Premiér Ódor by mal zaujať jasný a zásadný postoj ku kauze zadržania opozičného politika šesť týždňov pred voľbami. Či sa mu to páči alebo nie, policajti, ktorým dal prednosť pred ministrom vnútra Šimkom, ho práve zatiahli do predvolebného boja, a voľby aj ovplyvnili.
Predstavme si nasledovnú fikciu. Píše sa rok 2016, vládnej strane Smer klesá dôvera a začína to vyzerať tak, že opozícia môže vyhrať voľby. A zrazu, pár týždňov pred voľbami, o pol piatej ráno komando kukláčov z NAKA zvoní pri dverách bytu opozičného politika. Dajme tomu, že ide o niekoho z prvej desiatky na kandidátnej listine SaS, napríklad takého Martina Poliačika (snáď mi to odpustí). Verejnosť sa o pár hodín dozvie, že na základe svedectva nejakého narkomana bol opozičný politik obvinený z toho, že vedel o niekom, kto sa dopúšťa trestnej činnosti predávania drog.
Nepredstaviteľné? Ale veď sám Matovič svojho času v pléne parlamentu vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Takže opozičný politik z SaS je zadržaný, predvedený a vyšetrovateľ dáva návrh na jeho väzbu. Lenže po 48 hodinách ho prepustia, lebo prokurátor zamietne žiadosť vyšetrovateľa. A verejnosť, vzrušená z tohto spôsobu zadržania politika krátko pred voľbami, oprávnene čaká, že opozícia a špeciálne SaS pomenuje vec jasne: je to útok na opozíciu, je to zlyhanie polície a treba žiadať prinajmenšom odvolanie policajného prezidenta. No čuduj sa svete, predseda SaS Sulík sa vyjadrí, že on nevidí dôvod hodnotiť, či bolo správne, že polícia si prišla po jeho kolegu tak skoro ráno. Nuž, veľmi pochybná fikcia.