Americký prezident Joe Biden v noci na štvrtok podpísal nariadenie obmedzujúce určité americké investície v Číne. Ide najmä o technologický sektor zaoberajúci sa polovodičmi, umelou inteligenciou a kvantovou výpočtovou technikou. Uviedli to agentúry AFP a Reuters, podľa ktorých by takýto krok mohol ešte viac prehĺbiť napätie medzi oboma krajinami, informuje TASR.
Vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády, ktorý si prial zostať v anonymite, uviedol, že USA sa týmto rozhodnutím snažia „zabrániť Číne v získaní a používaní najmodernejších technológií s cieľom zmodernizovať armádu a podkopať americkú národnú bezpečnosť". Nariadenie sa bude týkať len budúcich investícií, nie už existujúcich, pripomína Reuters.
Podľa amerického ministerstva financií nariadenie, ktoré vstúpi do platnosti po skončení štandardného obdobia verejného pripomienkovania, obmedzí určité investície do subjektov napojených na technologické sektory predstavujúce riziko pre národnú bezpečnosť. Rezort financií taktiež bude musieť byť upovedomený aj o ďalších investíciách v citlivých odvetviach a zakázané budú i určité transakcie.
Peking v reakcii na rozhodnutie USA vyhlásil, že táto nová politika „závažným spôsobom narúša bezpečnosť svetových priemyselných a dodávateľských reťazcov". Čínske ministerstvo obchodu vyhlásilo, že Bidenovo nariadenie sa "odkláňa od trhovej ekonomiky a spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorú Spojené štáty vždy propagovali".
Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone sa k situácii bezprostredne nevyjadrilo, no ešte minulý týždeň vyhlásilo, že Spojené štáty „politizujú problematiku technológií a obchodu a používajú ju ako zbraň v mene národnej bezpečnosti".
Michalovce – Spolu osem obcí z Michalovského okresu chce vybudovať splaškovú kanalizáciu. Vyplýva to zo zámeru, ktorý Združenie obcí Čierna Voda - Uh predložilo na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Predpokladané náklady predstavujú 15,77 milióna eur.
Vybudovať plánujú splaškovú kanalizáciu a odvedenie odpadkových vôd z obcí Stretava, Palín, Senné, Zemplínska Široká, Iňačovce, Jastrabie pri Michalovciach, Čečehov a Stretavka, a to do už existujúcej čistiarne odpadových vôd (ČOV) v Pavlovciach nad Uhom, kde je pre danú lokalitu voľná kapacita. V uvedených ôsmich obciach žije aktuálne dokopy okolo 4 800 obyvateľov.
„Nutnosť výstavby splaškovej kanalizácie v obciach je zdôvodnená potrebou ochrany podzemných a povrchových vôd pred ich znečistením splaškovými odpadovými vodami z domových žúmp, ktoré v mnohých prípadoch nie sú nepriepustné," uvádza v zámere. Výstavbou by sa malo zabezpečiť spoľahlivé a kontrolované odvádzanie a čistenie splaškových odpadových vôd do funkčnej ČOV.
Pripomína, že termíny začatia a ukončenia stavby budú závisieť od získania investičných prostriedkov a od výberu zhotoviteľa stavby verejným obstaraním. Začiatok výstavby odhaduje na jún 2024. Výstavba by mala trvať dva roky.
PREŠOV – Prešovský samosprávny kraj (PSK) plánuje v roku 2023 opraviť mosty a cesty za viac ako 60 miliónov eur. Využije na to vlastné a európske zdroje, ako aj financie z 30-miliónového úveru.
Aktuálne bežia rekonštrukčné práce na 43 kilometroch Cesty slobody a viacerých jej mostoch, priepustoch a múroch. V kraji v priebehu dvoch mesiacov opravia tiež ďalších približne 20 kilometrov ciest a jedenásť mostov. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.
