Roboti nám mali vziať prácu a najmä slovenskí nízkokvalifikovaní pracovníci, by už nemali do čoho pichnúť. „Nebude nízkokvalifikovaná práca, kamionisti sa budú bezprízorne túlať po uliciach, a preto potrebujeme univerzálny základný príjem,“ strašili ma.
Prišlo mi to absurdné. Každý ekonóm by mal vedieť, že ľudské potreby sú nekonečné, preto aj práce je a bude nekonečno. Zásadnú zmenu v trhu práce môže priniesť len automatizácia, ktorá už nebude doplnkom ľudských schopností, ale bude schopná nahradiť človeka úplne vo všetkom a zároveň lacnejšie. Potom by sme stratili akúkoľvek konkurenčnú výhodu. Stroje by sa namiesto nášho komplementu stali naším substitútom.
Od tohto bodu sme však stále absurdne ďaleko. Ak sa aj doňho raz dostaneme, bude spoločnosť tak nepredstaviteľne bohatá a zároveň tak nepredstaviteľne iná ako dnes, že teraz diskutovať o riešení tohto „problému“ je ako hádať sa, koľko anjelov sa zmestí na hlavičku špendlíka.
Ľudia strašiaci automatizáciou ignorujú nielen ekonomickú teóriu, ale aj empíriu. Technológie a automatizácia nám prácu berú už tisícky rokov a napriek tomu jej neustále pribúda. Automatizáciou strašili niektorí už stovky rokov dozadu. Svet napriek kuvikom a vďaka robotom neustále bohatne. Napriek tomu aj extrémne bohatí ľudia si dnes neužívajú voľný čas, ale makajú denne viac hodín než paviání vo voľnej prírode.
Strach z robotov sa objavuje vo vlnách. Titulky Der Spiegel z rokov 1964, 1978 a 2016 strašia nezamestnanosťou z automatizácie.
Komu skutočne Roboty zobrali prácu v poslednom storočí sú deti. Kým ešte v roku 1910 aj v USA hrdlačili na poli, v textilnej fabrike alebo v bani, dnes sedia v škole. Najviac automatizované krajiny vo svete sú dnes zvyčajne tie, ktoré sú najbohatšie a majú aj najnižšiu nezamestnanosť.
Na strach z robotov som si spomenul cez pandémiu, keď nemal kto jazdiť s kamiónom, opravovať strechy a miešať maltu. Inflácia zlých peňazí zobrala ľuďom z reálnych miezd, čím znížila cenu práce a zrazu neboli ľudia.
Netrvalo však dlho a je tu spolu s robotickým investičným nadšením aj ďalšia vlna obáv a šírenia strachu. Vyvolali ju jazykové modely dnes považované za umelú inteligenciu. Úsmevné je, že tá teraz údajne nejde po nízko kvalifikovanej pracovnej sile v podobe vodičov, stavbárov či inštalatérov, ale po právnikoch, úradníkoch, finančníkoch, architektoch, inžinieroch a programátoroch. Slovenskí nízkokvalifikovaní pracovníci sú nateraz zachránení.
Štvrtina prác v USA môže byť nahradená umelou inteligenciou. Podiel zamestnanosti v sektore priemyslu vystavený automatizácii v USA v percentách
Ja sa, naopak, bojím, že roboty, roboti a AI nám nebudú brať prácu dostatočne rýchlo. Vzhľadom na nedostatok detí a starnutie obyvateľstva vo vyspelom svete nám v tom prípade hrozí úpadok a rýchle znižovanie životnej úrovne.
Najdôležitejší vzácny zdroj sa v Európe už od roku 2010 míňa – ročný prírastok populácie v ekonomicky aktívnom veku.
Pokroku, robotom a AI preto úprimne držím palce. V únii to nemajú ľahké. Vďaka starnúcej, no o to urputnejšie pokrokregulujúcej Európskej únii sme napríklad museli, na rozdiel od zvyšku sveta, čakať na služby umelej inteligencie Barda od Googlu a ešte stále si nemôžeme obsadzovať novú zem na novovznikajúcej sociálnej sieti Threads. Dúfam, že sa robotom podarí dostatočne rýchlo rásť a rozmnožovať sa aj napriek čoraz intenzívnejším útokom nášho regulačného impéria.
