Salvádor bol dlhodobo sužovaný rozsiahlou organizovanou kriminalitou, a to vďaka dvom súperiacim gangom s označeniami MS-13 a 18th Street gang. Tie sa špecializujú na obchod s drogami, ženami, vydieranie a vraždy páchané mimoriadne brutálnym spôsobom, pričom nie je im cudzia ani žiadna iná kriminálna činnosť.
Kriminalita spôsobovala extrémne situácie, keď rodiny vydieraných odmietali púšťať deti von z obydlia zo strachu, že budú zavraždené alebo odvlečené do obchodu s bielym mäsom. Súčasťou ich životov bola všadeprítomná hrozba smrti pre ľudí žijúcich na hraniciach súperiacich gangov, ktorí museli platiť obom skupinám. Ak by však boli pristihnutí pri platbe konkurenčnej skupine, hrozilo im vyvraždenie celej rodiny. Počas sviatkov ako Vianoce a iné pritom gangy zdvihli výpalné na dvojnásobok.
Neúnosná kriminalita
Vďaka ich kriminálnej činnosti a súpereniu o územie bol Salvador krajina, ktorá dosahovala najvyšší počet vrážd na 100-tisíc obyvateľov na svete. Nejde pritom o lokálny problém určitého malého územia, ale problém celej krajiny. Tá so svojimi takmer 6 a pol miliónmi obyvateľov je domovom aj pre takmer 60-tisíc členov gangov.
Tí majú podľa správy Centrálnej banky krajiny na svedomí vydieranie až 70 percent podnikov v Salvadore, čo stojí krajinu ročne až 15 percent HDP alebo 4 miliardy dolárov. Tieto skutočnosti postavili problém organizovaného zločinu na úroveň národnej hrozby. Minister vnútra Gustavo Villatoro označil gangy za teroristické skupiny, ktoré sú oveľa brutálnejšie ako čokoľvek na svete, a za rakovinu, ktorú oni odstraňujú zo spoločnosti.
S negatívnym fenoménom sa rozhodol skoncovať prezident Nayib Bukele, ktorý zvíťazil vo voľbách v roku 2019. Počas jeho funkčného obdobia sa miera vrážd znížila až o polovicu a dosahovala historické minimá. Prezident to pripisoval enormnému nasadeniu polície a armády v uliciach, no medzinárodná krízová skupina so sídlom v Bruseli vo svojej analýze uviedla, že vláda uzavrela s gangmi neformálny pakt o neútočení, hoci na to nemá konkrétne dôkazy.
Zlom v poklese zločinnosti prišiel v dňoch 26. a 27. marca 2022, keď organizácia MS-19 rozpútala vraždenie medzi civilistami a zabila 87 nevinných ľudí, aby si vynútila ústupky zo strany vlády. Miestna tlač informovala, že zločinci mali príkazy nechať telá na miestach viditeľných pre verejnosť.
Reakcia štátu prišla v dňoch 30. marca až 5. apríla 2022, keď zákonodarné zhromaždenie schválilo sériu opatrení súvisiacich s gangmi, ktoré tento politik navrhol, a ktoré umožňujú sudcom väzniť deti vo veku 12 rokov, obmedzovať slobodu prejavu a rozširovať využívanie vyšetrovacej väzby, spolu s novou protiteroristickou legislatívou.
Zákon prijatý 5. apríla 2022 umožňuje trestné stíhanie proti komukoľvek, kto sa podieľa na tvorbe, pomáha alebo vytvára akýkoľvek typ publikácie, obrázka, graffiti alebo inej formy vizuálneho vyjadrenia, ktoré explicitne alebo implicitne prenáša správy o gangoch. Trestná sadzba je až 15 rokov väzenia. Zákon podobne umožňuje trestné stíhanie voči médiám, ktoré reprodukujú alebo prenášajú správy alebo vyhlásenia vytvorené či údajne vytvorené gangmi, ktoré by mohli vo všeobecnosti vyvolať stav úzkosti a paniky. Zmeny tiež dramaticky zvyšujú tresty za členstvo v gangoch, čo môže byť v Salvádore stíhané ako terorizmus. Obvineným z vedenia teroristického gangu teraz hrozí 40 až 45 rokov väzenia, z pôvodných maximálnych 14 rokov. Za členstvo v týchto skupinách sa teraz trestá od 20 do 30 rokov trestu odňatia slobody, z pôvodných maximálnych 5 rokov. Podpora takýchto gangov sa trestná odňatím slobody rovnako od 20 až na 30 rokov. Zmeny zaviedli aj povinnú vyšetrovaciu väzbu v súvislosti so všetkými zločinmi páchanými v rámci organizovanej kriminality, pričom neurčuje časový limit takejto väzby.
