Od vojenského prevratu v Nigeri v stredu uplynú presne dva týždne. Junta vedená generálom Abdourahamane Tianim, ktorý na čele krajiny de facto vystriedal demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, medzitým pokračuje v tvorbe nového štátneho aparátu.
Armáda totiž čerstvo vymenovala na post nového premiéra bývalého ministra hospodárstva Aliho Mahamana Lamineho Zeinea, ktorý pôsobil ako minister hospodárstva a financií počas niekoľkých rokov v kabinete vtedajšieho prezidenta Mamadoua Tandjaho, ktorého zvrhli ešte v roku 2010. Najnovšie figuroval ako ekonóm pre Africkú rozvojovú banku v Čade.
Všetky oči laických aj odborných pozorovateľov sa momentálne upierajú na kroky Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). Toto združenie pätnástich krajín totiž dalo pučistom ultimátum, v súlade s ktorým mali Bazoumovi vrátiť moc. Ultimátum však uplynulo v nedeľu.
Ďalšie rozuzlenie situácie by mohlo nastať vo štvrtok, keď sa predsedovia vlád členských krajín zídu v nigérijskej metropole Abuja, aby diskutovali o ďalšom postupe.
Hoci blok štátov od začiatku krízy tvrdil, že budú preskúmané všetky cesty k náprave, že prednosť majú diplomatické riešenia a že akýkoľvek druh vojenského zásahu bude použitý len ako posledná možnosť, veľká vojna v regióne Sahel rozhodne nie je vylúčená.
Na stranu strojcov prevratu sa totiž postavili aj juntami ovládané Burkina Faso a Mali, ktoré otvorene deklarovali, že intervenciu do Nigeru budú považovať za vyhlásenie vojny aj proti sebe. V oboch krajinách sa taktiež v rokoch 2020 a 2022 moci chopila armáda.
Hovorca pučistov: Sme pripravení brániť integritu územia
Amadou Abdramane, hovorca nigerskej Národnej rady pre ochranu vlasti (CNSP) - čo je názov, ktorým sa pučisti zastrešujú – uviedol, že s uplynutím ultimáta bol pre hrozbu intervencie uzatvorený vzdušný priestor krajiny.
Vo vyhlásení prečítanom v národnej televízii Abdramane pokračoval, že v dvoch stredoafrických krajinách už došlo k predbežnému rozmiestneniu síl v rámci prípravy na vojenský útok, no ďalšie podrobnosti neuviedol.
„Vzhľadom na hrozbu zásahu, ktorá je čoraz jasnejšia vďaka prípravám susedných krajín, je vzdušný priestor Nigeru uzavretý od dnešného dňa v nedeľu... pre všetky lietadlá až do odvolania,“ skonštatoval.
„Nigerské ozbrojené sily a všetky naše obranné a bezpečnostné sily, podporované neutíchajúcou podporou našich ľudí, sú pripravené brániť integritu nášho územia,“ dodal.
Najväčšiu moc má Nigéria, no brzdí ju parlament
Nálady v spoločenstve ECOWAS sú však nejednotné a nie všetky členské krajiny prípadný útok podporujú. Rozhodujúce bude, ako sa v tomto ohľade zachová susedná Nigéria, teda štát, ktorý je so zhruba 230 miliónmi obyvateľov, vyše biliónovou ekonomikou a trinásťnásobne početnejšou armádou ako Niger najdôležitejším hráčom v regióne.
Plukovník vo výslužbe Festus Aboagye, bezpečnostný konzultant Africkej únie a OSN, v nedeľu pre Al-Džazíru povedal, že úspech plánu ECOWAS závisí od schopnosti tejto krajiny rozmiestniť svoje jednotky.
„V západnej Afrike je Nigéria všetkým. A to sa datuje od zásahov ECOWAS v Libérii a Sierra Leone pod hlavičkou ECOMOG [monitorovacia skupina Ekonomického spoločenstva západoafrických štátov, pozn.red]“.
Nigéria je v zmysle slov experta kľúčovým hráčom a ide vraj o regionálny alebo subregionálny motor. Aboagye však pripomenul, že nigérijský senát žiadosť prezidenta Nigérie Bolu Tinubuho na zásah v Nigeri neschválil.
Napriek tomu Aboagye poznamenal, že v roku 2017 vtedajší nigérijský prezident Muhammadu Buhari nasadil vojakov do Gambie bez toho, aby získal súhlas zákonodarného zboru. Toto nasadenie viedlo k odstráneniu vtedajšieho gambijského prezidenta Yahyu Jammeha, ktorý v tom čase odmietal odovzdať moc víťazovi volieb Adamovi Barrowovi.
Vo všeobecnosti sú podľa novinára Garého Amadoua miestni presvedčení, že Ecowas v Nigeri naozaj vojensky zasiahne. Amadou sa nachádza priamo v hlavnom meste. Správy o mobilizácii jednotiek sa podľa neho už dostávajú do povedomia a tiež sa uvádza, že došlo k zjavnému zlyhaniu rokovaní. Ľudia si už podľa žurnalistu začali robiť zásoby potravín, aby sa pripravili na každú možnosť.
Ministri obrany ECOWAS tiež v piatok oznámili, že plán intervencie majú hotový vrátane toho, kde a kedy by štáty spoločenstva udreli. Podrobnosti však regionálny blok nezverejnil.
Príde prevrat po prevrate?
Pokiaľ by aj ECOWAS či externé mocnosti ostali pasívne, Tianimu to nezaručuje pokojný spánok, keďže v Afrike nie je ojedinelé, keď jeden puč strieda druhý. Medzi uzurpantami moci sa už teraz údajne hovorí o nepokojoch. Názory polarizuje napríklad Tianiho úzke prepojenie s Bazoumovým predchodcom Mahamadouom Issoufouom, ktorý ho v roku 2018 povýšil do hodnosti generála či jeho dlhodobá lojalita voči samotnému Bazoumovi. Tiani napríklad zmaril pokus o prevrat kapitána nigerského letectva Saniho Gourouza proti Bazoumovi marci 2021 a neskôr ním bol vyznamenaný za jeho „ducha oddanosti, sebaobetovania, funkcieschopnosti a lojality“.
Čo si myslí obyvateľstvo
Zaujímavosťou je, že nigerská junta si medzičasom získala podporu nezanedbateľnej časti verejnosti. V metropole Niamey sa cez víkend na štadión s 30-tisíc miestami nahrnuli obrovské davy ľudí, ktorí niesli portréty nových vodcov a vypískali bývalú koloniálnu mocnosť - Francúzsko.
Novinár Fadl Abdul Razak z Al-Džazíry, ktorý sa na zhromaždení v Niamey nachádzal, povedal, že prítomní ľudia skandovali heslá odsudzujúce sankcie ECOWAS a namierené proti Francúzsku. Na zhromaždeniach sa neraz objavujú aj ruské vlajky.
„Nigerský ľud pochopil, že títo imperialisti chcú dosiahnuť náš zánik. A ak Boh dá, budú za to trpieť oni,“ povedal napríklad na štadióne dôchodca Amadou Adamou.
Obyvatelia štvrte Boukoki v Niamey takisto vyhlásili, že sú pripravení svoju krajinu brániť. „Budeme bojovať za túto revolúciu. Tvárou v tvár nepriateľovi neustúpime, sme odhodlaní,“ povedal Adama Oumarou. „Na tento prevrat sme čakali už dlho,“ dodal.
Naopak, legitímne zvolený prezident Bazoum, ktorý je podľa predpokladov spolu s rodinou zadržaný v prezidentskom paláci, zápasí s pomerne nízkou podporou.
Francúzske rádio RFI uviedlo, že zosadenej hlavy štátu sa prostredníctvom vyhlásení zastalo len niekoľko občianskoprávnych skupín. Jednou z nich je Tournons La Page so sídlom v Paríži, ktorá naliehala na armádu, aby zabezpečila „rýchly návrat k normálnemu ústavnému poriadku“.
„Nie je vnímaný ako reprezentácia demokratického procesu, ale skôr transakčnej sily, založenej na klientelizme,“ vysvetlil pre RFI Thierry Vircoulon, expert na strednú a južnú Afriku z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI).
Francúzi, Čína, Turci, Saudi
Vo vzťahu k pokračovaniu nigerskej krízy je, samozrejme, dôležité aj to, ako sa k junte postavia mocnosti. Hoci zo Západu zaznievajú nekompromisné apely na návrat Bazouma k moci, nielen Západ ale aj viacerí dôležití aktéri, ktorí majú v regióne svoje ekonomické záujmy, by boli podľa magazínu Foreign Policy možno ochotní uzavrieť faustovskú dohodu s juntou, a zároveň tlačiť na Tianiho, aby prijal rámec pre prechod k civilnej vláde. Pre mnohé mocnosti je totiž dôležitejšia stabilita regiónu ako Bazoumov návrat do kresla za každú cenu.