V tomto roku je v rekonštrukcii vyše 60 kilometrov ciest a opravy kraj realizuje na ďalších 90 kilometroch. „Napreduje projekt Cesta slobody za 42 miliónov eur, na ktorý sa teraz v lete upína azda najviac pozornosti, ale aj rekonštrukcia úseku Malá Domaša – Detrik, kde by sme mali preinvestovať viac ako dva milióny eur. Na jeseň chceme motoristom do užívania odovzdať opravený most na Solivarskej v Prešove za viac ako tri milióny eur,“ priblížil predseda PSK Milan Majerský. Len v auguste a septembri sa budú podľa jeho slov vykonávať cestné práce na ďalších 20 kilometroch ciest II. a III. triedy a na jedenástich mostoch.
Na ceste III. triedy v úseku Malá Domaša – Detrik sa pracuje na takmer 16 kilometroch. Medzi ďalšie cestné akcie, ktoré budú realizovať v priebehu augusta a septembra, je oprava 1,4 km na ceste III. triedy v smere na Abranovce, oprava cesty Kremná či znižovanie bezpečnostných rizík v úseku Nižné Raslavice – Abrahámovce. Už zrekonštruovaný je úsek Krásna Lúka – hranica okresov Sabinov a Stará Ľubovňa. Ďalšie rekonštrukcie sa týkajú napríklad mosta vo Vyšných Repašoch, medzi Popradom a Veľkým Slavkovom, Tatranskou kotlinou a Lendakom, Popradom a Spišskou Teplicou, či v Liptovskej Tepličke a v obciach Huncovce, Nižný Hrušov, Zboj a pri odbočke do Jalovej. Stavajú tiež celkom nový mostný objekt vo Veľkej Frankovej.
Naplánované sú aj ďalšie projekty. „Týkajú sa eliminácie bezpečnostných rizík na úsekoch Vaniškovce – Fričkovce a Vaniškovce – Raslavice, ako aj medzi Nižnými Raslavicami a Abrahámovcami či v Chotči. Pripravuje sa oprava ciest Kojatice, Suchá dolina, Bystrá i Radvanovce, ako aj modernizácia vozovky medzi Šambronom a Plavnicou,“ vymenovala Jeleňová. V pláne sú tiež práce na moste v Jezersku i na opornom múre v Brezničke.
Krajskí cestári majú v teréne tiež vlastnú asfaltérsku a zálievkovú čatu. „Asfaltéri v aktuálnom roku vykonajú cestné práce na približne 22 kilometroch ciest, opravy na vybraných mostoch a spevnených plochách areálov dvoch cestmajsterstiev, a to za približne 2,4 milióna eur,“ doplnil riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth. Plánované sú podľa jeho slov práce na ceste Ortuťová, medzi Čelovcami a Pušovcami i Vyšnou Poliankou a Ondavkou.
Foto: FB Prešovský samosprávny krajFoto: FB Prešovský samosprávny kraj
Správa a údržba ciest PSK spravuje hustú cestnú sieť pozostávajúcu z 2 443 km cestných komunikácií II. a III. tried a z 1 231 mostných objektov v Prešovskom kraji.
Vo veku 80 rokov v stredu po dlhej chorobe zomrel kanadský gitarista, spevák a skladateľ Robbie Robertson z rockovej skupiny The Band. Pre týždenník Variety to povedal jeho manažér Jared Levine. Dodal, že hudobník zomrel v kalifornskom Los Angeles v kruhu rodiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian.
Robbie Roberston bol zakladateľom kanadsko-americkej rockovej skupiny The Band, kde pôsobil ako gitarista a textár. Napísal text k viacerým najznámejším skladbám skupiny, ako sú The Weight či Up On Cripple Creek.
Kapela The Band ukončila činnosť v roku 1976 koncertom The Last Waltz v San Franciscu, ktorý zaznamenal a neskôr ako snímku mimosúťažne predstavil na festivale v Cannes režisér Martin Scorsese.