Pozastavenie ústavných práv
Okrem týchto opatrení, v rámci núdzového stavu boli na 30 dní pozastavené ústavné práva na slobodu združovania a zhromažďovania sa, na súkromie v komunikácii, na informovanie o dôvode zatknutia, rovnako ako právo nevypovedať a právo na právne zastúpenie. Zákonodarcovia schválili tieto opatrenia niekoľko dní po vyhlásení stavu núdze na žiadosť prezidenta v súvislosťou s násilím v krajine.
Nasledovala rozsiahla vlna zatýkaní členov organizovaného zločinu, pri ktorej bolo zatknutých viac ako 64-tisíc podozrivých alebo ich spolupracovníkov. Štátne autority pritom odhadujú, že zatknú ešte takmer 10-tisíc ľudí. Prví zatknutí podozriví boli presunutí do novovybudovaného väzenia v Tecoluca s kapacitou až 40-tisíc osôb, ktoré je považované za najväčšie v Amerike.
Samotný prezident Bukele sa k zatýkaniu vyjadril prostredníctvom príspevku na sociálnej sieti, keď povedal, že členovia gangov neuvidia vo svojich celách jediný slnečný svit Tieto opatrenia sa ukazujú ako efektívne, pretože vďaka rozsiahlemu zatýkaniu klesla miera vrážd v krajine až o 91 percent.
Druhá strana mince je rešpektovanie základných práv človeka. Vo väzniciach sa momentálne nachádzajú takmer 2 percentá dospelej populácie Salvadoru, pričom podmienky väzby sa dajú označiť ako mimoriadne drastické. To kritizujú mnohé mimovládne organizácie ako Amnesty International, ktoré to nazvali extrémne znepokojujúcou krízou. Guevara Rosa pracujúca ako advokátka Amnesty International, tieto kroky boja proti organizovanému zločinu označila za úplný kolaps právneho štátu. Okrem tvrdení, že zatknutí boli aj nevinní ľudia a že zatknutí sú vystavení krutému a neľudskému zaobchádzaniu, poukazujú aj na extrémny režim vo väzbe.
V tomto novom väzení vybudovanom špeciálne pre členov gangov budú väzni tráviť desaťročia na ploche menšej ako meter štvorcový na osobu, na sto väzňov pripadajú dve umývadlá a dve toalety, pričom trestanci sú odetí iba v spodnom prádle bez obuvi a každému je vyholená hlava. Spať budú na kovových posteliach bez matracov a pri presune musia byť v predklone so spútanými rukami a nohami, pričom nedisponujú dostatkom lekárskej starostlivosti ani pitnej vody.
Súhlas obyvateľov
Napriek takýmto brutálnym podmienkam a nesúhlasu ľudskoprávnych aktivistov, prieskumy verejnej mienky naznačujú, že mnohí zo 6 miliónov obyvateľov El Salvadoru s novým systémom súhlasia, pričom od zavedenia výnimočného stavu sa Bukeleho popularita neuveriteľne zvýšila. Masové zatýkanie spôsobilo prudký pokles zabíjania a vydierania, a prieskumy verejnej mienky ukazujú, že viac ako 90 percent verejnosti schvaľuje zásah napriek dôkazom o zneužívaní práva zo strany štátnych autorít.
Pre mnohých kritikov sa prezident Nayib Bukele stal nemilosrdným autokratom, ktorý pošliapal spravodlivý proces pri trestnom stíhaní a právny štát. Ale v Latinskej Amerike mu jeho militarizovaný zásah proti gangom vydobyl sympatie okolitých krajín. Prominentní politici a bežní ľudia v krajinách od susedných častí Strednej Ameriky až po vzdialené Peru a Čile vyjadrili obdiv k jeho politike a vyjadrili túžbu, aby ich vlastné krajiny prijali podobný prístup, nakoľko ich sužujú podobné problémy s kriminalitou.
Tento prístup k potieraniu zločinnosti otvára diskusiu, kam je možno až zájsť v prípade extrémneho násilia. Či demokratická spoločnosť sa za každých okolností dokáže vysporiadať s kriminálnym problémom humánnymi metódami, alebo v prípadoch obrovských kríz spôsobených gangmi je potrebné uchýliť sa k metódam oslavujúcim tvrdé násilie a dešpekt k človeku. V Salvádore zatiaľ prevládajú kladné hodnotenia týchto krokov, lebo zneužívanie práva je namierené proti zločincom. Ale to je prvý krok k tomu, aby bolo neskôr namierené na kohokoľvek nepohodlného. Problém je totiž v tom, že história nám opakovane ukazuje, že zneužívanie moci vždy zachutí spôsobom, ktorý je možné následne ukončiť až krvavým konfliktom.