Podľa ratingovej agentúry DBRS Morningstar päť najväčších talianskych bánk vykázalo v prvom polroku 2023 súhrnný zisk vo výške 10,5 miliardy eur, čo je o 64 percent viac ako pred rokom. Rekordné výnosy priniesli bankám na Apeninskom polostrove výrazne vyššie základné úrokové sadzby. Výška úrokov na úveroch totiž prudko vzrástla, zatiaľ čo úrokové sadzby z vkladov sa príliš nezvýšili. Talianska vláda reaguje zavedením mimoriadnej dane. Podľa agentúry ANSA by daň mohla priniesť do štátnej pokladnice viac ako dve miliardy eur. Podľa zdrojov agentúry Reuters vláda očakáva, že na daniach vyberie takmer tri miliardy eur, ale odhady niektorých analytikov sú vyššie.
Opatrenie mimoriadneho zdanenia zisku bánk vláda zahrnula do rozsiahlejšieho balíka opatrení, v ktorom sa venuje aj taxikárskym licenciám či zahraničným investíciám. Podpredseda vlády a minister infraštruktúry Matteo Salvini tvrdí, že získané peniaze plánuje použiť na pomoc ľuďom s hypotékami a na zníženie daní. Opatrenie, ktoré šokovalo trhy v Taliansku aj inde, schválila talianska vláda v pondelok neskoro večer. Akcie talianskych aj iných európskych bánk po oznámení tejto správy oslabili.
Vláda má dve možnosti výpočtu dane. V prvej možnosti bude posudzovať rozdiel medzi čistými úrokovými výnosmi v rokoch 2022 a 2021, v druhom prípade medzi výnosmi v rokoch 2023 a 2021. Ak rozdiel v roku 2022 presiahne úroveň piatich percent, banky odvedú mimoriadnu daň vo výške 40 percent z tohto rozdielu. V prípade rozdielu medzi rokmi 2023 a 2021 je podmienkou mimoriadneho zdanenia presiahnutie úrovne desiatich percent. Z týchto dvoch možností sa vyberie tá, ktorá určí vyššiu sumu.
Daň musia banky zaplatiť do 30. júna budúceho roka. Ministerstvo hospodárstva neskôr spresnilo postup výpočtu a prehlásilo, že daň nepresiahne 0,1 % celkových aktív bánk.
Téma mimoriadnych odvodov zo zisku bánk rezonuje aj na Slovensku
Nadmerný zisk tento rok vykázali aj slovenské banky. Zisk 25 bánk podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) dosahuje viac ako 564 miliónov eur. Tému mimoriadneho zdaňovania otvoril cez víkend Boris Kollár. Získané peniaze navrhuje použiť na pomoc ľuďom, ktorí majú problém splácať hypotéky.
[link url = https://standard.sk/408919/zacina-sa-zapas-o-mimoriadne-zdanenie-bank-kollar-chce-fond-pre-ludi-ktori-maju-problem-splacat-zdrazene-hypoteky-pre-nas-ludia-nie-su-cisla-odkazuju-bankarom]Banky sa mimoriadnemu zdaňovaniu bránia. Tému označila Slovenská banková asociácia (SBA) za predvolebnú kampaň. Podľa ich hovorkyne, Daniely Gilányi je riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie naďalej nízke. Ďalej správa SBA konštatuje, že ziskovosť slovenského bankového sektoru naďalej zaostáva za priemerom v regióne strednej a východnej Európy, a nedosahuje ani minimálnu úroveň ziskovosti, ktorá je potrebná na schopnosť bánk podporovať rast ekonomiky.
Bankový odvod bol začiatkom roka 2021 na Slovensku zrušený. Vtedajšia vláda pod vedením Igora Matoviča tvrdila, že to môže zvýšiť HDP o 1,1 percenta a tiež zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu. To, že sa peniaze mali dostať do obehu, kvitoval aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír s dôvetkom, že vyhral zdravý rozum.
Cieľom zákona o osobitnom odvode pritom bolo prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore. Po jeho zrušení avizovali vznik takzvaného Slovenského rozvojového fondu. Ten pozostával z peňazí získaných na bankových odvodoch, jednej miliardy eur. Túto miliardu aktuálne navrhuje použiť Boris Kollár práve na pomoc dlžníkom, ktorí by mohli mať pre zmenu fixácie ohrozené domovy.
[link url = https://standard.sk/408649/banky-maju-naozaj-rekordny-zisk-brania-sa-ze-je-pod-priemerom-okolitych-krajin]Premiér Ódor banky zdaňovať neplánuje
K problému s hypotékami sa po stredajšom rokovaní kabinetu vyjadril aj dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Problém s rastúcimi úrokmi a splátkami hypoték nie je podľa neho natoľko vážny, že by to malo zaťažovať štátny rozpočet a vylučuje aj úvahy o výraznejšom zdaňovaní bánk. Pripomenul, že o téme už dlhšie rokuje pracovná skupina Ministerstva financií, NBS a SBA. Tá by mala pripraviť adresné riešenia pre tých, ktorí skutočne potrebujú pomoc. Predstaví ich pravdepodobne budúci týždeň.
"K nejakému dramatickému nárastu vo väzbe na príjem môže dôjsť v prípade možno jedného percenta domácností, ktoré majú hypotéky. Nie je to celoslovenský, celospoločenský problém," vyhlásil premiér. Vláda to však podľa neho neberie na ľahkú váhu, čoho dôkazom je práve fungovanie spomínanej pracovnej skupiny.
Samotné banky majú podľa jeho slov záujem, aby ich klienti splácali hypotéky naďalej. Aj bez legislatívnych zmien sa preto v prípade problémov často dohadujú individuálne splátkové kalendáre. Kľúčové tiež podľa Ódora je, aby banky zostali dlhodobo zdravé. Preto nie je zástancom ich mimoriadneho zdanenia a jeho vláda ho nebude iniciovať.