Jozef Onačilla

Vyrojili sa rôzne špekulácie o tom, čo tam robili a ako tento vzťah môže ovplyvniť súdne rozhodnutia Pamely Záleskej, alebo či v minulosti vďaka nemu nezískavala novinárka informácie z konaní. Odhliadnuc od nepodložených informácií, je potrebné dať do pozornosti pravidlá správania sa sudcu v takýchto situáciách, ktorých sa musí jednoznačne držať. Nejde totiž iba o odporúčania etického charakteru, ale o zákonné požiadavky zabezpečujúce súdnu nestrannosť.

Azda na prvom mieste by sa patrilo spomenúť zákon o sudcoch a prísediacich. Ten vo všeobecnosti upravuje pravidlá pre sudcov od ich postavenia, podmienok výkonu funkcie, disciplinárnej zodpovednosti až po základné práva a povinnosti sudcu. Práve medzi základné povinnosti sudcu patrí zdržanlivosť. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Práve dôvera v nezávislé a nestranné rozhodovanie je niečo, čo verejnosť pri tomto prípade nemá. Nie preto, že spolu boli v hoteli niekde v Tatrách, ale preto, že tajili takéto blízke prepojenie, hoci sudkyňa rozhoduje o kauzách, o ktorých novinárka písala a jej kolegovia stále píšu.

Sudca je povinný podľa tohto zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, a musí dodržiavať zásady sudcovskej etiky. V tomto prípade sú dôvodné pochybnosti na mieste, a to nielen pre minulé úniky zo spisov z mediálnych káuz prejednávaných na Špecializovanom trestnom súde práve do denníka, pre ktorý píše novinárka. Minimálne do jednoznačného vysvetlenia sudkyne, o čo presne v tomto prípade stretnutia išlo.