Štandard pokračuje so sériou ankiet zameraných na otázky vzťahu štátu a podnikateľského prostredia. Po odpovediach politikov, ktoré sme priniesli v pondelok, dnes prinášame názory ekonómov a zamestnávateľov.
V dnešnej ankete sme respondentom položili nasledujúcu otázku:
Je potrebné zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska? Ako a v čom?
Odpovedajú predseda SPPK Emil Macho, prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga, predseda SOPK Peter Mihók, prezident APZD Alexej Beljajev, exprezident Českej republiky Václav Klaus, exministerka financií Brigita Schmögnerová, a analytik INESS Martin Vlachynský.
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Práve vojna na Ukrajine, debaty o zatváraní hraníc či problémy s dodávkami energií nám čoraz viac ukazujú, aké je dôležité zabezpečiť v našich podmienkach vyššiu produkciu základných potravín. Hovoríme o mlieku, mäse, vajíčkach, ovocí či zelenine. Práve tam musíme smerovať systémové podpory. Okrem prvovýroby však musíme posilniť aj spracovateľský priemysel, aby sme komodity len nevyvážali do zahraničia a v podobe hotových produktov dovážali na naše územie. Okolité krajiny zo štátneho rozpočtu podporujú tento segment, a tak zvyšujú aj konkurencieschopnosť. Ak nechceme zaostávať, musíme jednoducho robiť to isté.
Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov
Potravinová sebestačnosť našej krajiny by jednoznačne mala byť jedným z dlhodobých cieľov, ktorý presahuje jednotlivé volebné obdobia a žiada si systémovú a cielenú podporu. I napriek tomu, že sa o potravinovej sebestačnosti často vznešene hovorí, v praxi vidíme, že sú neraz prijímané zákony, ktoré potravinárskemu sektoru nielenže nepomáhajú k ďalšiemu rozvoju, no zároveň mu aj priamo škodia. Len na aktuálnu schôdzu NR SR boli predložené dva takéto návrhy zákonov, ktorých schválenie v praxi prinesie zdražovanie. Ide tiež o priamu existenčnú hrozbu pre stovky maloobchodných prevádzok v menších regiónoch v rámci celého Slovenska a môže znamenať rozsiahle negatívne dopady na domácu produkciu potravín, čo je v úplnom rozpore so snahami o potravinovú sebestačnosť.
Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
Jednoznačne áno. Absentuje však reálna vízia, to znamená nielen koncentrácia na samotnú poľnohospodársku a potravinársku výrobu, ale aj na bezpečnosť a diverzifikáciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Samostatnou problematikou je voda ako strategická surovina, ktorej by mala byť venovaná osobitná pozornosť. Agrárna politika je veľkou témou Európskej únie, avšak SR si v tejto oblasti nedokázala vydobyť výraznejšiu pozíciu. Systém dotácií praktizovaný v rámci krajín Európskej únie vyžaduje, aby SR poskytovala rovnaké výhody aj domácim firmám.
Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy
Potravinová sebestačnosť dlhodobo klesá. Podiel dovozu potravín sa zvyšuje. Výrobky dovážané zo zahraničia sú lacnejšie. Problém nastáva v krízových situáciách, keď napríklad zatvorené hranice sťažia prepravu tovaru alebo príde k zakázaniu vývozu. Vtedy zrazu zisťujeme, že nám množstvo vecí chýba, a nie sme schopní si ich na Slovensku sami zabezpečiť. Videli sme to pri covide, keď nám chýbali rúška, ihly a iné vybavenie. V priemysle nám zas vie zastať celý výrobný závod na automobily na jednej malej chýbajúcej súčiastke z Ázie, pretože sme nesebestační. Udržanie základnej miery sebestačnosti patrí k základnej kompetencii štátu.
Václav Klaus, ekonóm, bývalý český prezident a federálny minister financií Česko-Slovenska
Potravinová sebestačnosť je ekonomicky nezmyselným pojmom. Je úplne proti základným princípom ekonómie. Človek si nemôže vyrobiť všetko sám, preto Adam Smith pred 300 rokmi zdôrazňoval myšlienku špecializácie a deľby práce. Ekonomika je založená na výmene. To sa týka všetkého, aj potravín. Na slovo sebestačnosť zabudnime. Možno prijmeme termín „potravinová bezpečnosť“, hľadajme v krajine čo najvšestrannejšiu štruktúru ekonomiky, neurobíme zo seba monokultúru, majme nejaké zásoby (tzv. štátne hmotné rezervy), nechajme čo najslobodnejšie pôsobiť trh, neblokujme ho.
Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií
Samozrejme. Je potrebné podporiť okrem diverzifikácie priemyslu i diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, postupne obmedziť tzv. industriálne poľnohospodárstvo a podporiť organické hospodárenie na pôde. Podporiť lokálnu produkciu, jej lokálny predaj a prednostné použitie vo verejnom stravovaní (školy, nemocnice a pod.). Nezaobíde sa to bez vyšších dotácií.
Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS
Potravinová sebestačnosť je vymyslený a dávno prekonaný koncept. Museli by sme zároveň byť sebestační v palivách, hnojivách, semenách, skladovaní, spracovaní, logistike… Potravinovú bezpečnosť nám zaistí výkonná ekonomika, nie tabuľka s ročným množstvom vypestovaných zemiakov. Zdravé poľnohospodárstvo má byť produktívne a farmári bohatí, a to vôbec nesúvisí so sebestačnosťou.