Robertson sa po rozpade skupiny vydal na sólovú hudobnú dráhu a vydal niekoľko samostatných albumov. Spolupracoval aj so Scorsesem, pre ktorého skomponoval soundtracky k viacerým snímkam. Pracoval tiež na Scorseseho filme Vrahovia mesiaca kvetov (Killers of the Flower Moon), ktorý má vyjsť v októbri.
Robbie Robertson pôsobil v 60. a 70. rokoch minulého storočia aj ako gitarista slávneho hudobníka Boba Dylana.
Kandidát na ekvádorského prezidenta Fernando Villavicencio bol v noci na štvrtok počas predvolebnej kampane v hlavnom meste Quito zastrelený neznámym páchateľom. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice BBC a agentúry AFP.
Úmrtie Villavicencia potvrdili aj súčasný ekvádorský prezident Guillermo Lasso a minister vnútra Juan Zapata. Podľa jedného z členov Villavicenciovho predvolebného tímu sa prezidentský kandidát práve chystal nastúpiť do auta, keď zrazu z davu vystúpil muž a strelil mu do hlavy.
Ekvádorská generálna prokuratúra uviedla, že muž podozrivý zo zastrelenia ekvádorského prezidentského kandidáta Fernanda Villavicencia zomrel vo vyšetrovacej väzbe na následky zranení, ktoré utrpel pri prestrelke s políciou počas zatýkania.
Ekvádorský prezident Guillermo Lasso vo štvrtok po vražde vyhlásil v krajine výnimočný stav. Opatrenie zostane v platnosti 60 dní.
"Od tejto chvíle sú ozbrojené zložky mobilizované na celom území krajiny s cieľom zaistiť bezpečnosť občanov, pokoj v krajine a slobodné a demokratické voľby 20. augusta," uviedol Lasso vo videozázname zverejnenom na platforme YouTube. Šéfka ústrednej volebnej komisie Diana Atamaintová potvrdila, že voľby sa uskutočnia v pôvodnom termíne v súlade s ústavou a zákonmi.
Päťdesiatdeväťročný novinár Villavicencio bol jedným z ôsmich prezidentských kandidátov vo voľbách, ktoré sú naplánované na 20. augusta. V minulosti bol tiež členom ekvádorského Národného zhromaždenia. Villavicencio bol známy aj ako bojovník proti korupcii, najmä počas vlády ekvádorského exprezidenta Rafaela Correu v rokoch 2007–2017.
"Uisťujem vás, že tento zločin nezostane nepotrestaný. (Skupiny) organizovaného zločinu už zašli priďaleko, ale spravodlivosť ich dobehne," napísal na sociálnej sieti X prezident Lasso. Dodal, že v tejto súvislosti pozval vysokopostavených predstaviteľov štátnej bezpečnosti na naliehavé stretnutie.
Nezávislé súdnictvo vyžaduje vylúčenie konfliktu záujmov, uvádza v ankete ku kauze spoločnej dovolenky Moniky Tódovej a Pamely Záleskej exminister Viliam Karas. Problém s objektivitou či nezávislosťou vidia aj Marek Šmíd z KDH či Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu.
Štandard oslovil viacerých odborníkov a všetky relevantné politické strany, ktoré zatiaľ nezverejnili svoje stanoviská, aby zaujali postoj k prípadu spoločnej dovolenky sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. Spomedzi odborníkov nám stanovisko poskytli exminister spravodlivosti Viliam Karas a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.
Spomedzi politických predstaviteľov nám svoje stanovisko zaslal len Marek Šmíd z KDH a Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu. Okrem nich sme oslovili aj Jaroslava Spišiaka z PS a Milana Krajniaka zo Sme rodina. Cez tlačové oddelenie strany OĽaNO sme o stanovisko požiadali aj exministra Romana Mikulca a aj tlačové oddelenie strany SaS. Tí však na naše otázky neodpovedali.