Napríklad, druhým najväčším investorom v Nigeri je po Francúzsku Čína. Čínska štátna ropná spoločnosť Sinopec sa tam snaží doplniť tradičnú dominanciu Čínskej národnej ropnej spoločnosti (CNPC) v nigerskom ropnom sektore. Počas minulého mesiaca tiež čínski obchodní lídri diskutovali o rozvoji 2-tisíc kilometrov dlhého ropovodu Benin-Niger a o obnovení ťažby uránu v Nigeri po deväťročnej prestávke.
Svoju spoluprácu s Nigerom tiež posilnilo Turecko, ktoré okrem iného poskytlo africkej krajine bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2 či cvičné lietadlá Hürkuš a taktiež presadzuje ambíciu vybudovať v Nigeri leteckú základňu, kde by bolo umiestnené jeho vojenské vybavenie.
Saudská Arábia rovnako investovala do veľkých projektov, ako je priehrada Kandadji a výstavba miestnych základných škôl, keďže sa snaží obmedziť bujnejúcu ekonomickú spoluprácu Nigeru so svojím rivalom Iránom.
Kontakt s vagnerovcami
Treba tiež spomenúť, že karty v krajine môžu zamiešať aj ruskí žoldnieri. Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin totiž označil júlový prevrat za víťazstvo proti západnému kolonializmu a nigerskej armáde ponúkol služby svojej súkromnej armády.
Strojcovia prevratu neskôr o pomoc vagnerovcov aj skutočne požiadali. Podľa Wassima Nasra, novinára a vedúceho výskumného pracovníka centra Soufan, sa tak udialo počas návštevy generála Salifoua Modyho na stretnutí v Mali. Stretnutie so zástupcom Prigožinovej skupiny potvrdili aj tri malijské zdroje a francúzsky diplomat.
Priamy dosah na Európu
Nestabilita v krajine môže mať priamy dosah na energetickú bezpečnosť Európy. V roku 2021 bol totiž Niger podľa Agentúry pre zásobovanie Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu hlavným dodávateľom uránu, po ňom nasledoval Kazachstan a Rusko.
Možným obmedzením dodávok je najviac ohrozené Francúzsko, ktoré z Nigeru dováža až 15 percent svojej potreby uránu pre svoje jadrové elektrárne. Štátom kontrolovaný výrobca jadrového paliva Orano však nateraz vo svojich aktivitách v krajine pokračuje a situáciu monitoruje.
Hoci v dohľadnej dobe problémy nehrozia, prevrat by podľa portálu Politico mohol byť výzvou pre európske potreby uránu z dlhodobého hľadiska. A to aj v kontexte toho, že sa kontinent postupne snaží zbaviť surovinovej závislosti od Ruska.
Tianiho vraj poháňa osobný záujem
Pokiaľ je reč o tom, prečo k prevratu vôbec prišlo, Vircoulon sa domnieva, že povstanie sa dalo očakávať vzhľadom na prílev zdrojov, ktoré francúzske protiteroristické operácie priniesli do Nigeru. Krajina sa totiž po minuloročnom rozpade vzťahov medzi Francúzskom a Mali stala hlavou regionálnou základňou francúzskych jednotiek bojujúcich proti džihádistom v Saheli. Paríž má v Nigeri stále asi 1 500 vojakov, USA tisíc.
Tiani podľa neho vedel, že riskuje svoje odvolanie, „keďže úroveň korupcie armády a bezpečnostných síl sa stáva neudržateľnou“ a platila akási priama úmera, podľa ktorej čím viac finančných prostriedkov Francúzsko vložilo do „boja proti terorizmu“, tým viac bola nigérijská armáda schopná pre seba odčerpať. Z tohto pohľadu boli dôvody prevratu rýdzo osobné.
Tiani však v kontraste s touto interpretáciou tvrdí, že jeho čin bol motivovaný výlučne túžbou riešiť „pokračujúce zhoršovanie bezpečnostnej situácie a zlé hospodárske a sociálne riadenie“ tejto 25-miliónovej krajiny.