Je ten, kto nebráni vlasť, nevyhnutne zradcom?

Úvaha je o to aktuálnejšia, že dňa 9. augusta 2023 si pripomíname 80. výročie popravy Franza Jägerstättera, farmára z Horného Rakúska, ktorý sa proti nacistickému režimu previnil tým, že si uplatnil výhradu vo svedomí na službu vo Wehrmachte. Dnes je Franz svätcom Katolíckej cirkvi, tak je minimálne pre katolíkov zaujímavé porozmýšľať, či sa na odmietnutie vojenskej služby môžu nájsť dobré dôvody. Také dôvody, aby výhrada vo svedomí bola nielen subjektívne prijateľná, ale aj spoločensky odôvodnená.

Franz Jägerstätter bol nemanželské dieťa z hornorakúskeho vidieka. Priezvisko získal podľa svojho otčima, za ktorého sa jeho mama vydala, keď mal 10 rokov. Podobne aj sám Franz bol otcom nemanželského dieťaťa narodeného predtým, ako sa oženil s Franziskou Schwaningerovou, s ktorou mal tri deti. 

Napriek neľahkým začiatkom sa stal pilierom svojej komunity. Pilierom, ktorý vedel povedať „nie“, o čom svedčí jeho nesúhlas v referende o pripojení Rakúska k Nemecku v roku 1938 či odmietnutie funkcie starostu jeho mestečka po samotnom Anschlusse.

Jeho postoje boli všeobecne známe a v miestnej komunite rešpektované. To ho však nemohlo uchrániť od povolania do nacistickej armády v roku 1943. Pri odvode si uplatnil výhradu vo svedomí. Z jeho listov z väzenia vyplýva, že dôvodom bola zvrátenosť vojny, ktorú nacisti viedli. Nevedel a nechcel si predstaviť boj v takejto armáde. Súdu ponúkol možnosť slúžiť ako sanitár, ale súd to nezobral do úvahy a odsúdil ho na trest sťatím za podkopávanie brannej moci. Trest bol vykonaný 9. augusta 1943 gilotínou.

Vojna je zlo. Akákoľvek. Napriek tomu existujú vojny, katolíci ich volajú spravodlivé, do ktorých máme povinnosť nastúpiť. Franz Jägerstätter ukazuje, že nemožno bojovať vo vojne, v ktorej ide o nespravodlivý cieľ. Napríklad vojna Ruska proti Ukrajine. Môžeme debatovať o podiele viny rôznych strán na začiatku vojny v roku 2022, ale nakoniec zostane faktom, že to bolo Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu a ona má morálne právo sa brániť.

Súčasťou Franzovho odmietnutia bolo aj to, že nechcel zložiť prísahu vernosti Hitlerovi. Považoval ho za nespravodlivého vládcu. Jeho vláda bola podľa neho v rozpore s kresťanstvom, teda s náboženstvom, ktoré vyznával. Toto mu v zmysle ochrany náboženskej slobody umožňovalo výhradu vo svedomí, teda právo nenastúpiť do služby v ozbrojených silách Tretej ríše.

Ako premietnuť príbeh Franza Jägerstättera na súčasné Slovensko? 

Momentálne nevedieme žiadnu vojnu. Zdá sa, že do žiadnej sa nechystáme. Ani útočnej, ani obrannej. Tých 50 000 mužov teda len ťažko mohlo povedať, že majú konkrétny dôvod odmietnutia služby vo vojne, pokiaľ Slovensko napadnú. Zároveň nemožno povedať, napriek tomu, že mnohí kritizujeme našu politiku, že máme nelegálnu či nespravodlivú vládu. Nemáme dokonalú vládu a, žiaľ, nedá sa očakávať, že po voľbách sa stane spravodlivejšou. Nanešťastie, vlády sú iba také dobré ako ich členovia a veľmi často ako národy, ktoré si ich zvolili. 

50 000 Slovákov, ktorí odmietajú nastúpiť vojenskú službu sa teda príkladom Franza Jägerstättera neriadili. Dá sa predpokladať, že ich rozhodnutie bolo ovplyvnené vojnou na Ukrajine, strachom z jej rozšírenia a pod. Individuálne sú to všetko dobré dôvody. Spoločensky sú zhubné. Ak ich použijeme všetci, kto bude brániť naše domovy?

V každom prípade si 50 000 vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby zaslúži širšiu debatu o bezpečnosti našej republiky. Každá krajina je iba taká bezpečná, ako sú jej obyvatelia odhodlaní ju brániť.

Franz Jägerstätter miloval svoju vlasť, svoju manželku, svoje 4 dcéry a z lásky k nim odmietol bojovať. Vojna, ktorú odmietal bola nespravodlivá. Vláda, ktorej odmietol prisahať – zverská. Jeho odmietnutie bolo prejavom vlastenectva.

P.S.: Konkrétni jednotlivci mohli mať na odmietnutie služby vo vojne skutočne dobrý oprávnený dôvod. Ambíciou tejto úvahy nie je pokryť celý diapazón dôvodov odmietania služby v ozbrojených silách.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.