Odborníkov, ako aj reprezentantov politických strán sme sa pýtali, či podľa nich ohrozuje spoločná dovolenka sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej dôveryhodnosť sudkyne Špecializovaného trestného súdu. A tiež, či by mali byť z tohto prípadu vyvodené nejaké konzekvencie.
Odpovede respondentov prinášame v plnom znení.
Viliam Karas, exminister spravodlivosti, dlhoročný predseda Slovenskej advokátskej komory
Každý má právo na ochranu súkromia vrátane sudcov a novinárov. Na druhej strane si nezávislé súdnictvo, ako aj nezávislá žurnalistika pre svoju dôveryhodnosť vyžadujú vylúčenie konfliktu záujmov pri výkone povolania tak, aby sa neznižovala v očiach verejnosti dôvera v spravodlivý a nestranný rozsudok či podanú informáciu. Verím, že tak súdna moc, ako aj novinárska obec využijú túto príležitosť na vysvetlenie etických pravidiel ich fungovania verejnosti.
Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského
Z právneho hľadiska to problém nie je. To, že sa niekto s niekým stretol alebo že niekto niekde s niekým bol, považujem za normálnu vec. Mňa vychovali tak, že ak ma niekto požiada o stretnutie, tak sa s ním stretnem. Ale to neznamená, že ak ten dotyčný odo mňa chce niečo protizákonné alebo amorálne, tak mu vyhoviem.
Potom je tu rovina, ktorá sa týka toho, že ide o novinárku, ktorá pochádza z redakcie Denníka N, ktorého novinári svoje domnienky bežne konštruovali na základe toho, že sa niekto s niekým stretol alebo poznal. A keďže pani Tódová pochádza z takéhoto novinárskeho prostredia, myslím si, že u tejto konkrétnej novinárky je to neprípustné. Osobne by som očakával, že prestane písať o súdnych veciach a vôbec o veciach týkajúcich sa justície a trestných konaní. V opačnom prípade by mala vzťah ukončiť a prestať sa bližšie stretávať s osobami z tohto prostredia. Beriem to však len čisto z morálneho hľadiska.
Pokiaľ ide o podozrenia vzhľadom na to, že ide o novinárku, ktorá mala často informácie zo živých spisov, nedá sa apriori vylúčiť, že niečo mala aj od pani Záleskej. Vzhľadom na to, že tu sú také podozrenia, myslím si, že by sa to malo štandardne preveriť. Informácia, že pani Tódová a Záleská majú spolu nejaký vzťah však žiadnym spôsobom nenarúša dôveryhodnosť sudkyne. Tá by bola narušená až v prípade, ak by sa ukázalo, že vynášala niečo zo spisov.
Marek Šmid, kandidát a právny expert KDH, bývalý dekan právnickej fakulty Trnavskej univerzity
Spoločné trávenie voľného času sudcov s novinármi môže vyvolať oprávnené pochybnosti o objektivite súdnictva a mediálneho spravodajstva. Zároveň sa verejnosť môže pýtať, či práve týmto spôsobom nedochádza či v minulosti nedochádzalo k úniku informácií zo súdnych spisov. Slovensko nutne potrebuje, aby ľudia začali veriť inštitúciám. Preto považujeme za nanajvýš vhodné, aby sa v čo najkratšom čase zainteresovaní - ako médiá, tak inštitúcie na ochranu spravodlivosti, viac pričinili o obnovu tejto dôvery.
Matúš Šutaj-Eštok, poslanec NR SR, kandidát strany Hlas
Mienkotvorní novinári neustále opakujú, že nesmú len "byť" nezávislí, ale sa takými aj javiť. Ten istý argument neustále používajú aj sudcovia. Ako potom môže verejnosť považovať predmetnú novinárku a sudkyňu za nezávislé, ak majú zjavne blízky vzťah, a pritom by novinárka mala sudkyňu ako zástupkyňa verejnosti kontrolovať?
