NAKA za čiarou, z Gašpara martýr. Treba hovoriť o zodpovednosti premiéra Ódora

Predstavme si nasledovnú fikciu. Píše sa rok 2016, vládnej strane Smer klesá dôvera a začína to vyzerať tak, že opozícia môže vyhrať voľby. A zrazu, pár týždňov pred voľbami, o pol piatej ráno komando kukláčov z NAKA zvoní pri dverách bytu opozičného politika. Dajme tomu, že ide o niekoho z prvej desiatky na kandidátnej listine SaS, napríklad takého Martina Poliačika (snáď mi to odpustí). Verejnosť sa o pár hodín dozvie, že na základe svedectva nejakého narkomana bol opozičný politik obvinený z toho, že vedel o niekom, kto sa dopúšťa trestnej činnosti predávania drog.

Nepredstaviteľné? Ale veď sám Matovič svojho času v pléne parlamentu vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Takže opozičný politik z SaS je zadržaný, predvedený a vyšetrovateľ dáva návrh na jeho väzbu. Lenže po 48 hodinách ho prepustia, lebo prokurátor zamietne žiadosť vyšetrovateľa. A verejnosť, vzrušená z tohto spôsobu zadržania politika krátko pred voľbami, oprávnene čaká, že opozícia a špeciálne SaS pomenuje vec jasne: je to útok na opozíciu, je to zlyhanie polície a treba žiadať prinajmenšom odvolanie policajného prezidenta. No čuduj sa svete, predseda SaS Sulík sa vyjadrí, že on nevidí dôvod hodnotiť, či bolo správne, že polícia si prišla po jeho kolegu tak skoro ráno. Nuž, veľmi pochybná fikcia.

Je ťažko uveriteľné, že by sa vyjadril takto zmierlivo a vyhýbavo. Ale predsa je to tak, pretože dnes, v reálnom prípade, sa vyjadril práve takto. A aj ďalším politikom sa zadržanie Gašpara javí ako vec, ktorú im neprináleží komentovať – ani spôsob zadržania, ani jeho dôvody. Naopak, aj toto konanie NAKA má byť dôkazom, že polícia je momentálne taká nezávislá, že aj šesť týždňov pred voľbami môže zatknúť opozičného politika. A to, že ho následne musí pustiť z väzby, to je tiež vlastne dôkaz, že je všetko tak, ako má byť.

Takže dosť utópie. Zadržanie akéhokoľvek opozičného politika pár týždňov pred voľbami by v rokoch 2010, 2016 alebo 2020 vyvolalo nepredstaviteľné politické zemetrasenie a znepokojený by bol Brusel, Paríž, Berlín, Londýn a Washington dohromady. Samozrejme, že argumenty toho typu, že polícia si musí robiť svoju prácu aj v priebehu volebnej kampane, by boli vysmiate. A to mediálne peklo, aké by prepuklo po prepustení zadržaného opozičného politika, si ani neviem predstaviť.

Čo sa teda stalo, že reálna situácia zadržania a potom prepustenia opozičného politika je dnes prijímaná vo veľkej časti politického a mediálneho spektra s pomerne zdržanlivými komentármi, prípadne cudným mlčaním? Naozaj nemáme schopnosť domyslieť si, kam nás takéto zbabrané zásahy orgánov činných v trestnom konaní posúvajú?

Asi to vyplýva z toho, že sme tak trochu už ako tá uvarená žaba. Zadržanie bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara je len ďalším ohnivkom v reťazi čudných postupov, ktoré sme viac-menej tolerovali. Spomeňme si napríklad na odpočúvanie opozície na poľovníckej chate pod absurdnou zámienkou sledovania pytliakov. Ešte raz: odpočúvanie opozície. Pozrime sa tiež spätne nielen na absolutizovanie svedectiev tzv. kajúcnikov, ale už aj na rozsudky, ktorými týmto páchateľom závažnej trestnej činnosti boli nadelené benefity v podobe podmienok a smiešnych finančných trestov. A zamyslime sa ešte raz nad tým, že časť vyšetrovateľov NAKA čelí trestnému stíhaniu a napriek tomu boli povýšení alebo preradení do dôležitých riadiacich funkcií.

Nemali by sme už konečne pokročiť od opakovania klišé o rozviazaných rukách polície (čo má byť argument, že polícii musíme dôverovať) k úvahe, že práve tie rozviazané ruky môžu byť aj dôvodom na opatrnosť a pochybnosť o tom, či polícia koná vždy správne?

Nemal nás k tomu podnietiť aspoň posledný zásah NAKA v Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA) a najmä jeho nepriamy dôsledok – odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka? Spomeňme si, že záujem ministra Šimka a jeho kolegu Bíreša dostať informáciu od policajného prezidenta Hamrana, čo sa to deje, že funkcionári PPA boli zadržaní, bolo Hamranom prezentované, ako prekročenie červenej čiary a hlavný dôvod na to, aby on a jeho „boží bojovníci“ vyhrotili vec tak, že buď oni alebo minister. Ako to dopadlo, vieme. Duo prezidentka Čaputová – premiér Ódor neboráka Šimka odvolalo. A funkcionári PPA boli bez obvinenia prepustení.

Dôsledkom je aj to, že premiér Ódor sa stal ministrom vnútra a tým prebral priamo na seba najdôležitejšiu úlohu svojej vlády – priviesť štát k férovým voľbám.

Je to teda v tejto chvíli práve on, kto by mal zaujať jasný a zásadný postoj ku kauze zadržania opozičného politika šesť týždňov pred voľbami. Pretože, či sa mu to páči alebo nie, tí policajti, ktorým dal prednosť pred ministrom vnútra Šimkom, ho nielen zatiahli do predvolebného boja, ale voľby aj ovplyvnili. Pretože je zrejmé, že akt zadržania predstaviteľa najsilnejšej opozičnej strany, môže mať vplyv na ich výsledok. Hamranovci totiž z Tibora Gašpara urobili martýra a Smeru výdatne nabili kredit. Azda len slepý nevidí, že momentálne je to NAKA, kto prekročil červenú čiaru.

Cúvať sa bude ťažko. A možno ani nebude vôľa. Možno si niekto o šesť týždňov povie, že aký požičaj, taký vráť.

Čo potom?