Dekan Burda o prípade Záleská - Tódová: Z právneho hľadiska to problém nie je

Nezávislé súdnictvo vyžaduje vylúčenie konfliktu záujmov, uvádza v ankete ku kauze spoločnej dovolenky Moniky Tódovej a Pamely Záleskej exminister Viliam Karas. Problém s objektivitou či nezávislosťou vidia aj Marek Šmíd z KDH či Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu.

Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda. Foto: Matúš Zajac/Štandard

Štandard oslovil viacerých odborníkov a všetky relevantné politické strany, ktoré zatiaľ nezverejnili svoje stanoviská, aby zaujali postoj k prípadu spoločnej dovolenky sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. Spomedzi odborníkov nám stanovisko poskytli exminister spravodlivosti Viliam Karas a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.

Spomedzi politických predstaviteľov nám svoje stanovisko zaslal len Marek Šmíd z KDH a Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu. Okrem nich sme oslovili aj Jaroslava Spišiaka z PS a Milana Krajniaka zo Sme rodina. Cez tlačové oddelenie strany OĽaNO sme o stanovisko požiadali aj exministra Romana Mikulca a aj tlačové oddelenie strany SaS. Tí však na naše otázky neodpovedali.

Odborníkov, ako aj reprezentantov politických strán sme sa pýtali, či podľa nich ohrozuje spoločná dovolenka sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej dôveryhodnosť sudkyne Špecializovaného trestného súdu. A tiež, či by mali byť z tohto prípadu vyvodené nejaké konzekvencie.

Odpovede respondentov prinášame v plnom znení.

Viliam Karas, exminister spravodlivosti, dlhoročný predseda Slovenskej advokátskej komory

Každý má právo na ochranu súkromia vrátane sudcov a novinárov. Na druhej strane si nezávislé súdnictvo, ako aj nezávislá žurnalistika pre svoju dôveryhodnosť vyžadujú vylúčenie konfliktu záujmov pri výkone povolania tak, aby sa neznižovala v očiach verejnosti dôvera v spravodlivý a nestranný rozsudok či podanú informáciu. Verím, že tak súdna moc, ako aj novinárska obec využijú túto príležitosť na vysvetlenie etických pravidiel ich fungovania verejnosti.

Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského

Z právneho hľadiska to problém nie je. To, že sa niekto s niekým stretol alebo že niekto niekde s niekým bol, považujem za normálnu vec. Mňa vychovali tak, že ak ma niekto požiada o stretnutie, tak sa s ním stretnem. Ale to neznamená, že ak ten dotyčný odo mňa chce niečo protizákonné alebo amorálne, tak mu vyhoviem.

Potom je tu rovina, ktorá sa týka toho, že ide o novinárku, ktorá pochádza z redakcie Denníka N, ktorého novinári svoje domnienky bežne konštruovali na základe toho, že sa niekto s niekým stretol alebo poznal. A keďže pani Tódová pochádza z takéhoto novinárskeho prostredia, myslím si, že u tejto konkrétnej novinárky je to neprípustné. Osobne by som očakával, že prestane písať o súdnych veciach a vôbec o veciach týkajúcich sa justície a trestných konaní. V opačnom prípade by mala vzťah ukončiť a prestať sa bližšie stretávať s osobami z tohto prostredia. Beriem to však len čisto z morálneho hľadiska.

Pokiaľ ide o podozrenia vzhľadom na to, že ide o novinárku, ktorá mala často informácie zo živých spisov, nedá sa apriori vylúčiť, že niečo mala aj od pani Záleskej. Vzhľadom na to, že tu sú také podozrenia, myslím si, že by sa to malo štandardne preveriť. Informácia, že pani Tódová a Záleská majú spolu nejaký vzťah však žiadnym spôsobom nenarúša dôveryhodnosť sudkyne. Tá by bola narušená až v prípade, ak by sa ukázalo, že vynášala niečo zo spisov.

Marek Šmid, kandidát a právny expert KDH, bývalý dekan právnickej fakulty Trnavskej univerzity

Spoločné trávenie voľného času sudcov s novinármi môže vyvolať oprávnené pochybnosti o objektivite súdnictva a mediálneho spravodajstva. Zároveň sa verejnosť môže pýtať, či práve týmto spôsobom nedochádza či v minulosti nedochádzalo k úniku informácií zo súdnych spisov. Slovensko nutne potrebuje, aby ľudia začali veriť inštitúciám. Preto považujeme za nanajvýš vhodné, aby sa v čo najkratšom čase zainteresovaní – ako médiá, tak inštitúcie na ochranu spravodlivosti, viac pričinili o obnovu tejto dôvery.

Matúš Šutaj-Eštok, poslanec NR SR, kandidát strany Hlas

Mienkotvorní novinári neustále opakujú, že nesmú len „byť“ nezávislí, ale sa takými aj javiť. Ten istý argument neustále používajú aj sudcovia. Ako potom môže verejnosť považovať predmetnú novinárku a sudkyňu za nezávislé, ak majú zjavne blízky vzťah, a pritom by novinárka mala sudkyňu ako zástupkyňa verejnosti kontrolovať?

Monika Tódová píše o vážnych trestných kauzách, pričom v mnohých prípadoch zjavne do jej článkov unikali informácie priamo zo spisov, čo je absolútne neprípustné. Príslušné orgány by preto mali preveriť, či informácie neunikali priamo prostredníctvom „elitnej“ sudkyne Záleskej, ktorá rozhodovala v mnohých kauzách s politickým presahom.

Najviac ma však zaráža, že o tejto kauze už tri dni mlčia mienkotvorné médiá a tvária sa, že neexistuje – pani Tódová naďalej píše svoje politicky podfarbené komentáre, akoby sa vôbec nič nestalo. Kde je jej zamestnávateľ? Kde sú strážcovia novinárskej nezávislosti a novinárskej etiky? Kde je súdna rada v prípade sudkyne? Kde sú mimovládne organizácie bojujúce za transparentnosť?

Táto falošná solidarita je presne tou príčinou, pre ktorú ľudia strácajú dôveru v „seriózne“ médiá a ako zdroj informácií čím ďalej, tým viac vyhľadávajú alternatívu, voči čomu „seriózni“ novinári navonok úporne bojujú. Očakávam, že sa panie Tódová a Záleská, ich zamestnávatelia a všetci bojovníci za novinársku i sudcovskú etiku a transparentnosť prestanú skrývať a jasne povedia, či je takýto vzťah v poriadku.