Monika Tódová píše o vážnych trestných kauzách, pričom v mnohých prípadoch zjavne do jej článkov unikali informácie priamo zo spisov, čo je absolútne neprípustné. Príslušné orgány by preto mali preveriť, či informácie neunikali priamo prostredníctvom "elitnej" sudkyne Záleskej, ktorá rozhodovala v mnohých kauzách s politickým presahom.
Najviac ma však zaráža, že o tejto kauze už tri dni mlčia mienkotvorné médiá a tvária sa, že neexistuje - pani Tódová naďalej píše svoje politicky podfarbené komentáre, akoby sa vôbec nič nestalo. Kde je jej zamestnávateľ? Kde sú strážcovia novinárskej nezávislosti a novinárskej etiky? Kde je súdna rada v prípade sudkyne? Kde sú mimovládne organizácie bojujúce za transparentnosť?
Táto falošná solidarita je presne tou príčinou, pre ktorú ľudia strácajú dôveru v "seriózne" médiá a ako zdroj informácií čím ďalej, tým viac vyhľadávajú alternatívu, voči čomu "seriózni" novinári navonok úporne bojujú. Očakávam, že sa panie Tódová a Záleská, ich zamestnávatelia a všetci bojovníci za novinársku i sudcovskú etiku a transparentnosť prestanú skrývať a jasne povedia, či je takýto vzťah v poriadku.
TRENČÍN – V priestore s kapacitou pre 30-tisíc ľudí nájdu návštevníci všetko, čo potrebujú pre dokonalý zážitok. Festival svoje brány otvorí už v piatok, pričom slovenskú aj svetovú hudobnú nádielku si hudbychtiví nadšenci budú môcť užívať až do nedeľného obeda.
V areáli sa budú nachádzať toalety (aj splachovacie), cisterny s pitnou vodou, stánky s občerstvením, ako aj oddychové, športové a ďalšie zóny, ktoré ponúknu veľa možností na trávenie času aj mimo koncertov. Detskú zónu tam však budete hľadať márne.
Festival Grape sa stal úspešným nielen vďaka potvrdeným umelcom, ale aj tým, že sa snaží odlíšiť od iných podobných podujatí zdanlivými maličkosťami, ktoré vo finále tvoria zaujímavý celok. Na festivalovom areáli pracovali a dodnes pracujú poprední slovenskí architekti, ktorí ho každý rok spolu s organizátormi menia, aby mal návštevník vždy nový zážitok.
Nezmeškajte 13. ročník festivalu Grape, ktorý bude výnimočný nielen vďaka hudobným vystúpeniam, ale aj jedinečným zážitkom, ktoré vám ponúkne. Tento rok sa na pódiu vystriedajú špičkoví interpreti súčasnej československej, ale aj svetovej hudobnej scény. Nájdete medzi nimi mená ako Foals, Yungblud, M83, Moderat, King Gizzard & The Lizard Wizard, Annet X, NobodyListen, Nik Tendo, Samey, Paulie Garand & Zea, Zayo, Emma Smetana & Jordan Haj, Para, Jana Kirschner a mnoho ďalších.
Nový variant koronavírusu EG.5, takzvaný Eris, infikuje v Spojenom kráľovstve čoraz viac ľudí. Riaditeľ maďarského Ústavu lekárskej biológie na Univerzite v Segedíne Zsolt Boldogkői v stredu v rozhovore pre komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió v tejto súvislosti uviedol, že nový variant vírusu sa môže rozšíriť po celej Európe vrátane Maďarska. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Boldogkői pripomenul, že podľa niektorých odborníkov má tento omikronový kmeň na svedomí každý siedmy prípad ochorenia COVID-19 a výrazne stúpol aj počet hospitalizovaných.
Eris bol identifikovaný ako nový variant v Anglicku koncom júla, ale v Ázii už spôsobil 20 percent prípadov. Tento nový variant sa podľa Boldogkőiho dostal do správ iba nedávno, pretože koronavírus sa v poslednom období začal šíriť rýchlejšie a nedávno drasticky stúpol aj počet hospitalizácií, a to o 12 percent za jeden mesiac.
