Rusko zdvojnásobilo rozpočet na obranu. Expert hovorí o šialene vysokej sume
Pred piatimi dňami agentúra Reuters zverejnila správu, v ktorej informovala, že Rusko takmer zdvojnásobilo svoj cieľový objem výdavkov na obranu na rok 2023. Kremeľ avizoval, že chce minúť 9,7 bilióna rubľov, čo je tretina všetkých verejných výdavkov štátu.
Navýšenie plánovaných výdavkov prichádza v čase, keď už za prvých 6 mesiacov roka bola o 0,6 bilióna rubľov prekročená cieľová suma, ktorá počítala s celkovými celoročnými výdavkami na zbrojenie v hodnote 4,98 bilióna rubľov.
Poďme to prerátať
Podľa aktuálneho výmenného kurzu tak vynaloží Rusko na zbrojenie v tomto roku vyše 100 miliárd dolárov. To v porovnaní s inými krajinami vôbec neznie ako extrémne veľké číslo. Je síce najväčšie v Európe, ale porovnateľné s ekonomikami ako Nemecko (55,8 miliardy dolárov v roku 2022) či Francúzsko (53,6 miliardy dolárov), ktoré dohromady Moskvu predčia. Spojené štáty vynaložili vyše 877 miliárd. Celá západná a stredná Európa minula na obranu 345 miliárd dolárov (zhruba 313 miliárd eur).
Číslo, ktoré nedávno zverejnil Kremeľ je však obrovské. Pri prepočte na doláre prostredníctvom parity kúpnej sily, ktorá namiesto výmenných kurzov porovnáva ceny toho istého tovaru alebo služby v národnej mene v rôznych krajinách, by sa suma 9,7 bilióna rubľov rovnala približne 337 miliardám dolárov (na prepočet bol použitý pomer pre rok 2022, ktorý uvádza OECD).
To už je omnoho bližšie Spojeným štátom (877 miliárd v roku 2022) i celej západnej a strednej Európe (po prepočte s použitím údajov OECD zhruba 480 miliárd v roku 2022).
„Očakával som zvýšenie výdavkov Ruska na obranu, ale toto je šialené. 9,7 bilióna rubľov nie je 100 miliárd dolárov, je to bližšie k 300 miliardám dolárov (parita kúpnej sily),“ okomentoval na Twitteri správu Janis Kluge, vedúci pracovník Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (German Institute for International and Security Affairs).
I was expecting an increase in #Russia's defense spending, but this is crazy.
— Janis Kluge (@jakluge) August 4, 2023
--> 9.7 trillion RUB is not $100 billion, it's closer to $300 billion (purchasing power parity).
This is only possible if other spending is cut drastically (otherwise total spending should be higher). https://t.co/UaLNek9Y0R pic.twitter.com/29G52mwwh9
Kde končia ruské ruble a aký je problém pri parite kúpnej sily
Zahraničné médiá sa zhodujú, že navýšenie ruských výdavkov na zbrojenie bolo v podstate nanútené, keďže náklady spojené s vojnou na Ukrajine sú obrovské. A to nielen čo sa týka zničenej bojovej techniky, ktorú treba opraviť alebo vyrobiť novú, ale stúpli aj mzdy vojakom a štát tiež vypláca tisíce rubľov pozostalým padlých vojakov. Taktiež sa veľa hovorí o korupcii.
Jan Ludvík z Inštitútu politologických štúdií na Karlovej univerzite v Prahe na svojom twitterovom účte reagoval, že nie je nikde uvedené, aká časť výdavkov je určená na udržiavanie armády, aká na investície do výroby novej techniky a aká môže ísť politikom a byrokratom do vreciek, no analyticky rozumné je predpokladať približne rovnomerné rozdelenie. „Takže dvojnásobok na údržbu, dvojnásobok na investície, dvojnásobok na poslaneckú vilu,“ píše renomovaný profesor.
Ludvíkov kolega z Inštitútu politologických štúdií Jan Kofroň upozornil na negatívum tejto kalkulácie, ktoré vidí v tom, že „PPP prepočet prehliada rozdiely v technologickej úrovni výroby“. Tá podľa neho zatiaľ hrá v prospech západných krajín.
Na sociálnej sieti sa rozprúdila diskusia o tom, nakoľko je parita kúpnej sily vhodná na tento prepočet, keďže mnohé krajiny tiež nakupujú zbrane vo veľkom zo zahraničia. Pri týchto obchodoch je pritom podstatný aktuálny výmenný kurz a nie pomer cien tovarov v ekonomikách. Ludvík však upozorňuje, že Rusko si zbrane vyrába do veľkej miery samo.
„Rusko nenakupuje zbrane. Rusko vyrába zbrane v Rusku. Samozrejme, že niektoré komponenty dovážajú, ale drvivá väčšina je domáca. Metóda PPP (parity kúpnej sily) je v tomto porovnaní oveľa presnejšia ako metóda MER (trhových výmenných kurzov),“ komentuje profesor z Karlovej univerzity.
Asi toužíme po optimismu, ale důležitým zprávám je třeba věnovat pozornost, i když nejsou dobré.
— Jan Ludvík (@nuclearJan) August 6, 2023
🇷🇺 zvýšilo (už tak zvýšený) vojenský rozpočet pro rok 2023 na dvojnásobek. Ve výsledku dá (podle PPP) na armádu od oka podobně jako všechny státy 🇪🇺a 🇬🇧dohromady!
Pár postřehů 🧵 https://t.co/CBwCDEByo1
Nenechať sa zožrať levom
Na margo zvýšenia ruských výdavkov na zbrojenie Ludvík dodáva, že zvýšenie bude „v značnej miere na úkor civilnej výroby/spotreby“. Podľa neho však stojí za zmienku, že „zbrojná výroba ťahá ruskú ekonomiku cez sankcie k väčšiemu rastu, ako máme my v Česku“.
Medzinárodný menový fond totiž najnovšie predpovedá, že ruské hospodárstvo porastie o 1,5 percenta, zatiaľ čo české by sa malo scvrknúť o pol percenta.
Profesor tiež upozorňuje na silu tamojšieho priemyslu: „Krátke vojny sa vyhrávajú na fronte, zatiaľ čo dlhé sa vyhrávajú v továrňach. (...) Môžeme sa Rusom smiať, o koľko tankov, diel atď. prišli, ale bolo by múdre si uvedomiť, že prišli o viac techniky, ako majú všetky európske armády dohromady a stále sú bojaschopní.“
Dodáva, že by sme mali prehodnotiť všetky sľuby, ktoré Ukrajine dávame a byť väčšími realistami.
„Potrebujeme otvorenejšiu diskusiu o tom, čo je reálne a čo nereálne dosiahnuť. Optimizmus nevyhráva vojny. Ukrajincom sa sľubujú hory-doly (verejne), ale môžeme im dať dosť na to, aby vyhrali?“ pýta sa Ludvík, ktorý je zástancom dodávok zbraní na Ukrajinu.
„Je to ako s tým vtipom o levovi. Vojna je nenažraná. Rusko nepotrebuje bežať rýchlejšie ako lev, potrebuje len bežať rýchlejšie ako Ukrajina,“ uzatvára svoj príspevok.