Rusko pohotovostne zastavuje pád rubľa. Okolo ruskej ekonomiky sa uťahuje slučka sankcií

Kremeľ banke vyčíta, že jej menová politika je príliš holubičia. Dnes sme sa teda dočkali navýšenia úrokov ruskej centrálnej banky. Podľa prognózy najväčšej americkej banky JP Morgan sa tento rok základný úrok v Rusku mal zdvihnúť z terajších 8,5 na 10 percent. Napokon prišlo k zvýšeniu až na 12 percent.

Putin teda zatiaľ rozhodne nevykonáva žiadnu „erdoganomiku“, naopak. Trhy aj Kremeľ teraz unisono volajú po utiahnutí ruskej menovej politiky, zatiaľ čo v Turecku tamojší vládca Erdogan až donedávna šiel naopak – proti volaniu trhov a presadzoval až príliš holubičiu menovú politiku. Teda takú, z ktorej vzdialenou obdobou chce teraz Putin evidentne skoncovať.

Ruský prezident síce na jednej strane vníma benefit slabého rubľa spočívajúci v tom, že napríklad za vývoz barelu ropy utŕži jej ruský exportér číselne viac. Naozaj, na začiatku tohto roku ruský vývozca predal barel ropy Ural za 3320 rubľov, teraz je to 7300 rubľov. Lenže druhá strana mince predstavuje z Putinovho hľadiska fakt, že pri takom oslabení rubľa už sa jeden dolár – ako dnes – predáva za viac, než je psychologicky aj symbolicky dôležitých, teda 100 rubľov. A to skrátka propagandisticky ťažko obháji aj ruský prezident, skôr však už „cár“. A že slabý kurz rubľa k doláru nie je pre Rusko pozitívny, tomu intuitívne rozumie aj nevzdelaný Rus odkiaľsi z vidieka Ďalekého východu.

Za pádom rubľa, tento rok o viac ako 25 percent, je dramatický prepad tržieb ruských vývozcov. A tým ruská centrálna banka ani pohotovostne nič nezmôže. Zdvihla teda úroky, čím bude dusiť ekonomiku viac ako by chcela, ale vývoz plynu alebo ropy nestúpne. Okolo ruskej ekonomiky sa skrátka uťahuje slučka západných sankcií.

Tržby za vývozy ruského plynu sa tento rok majú prepadnúť na necelú polovicu minuloročného údaja. A čo je horšie, Rusku sa ani do roku 2030 nepodarí vrátiť ich na úroveň roka 2021, tým menej vlaňajška, kedy ich mimoriadne šponovala vojna. Analytici ruskej poradenskej spoločnosti Jakov a partneri teda nepočítajú s tým, že by v najbližších, minimálne siedmich rokoch odberatelia typu Číny či Indie a ďalších, najmä ázijských krajín, dokázali stratených západných zákazníkov zastúpiť. 

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.