Podľa Boldogkőiho slov príznaky covidu spôsobeného týmto variantom nie sú vážnejšie ako predtým, ale Eris sa pravdepodobne šíri rýchlejšie ako iné omikronové kmene.
Vírus je však oslabený a ľudia majú ešte stále imunologickú ochranu, ktorá sa však neustále znižuje, dodal Boldogkői, podľa ktorého je Eris pravdepodobne prítomný už aj v Maďarsku.
Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v stredu pri zásahu v štáte Utah zastrelili muža, ktorý sa údajne vyhrážal americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi. Stalo sa tak krátko pred Bidenovou návštevou Utahu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
FBI potvrdila, že podozrivý muž bol zastrelený počas zatýkania a domovej prehliadky v meste Provo južne od hlavného mesta Utahu Salt Lake City. Muža však odmietla identifikovať a vyhlásila, že v súčasnosti stále prebieha vyšetrovanie. Podľa záznamov miestnej prokuratúry však ide o približne 70-ročného Craiga Robertsona, ktorý bol podporovateľom amerického exprezidenta Donalda Trumpa.
Robertson sa na sociálnych sieťach údajne opakovane vyhrážal Bidenovi a ďalším ľuďom, napríklad americkej viceprezidentke Kamale Harrisovej, ministrovi spravodlivosti Merrickovi Garlandovi či manhattanskému prokurátorovi Alvinovi Braggovi. Na margo Bidenovej nadchádzajúcej návštevy Utahu Robertson vyhlásil, že si už "čistí svoju pušku M24". V inom príspevku napísal, že je čas na "nie jednu, ale dve prezidentské vraždy – najskôr Joe, potom Kamala".
Agentúra AFP dodáva, že prezident Biden je v súčasnosti na návšteve západnej časti Spojených štátov. Podľa plánu mal v stredu večer letieť z Nového Mexika do Salt Lake City v Utahu.
Nemecká vláda v stredu oznámila, že Ukrajine odovzdala ďalšie dva komponenty systému protivzdušnej obrany Patriot. Konkrétne ide o odpaľovacie zariadenia pre rakety. Informovali o tom televízia Sky News a agentúra DPA.
Najnovší balík vojenskej pomoci od Nemecka zahŕňa podľa pravidelne aktualizovaného zoznamu na stránke bundesregierung.de aj desať pásových terénnych vozidiel Bandvagn 206, muníciu, prieskumné bezpilotné lietadlá, guľomety a prostriedky prvej pomoci.
Prvý systém Patriot Nemecko poslalo Ukrajine v apríli, Spojené štáty následne dodali ďalší. Jeden z týchto veľmi cenených obranných systémov bol v máji v Kyjeve poškodený pri ruských útokoch, pripomína Sky News.
Podľa údajov amerického Centra strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) stojí nová batéria Patriotu približne 1,1 miliardy dolárov (asi miliardu eur).
Energetická kríza v Európe sa ešte neskončila, aj keď situácia sa do určitej miery zlepšila. Spotrebitelia by preto mali pokračovať vo svojom úsilí znižovať spotrebu energií. Uviedla to v stredu nemecká energetická spoločnosť E.ON. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Krízu zatiaľ za sebou nemáme," povedal šéf E.ON Leonhard Birnbaum na tlačovej konferencii po zverejnení výsledkov spoločnosti za 1. polrok.
"V úsporách musíme pokračovať ďalej. To je najlepší spôsob, ako zabezpečiť dostatočné množstvo energií pre odberateľov a zároveň zaistiť konkurencieschopnosť ekonomiky," dodal šéf E.ON.
Zároveň upozornil, že vysoká naplnenosť zásobníkov plynu v Európe je dôvodom na optimizmus, že Európa blížiacu sa zimu zvládne. Avšak ani dostatočne naplnené zásobníky nedokážu sami zabrániť cenovým výkyvom.
