Čierny kôň stredoeurópskej politiky

Meno Poliaka Janusza Korwina-Mikkeho sa u nás vyskytuje, ak už, tak v rubrike politického bizáru. Je to ten čudák so starosvetsky pestovanými fúzikmi, bývalý europoslanec, ktorému vedenie Európskeho parlamentu s obľubou udeľovalo disciplinárne tresty.

Janusz Korwin-Mikke. Zdroj: FB/Janusz Korwin-Mikke

Janusz Korwin-Mikke. Zdroj: FB/Janusz Korwin-Mikke

Raz za hajlovanie po prejave pred plénom (Mikke tým nedával najavo žiadne prohitlerovské sympatie, naopak jedno európske federalizačné nariadenie prirovnával k nemeckému glajchšaltovaniu za vojny), inokedy za urážlivý výrok o ženskej polovici ľudstva. Politicky býva Janusz Korwin-Mikke charakterizovaný ako konzervatívny libertarián, pod čím nie je jednoduché si niečo predstaviť. Ale on tým myslí takmer čisto voľný trh v ekonomike, legalizáciu všetkých drog, ale aj zákaz potratov a odpor proti manželstvu pre homosexuálne páry...

Tento exot/provokatér má vo svojich 80 rokoch prvýkrát šancu výrazne zasiahnuť do politiky Poľska i strednej Európy a vôbec Európy. Bolo by to pozoruhodné vyvrcholenie verejného angažmánu, ktoré sa datuje od konca 60. rokov a začalo sa v protikomunistickej opozícii.

Poľsko pôjde za dva mesiace k voľbám a strana Korwina-Mikkeho Konfederácia v posledných prieskumoch dosahuje prekvapivo dobré výsledky okolo 12-13 percent, v jednom meraní dokonca 15 percent. Je to dôležité preto, že dva veľké bloky, ktoré majú ambíciu Poľsko viesť, konzervatívne – okolo súčasnej vládnej PiS (Právo a spravodlivosť) Mateusza Morawieckého a Jarosława Kaczyńského, a "liberálne"– okolo Občianskej platformy Donalda Tuska, majú oba nad 30 percent. Spolu nebudú chcieť vládnuť, teda jeden aj druhý bude potrebovať niekoho tretieho. Dlho sa zdalo, že tým tretím bude stredová formácia, ktorá sa vytúženej úlohy priam dožaduje názvom Tretia cesta, pokým ju však prekvapivo predbehla Konfederácia.

Korwin-Mikke sa okrem neortodoxných názorov na všetko možné líši od dnešnej vlády aj názorom na rusko-ukrajinskú vojnu. Nepopiera samozrejme nezákonnosť a bezohľadnosť ruského vpádu, ale pripomína aj to, čo tomu predchádzalo, všeobecne povedané neustále rozpínanie americkej zóny vplyvu skrze NATO až k ruským hraniciam.

V Poľsku sú také úvahy ešte viac tabu ako u nás, Korwin-Mikke bol s nimi vlani po začiatku vojny takmer osamotený. Paradoxne, podporu tomuto starému politikovi z veľkej časti prejavujú veľmi mladí voliči. Nedá sa to chápať tak, že je pre nich hlavným dôvodom to, čomu Konfederácia hovorí realistickejšia politika voči Rusku, ale tiež ich to od Konfederácie neodrádza.

Pre Kaczyńského PiS je zatiaľ spolupráca s Konfederáciou neprípustná, a to práve pre jej neslýchaný pohľad na Rusko a Ukrajinu. Ale inak sú to prirodzení partneri a po voľbách sa môže stať skoro čokoľvek.

A túto prekvapivo dobrú východiskovú pozíciu pred finišom volebnej kampane dosiahla Konfederácia napriek tomu, že ju mediálny priestor – ten štátny, oficiózne konzervatívny, i ten opozičný „liberálny“ a proeurópsky – ignoruje. Konfederácia sa musí spoliehať na sociálne siete a na niečo také tradičné, ako sú mítingy s voličmi. Ak v záverečnom špurte svoju pozíciu udrží, môže sa stať niečo takmer nepredstaviteľné: že pozícia Poľska, ktoré vlani niekoľkokrát išlo po hrane medzi rozumnou podporou Ukrajiny a flirtom s vojnou (návrh vyslať na Ukrajinu ozbrojené konvoje NATO), predsa len zmäkne.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.