Fajčiari si zrejme budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka, aspoň sčasti majú vykryť dieru v štátnom rozpočte

Fajčiari si zrejme budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka. Ministerstvo financií SR (MF) už pripravuje novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrokov, vďaka ktorej chce aspoň sčasti vykryť dieru v štátnom rozpočte. O koľko by mohli cigarety zdražieť, nateraz nie je jasné.

Fajèiari cigaretový dym nikotín fajèiarska zóna globálne vplyvy následky dôsledky zdravotne neprospešné úèinky nefajèiari ochrana ilustraèná snímka Ilustračná fotografia. Foto: TASR/SINC

Ministerstvo plánuje s novelou zákona prísť do pripomienkového konania v septembri tohto roku. V súčasnosti zisťuje k úprave spotrebných daní z tabakových výrobkov názor odbornej, ako aj laickej verejnosti. K plánu zmeniť zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa už vyjadrilo viacero organizácií.

Daň ako súčasť zdravotnej politiky

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje, že spotrebná daň z tabakových výrobkov má dlhodobý problém.

Oficiálne je totiž daň prezentovaná ako súčasť zdravotnej politiky. Vybrané peniaze z tejto dane by tak mali smerovať na liečenie či na boj proti fajčeniu. V skutočnosti však ministerstvo financií touto daňou podľa INESS chce iba zvýšiť všeobecné daňové príjmy.

„Vidíme to aj v tejto predbežnej informácii, v ktorej nie je žiadna zmienka o aktuálnom trende spotreby tabakových výrobkov, ale s cieľom zabezpečiť daňové výnosy zo spotrebnej dane“.

„Namiesto plošného zaťaženia spotreby daňou z pridanej hodnoty sú tak selektívne zdaňovaní spotrebitelia jedného produktu a úlohou daňového kalendára je zabezpečiť neustály rast daňových príjmov od tejto skupiny,“ upozornili analytici z INESS, podľa ktorých je selektívny prístup k daňovej politike nespravodlivý a dominovať by mala, naopak, zdravotná stránka zdaňovania.

Chýbajúce analýzy

Analytikom chýbajú analýzy vývoja spotreby tabakových výrobkov. Takáto analýza by podľa nich mala rozlišovať škodlivosť jednotlivých produktov. V súčasnosti je totiž známe, že bezdymové produkty či elektronické cigarety sú pre absenciu spaľovania menej škodlivé.

„Zvyšovanie sadzieb tabakových výrobkov by tak malo byť zdôvodnené rastovým (neklesajúcim) trendom spotreby tabakových výrobkov, respektíve rastúcimi priamymi nákladmi tejto spotreby. Pokiaľ takýto trend analýza nepreukáže, k zvyšovaniu sadzieb by nemalo dôjsť,“ myslia si analytici z INESS.

V súčasnom daňovom nastavení je podľa INESS výrazná disproporcia zdaňovania menej škodlivých bezdymových výrobkov a ostatných tabakových výrobkov (okrem cigariet). Z tohto dôvodu by mala sadzba dane na bezdymové výrobky klesnúť v súlade s princípom „harm reduction“.

„V súlade s preferenciou zdravotníckych cieľov pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov navrhujeme nadviazanie výnosov (prípadne časti výnosov) tejto dane na financovanie výdavkov verejného zdravotníctva. Earmarking zabezpečí, že spotrebiteľ s rizikovou spotrebou skutočne zaplatí za prípadné vyvolané náklady zdravotnej starostlivosti,“ konštatoval inštitút.

Inštitút moderného spotrebiteľa

Aj Inštitút moderného spotrebiteľa (IMS) upozorňuje, že rôzne spotrebné dane majú za cieľ znížiť spotrebu daného produktu, podporiť verejné zdravie a v budúcnosti znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. Dane musia byť podľa IMS primerané.

„Aj keď v inštitúte nie sme absolútnymi zástancami Lafferovej krivky, veríme, že sadzby dane nemôžu rásť donekonečna, pretože taký prístup ohrozuje spotrebiteľov často disproporčne tých najchudobnejších, oberá ich o inovácie, možnosti a príležitosti a v konečnom dôsledku podporuje daňové úniky,“ upozornil IMS. Inštitút moderného spotrebiteľa taktiež volá po tom, aby na menej škodlivé, aj keď stále škodlivé produkty pre spoločnosť, sa uplatňovala nižšia daň.

„Vieme, že veľa fajčiarov neprestane fajčiť ani pri vytrvalom zvyšovaní spotrebnej dane. A preto sa obmedzujúce opatrenia kombinujú s ‚harm reduction‘ prístupom (podporou menej škodlivých alternatív). Finančný faktor v tomto môže hrať nemalú rolu, pretože práve cenový rozdiel vie fajčiarov motivovať na prechod na menej škodlivú alternatívu,“ uzavrel Inštitút moderného spotrebiteľa.

Článok pôvodne vyšiel na portáli SITA. Vychádza so súhlasom redakcie.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac