevnej miestnosti personál nepretržite sledoval ich stretnutia cez sklenené okno dverí. Zakazovali im hýbať s nábytkom a znemožňovali výmenu písaných poznámok. Na základe týchto skutočností obhajcovia Mariána Kočnera podávali sťažnosti a odpoveď kompetentných znela, že o žiadnom sledovaní nemajú vedomosť. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic tieto tvrdenia označil za absolútne fantazmagórie, len aby sa po 4 rokoch ukázalo, že miestnosť bola skutočne monitorovaná. Tvrdí to vo svojom liste vyšetrovateľ Slovák v odpovedi Mariánovi Kočnerovi na trestné oznámenie zo strany jeho obhajcov Paru a Mandzáka.
Oznámenie podali po tom, ako Kočnerovi prišiel do väzby list od cudzieho advokáta, v ktorom výmenou za pol milióna eur v hotovosti sľuboval Kočnerovi prepustenie z väzby. Na základe rozbehnutého trestného konania v takomto naznačovanom korupčnom konaní polícia predvolala dotyčného advokáta. Ten poprel akúkoľvek účasť alebo spoluprácu na Kočnerovom procese, rovnako ako autorstvo predmetného listu.
Práve toto trestné konanie malo byť podkladom pre orgány činné v trestnom konaní, aby ešte za minulej vlády začali odpočúvať miestnosť, v ktorej sa konali porady Kočnera s advokátmi. To prebiehalo od 8. februára do 30. apríla 2019, a počas tohto času bolo uskutočnených 69 porád obvineného s jeho advokátmi. Vzhľadom na to je takmer isté, že tieto porady boli zachytené na monitorovacie zariadenia.
Za normálnych okolností je nasadenie informačnotechnických prostriedkov pri odhaľovaní trestnej činnosti žiaduce na získavanie dôkazov, a takisto povolené zákonom, ako aj sudcom, ktorý vydáva príkaz na sledovanie. V tomto prípade sa však tento postup javí ako účelové obídenie zákona na dosiahnutie nezákonných informácií.
Aj v prípade, že list by skutočne písal nejaký advokát s cieľom páchať trestnú činnosť so svojím klientom, prípustné a zákonné by bolo monitorovanie iba ich stretnutí. Pretože aj odôvodnená žiadosť zo strany polície pre sudcu na vydanie povolenia na odpočúvanie by obsahovala práve tieto dôvody. Teda konkrétny advokát, konkrétna ponuka, konkrétny zločin. Dôvernosť prejavu medzi advokátom a jeho klientom je totiž významná z hľadiska zachovania čistoty samotného procesu, a môže byť takto narušená iba vo výnimočných prípadoch. Trestný poriadok stanovuje kritériá na ich nasadenie, ktoré sú ešte výraznejšie v prípade monitorovania advokátov pri výkone ich povolania. To potvrdila aj Slovenská advokátska komora vo svojom vyjadrení, kde odsúdila takéto monitorovania zo strany polície, a označila to za bezprecedentné porušenie základných ľudských práv.
V tomto prípade teda polícia neodpočúvala iba osoby podozrivé z páchania trestnej činnosti, ale všetkých advokátov, ktorí Kočnera v rozhodnom období navštívili. Podľa Kočnerových obhajcov teda vedeli o jeho obhajobnej taktike a informáciách, ktoré boli prísne dôverné a nastavovali tak stratégiu trestných konaní proti Kočnerovi. Neopodstatnenosť monitorovania sa pritom neprekvapivo ukázala nielen preto, že podozrivý advokát neprišiel na stretnutie s Kočnerom a poprel písanie takejto korupčnej ponuky rovno do ústavu na výkon väzby, kde je korešpondencia monitorovaná. Ale aj preto, že Kočnerovi riadne zvolení obhajcovia si všimli podozrivé praktiky dozorcov pri ich návštevách v tejto mediálne masívne sledovanej kauze. Samotný vyšetrovateľ NAKA Ľ. Slovák v liste Mariánovi Kočnerovi uviedol, že monitorovanie neprinieslo nič relevantné z hľadiska údajnej trestnej činnosti. Samotné trestné oznámenie ohľadom odpočúvania bolo odmietnuté zo strany Úradu inšpekčnej služby, a sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu potvrdil aj dozorujúci prokurátor.
Odborná kritika
Takéto postupy na nezákonné monitorovanie mediálne exponovaných osôb zo strany polície si verejnosť mohla všimnúť aj pri mediálne známom prípade sledovania chaty, kde sa rozprávali Robert Fico, Robert Kaliňák, otec dnes stíhaného Norberta Bödöra, advokát Para a iní. Nahrávky unikli na verejnosť, a neskôr sa zistilo, že dôvod takého monitorovania bolo údajné pytliactvo. Odborná verejnosť sa proti takémuto postupu policajtov výrazne ohradila aj ústami sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka, ktorý poukazoval na skutočnosť, že pytliactvo sa nedeje v obydlí. Nahrávky označil za nezákonné aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, a dozorový prokurátor v tejto veci nakoniec zrušil trestné stíhanie.
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského docent Eduard Burda postup polície v prípade odpočúvania Kočnera a jeho obhajcov označil za brutálny zásah do práva na obhajobu. Štáty, ktoré používajú takéto praktiky v trestnom procese, označil za totalitné či policajné. Nepravdepodobná mu prišla aj situácia, aby advokát posielal do ústavu na výkon väzby takto koncipovaný list s úmyslom páchať trestnú činnosť spolu s väzneným Kočnerom s plným vedomím, že obvineným sa korešpondencia číta. Poukázal na početnosť takýchto podozrivých konaní zo strany polície s apelom na ich riadne prešetrenie. Aj docent Burda pripustil pri takomto odpočúvaní možnosť vrátenia procesu na samotný začiatok, ale iba v prípade, že by predmetné odpočúvanie malo zásadný následok na odsúdenie. Za problém považuje aj kopenie podobných praktík za posledné roky, pričom dodal, že ide o najväčšie facky právneho štátu od čias únosu prezidentovho syna do zahraničia.
Verejnosť si môže po medializovaných informáciách o Kočnerovi oprávnene hovoriť, že ide aj tak o človeka z mafiánskych zoznamov, ktorý má toho na svedomí veľa. Je správne stíhať páchateľa, ak na to existuje dôvodné podozrenie, no to musí prísne spĺňať kritériá zákonných rámcov. A to nielen preto, aby sa trestný proces udial podľa zákonných noriem, čo je jeden z pilierov civilizovanej spoločnosti. Ale aj preto, že v prípade, ak dôjde k závažným nezákonným zásahom zo strany polície do procesu, môže to zakladať dôvod na dovolanie pre odsúdeného, a hoci objektívne spáchal nejakú trestnú činnosť, bude s dovolaním úspešný, a v konečnom dôsledku oslobodený pre nezákonný postup štátnych orgánov. Právo na obhajobu a právo na zachovanie rovnosti zbraní v súdnom procese totiž patria ku kľúčovým bodom celého trestného systému práva.
Uchyľovať sa k metódam, kde účel svätí prostriedky, je návrat do čias upaľovania bosoriek, kde rozhodovala mentalita davu. A medzi takéto metódy jednoznačne patrí aj účelové odpočúvanie rozhovorov advokáta s jeho klientom zo strany vládnej moci, pretože všetci predsa vieme už dopredu, že je vinný. To nemožno tolerovať ani pri tom najväčšom kriminálnikovi.