Rozhovor s Miroslavom Hofmanom, českým Stevom Jobsom. Prečo garážové firmy porážajú veľké korporácie

Aké boli vaše začiatky v podnikaní?

S podnikaním som začal v pražskej garáži Na nivách, tak sa volá tá ulica. Moje podnikanie je skôr súhra náhod. Povedal by som, že každý máme v sebe istú dávku takzvanej podnikavosti, čo nemusí byť, že zakladáme firmu. Podnikavosť je z môjho pohľadu istá dávka zvedavosti alebo nespokojnosti človeka samého so sebou. Je to istá túžba niečo vytvoriť. A toto si myslím, že bolo vo mne prítomné už odmalička, pretože som nechodil do škôlky a tak som bol sociálne trochu vylúčený. Takže som si tú sebahodnotu už odmalička dodával tým, že som vyrábal rôzne veci. Keď som bol starší tak ma veľmi tešilo, že by moje výrobky mohli byť užitočné napríklad pre mojich spolužiakov, kamarátov alebo potom neskôr skutočných zákazníkov.

Napríklad?

Napríklad na základnej škole som opravoval kamarátom autíčka na autodráhu. Pred školským večierkom som si napríklad myslel, že dievčatá o mňa prejavia väčší záujem, keď vyrobím farebnú hudbu, teda niečo, čo by podľa rytmu hudby divoko poblikávalo. Neskôr to bola výroba mixážnych pultov pre kapely mojich kamarátov alebo hudobné zosilňovače. Keď som nastúpil do zamestnania, čo sa stalo klasicky po dvoch rokoch základnej vojenskej služby, tak som sa viac tešil do tej garáže, ako do zamestnania.