Sudkyňa Záleská a pravidlá nestrannosti
Vyrojili sa rôzne špekulácie o tom, čo tam robili a ako tento vzťah môže ovplyvniť súdne rozhodnutia Pamely Záleskej, alebo či v minulosti vďaka nemu nezískavala novinárka informácie z konaní. Odhliadnuc od nepodložených informácií, je potrebné dať do pozornosti pravidlá správania sa sudcu v takýchto situáciách, ktorých sa musí jednoznačne držať. Nejde totiž iba o odporúčania etického charakteru, ale o zákonné požiadavky zabezpečujúce súdnu nestrannosť.
Azda na prvom mieste by sa patrilo spomenúť zákon o sudcoch a prísediacich. Ten vo všeobecnosti upravuje pravidlá pre sudcov od ich postavenia, podmienok výkonu funkcie, disciplinárnej zodpovednosti až po základné práva a povinnosti sudcu. Práve medzi základné povinnosti sudcu patrí zdržanlivosť. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Práve dôvera v nezávislé a nestranné rozhodovanie je niečo, čo verejnosť pri tomto prípade nemá. Nie preto, že spolu boli v hoteli niekde v Tatrách, ale preto, že tajili takéto blízke prepojenie, hoci sudkyňa rozhoduje o kauzách, o ktorých novinárka písala a jej kolegovia stále píšu.
Sudca je povinný podľa tohto zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, a musí dodržiavať zásady sudcovskej etiky. V tomto prípade sú dôvodné pochybnosti na mieste, a to nielen pre minulé úniky zo spisov z mediálnych káuz prejednávaných na Špecializovanom trestnom súde práve do denníka, pre ktorý píše novinárka. Minimálne do jednoznačného vysvetlenia sudkyne, o čo presne v tomto prípade stretnutia išlo.
Na sudcu pritom primerane platia aj obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie. Tie upravuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ten stanovuje, že verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom ani získavať iné výhody vo svoj prospech alebo jemu blízkych osôb. Ako napríklad pozitívny mediálny obraz.
Pravidlá správania sa sudcov upravuje aj ich stavovský etický kódex pod názvom Zásady sudcovskej etiky. Aj ten zakazuje vystupovanie sudcu spôsobom, ktorý objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti. Práve naopak, sudca musí vzbudzovať a chrániť zdanie nestrannosti, a to aj v konaniach, keď verejnosť prejavuje silné pozitívne alebo negatívne emócie voči účastníkom konania. Článok 3 tohto dokumentu pritom špecificky stanovuje, že sudca vykonáva svoje osobné a mimosúdne aktivity tak, aby bolo minimalizované riziko ich konfliktu s jeho povinnosťami vyplývajúcimi zo sudcovskej funkcie.

Súdna rada
Nad dodržiavaním pravidiel etického kódexu vykonáva všeobecný dohľad Súdna rada Slovenskej republiky. Tej momentálne predsedá Ján Mazák, ktorý v súvislosti s týmto prípadom nevidí dôvod na to, aby sa Súdna rada zaoberala vzťahom sudkyne a novinárky. Podľa jeho vyjadrenia nie sú na také konanie nepochybné dôkazy. Vzťah Tódovej a Záleskej označil za rodinný, pričom takéto označenie rovnako z ničoho nevyplýva, a to ani z vyjadrení samotných aktérok stretnutia v Tatrách.

Samotná sudkyňa Záleská pritom tento vzťah mohla vysvetliť verejnosti už na konaní Súdnej rady v marci tohto roku. Na priamo položenú otázku členky súdnej rady sudkyne Jelínkovej, aký je jej vzťah s Tódovou, odpovedala, že nikdy jej ani inému novinárovi neposkytla informácie, na ktoré nemali oprávnenie. Táto otázka pritom smerovala k sudkyni Záleskej práve pre podozrenia únikov zo spisov. Na otázku ich vzťahu opakovane neodpovedala. Vzhľadom na takýto záver sudkyňa Jelínková konštatovala, že podnet ktorý bol daný na sudkyňu Záleskú, bol dôvodný, a podľa nej porušila etický kódex sudcu a je potrebné skúmať, či spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a to konkrétne vo veciach morálky a integrity. Za takýto návrh však hlasovali iba traja členovia Súdnej rady.
Európska norma
Úpravou vzťahov sudcov a novinárov sa na európskej úrovni zaoberá aj Stanovisko č.3 Poradnej rady európskych sudcov (CCJE). Pri bode o nestrannosti a vzťahoch medzi sudcami a médiami, rada konštatuje, že vzhľadom na vzťahy, ktoré môžu vzniknúť medzi sudcami a novinármi, existuje riziko, že spôsob, ako sudcovia vystupujú, môže byť ovplyvnený novinármi. Sudcovia musia byť preto podľa tohto dokumentu v ich vzťahoch s novinármi opatrní a spôsobilí zachovať svoju nezávislosť a nestrannosť, zabrániť vzniku akýchkoľvek osobných výhod zo vzťahov s novinármi a zdržať sa akýchkoľvek neodôvodnených komentárov k veciam, v ktorých rozhodujú.
Všetky tieto pravidlá majú svoje miesto práve pre zachovanie nielen objektívnej nestrannosti a nezávislosti sudcu, ale aj pre zachovanie zdania nestrannosti pre verejnosť. V prípade, ak ich sudca nedodrží, môže ísť o disciplinárne previnenie. Správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, či o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania, je práve takým disciplinárnym previnením. Vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato je pritom už závažným disciplinárnym previnením s vážnymi následkami pre sudcu v prípade uznania viny.
Všetky tieto pochybnosti verejnosti by sa pritom dali jednoducho rozptýliť vyjadrením dotknutých osôb. Samozrejme, že majú právo na súkromný život, ale ako verejne činné osoby majú aj zodpovednosť chrániť verejný záujem. V prípade sudkyne to platí o to viac, že je vzhľadom na svoje povolanie a prípady, ktoré rozhoduje, nielen predstaviteľom štátnej moci, ale aj nositeľom vyšších štandardov morálky a etiky. O dodržiavaní zákonných obmedzení v súkromnom živote pre zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva nehovoriac. Vďaka nezodpovedaným nejasnostiam okolo návštevy Tatier, má preto verejnosť momentálne dojem, že bolo konané nie vo verejnom záujme, ale proti nemu.