Je vlastenectvo ešte konzervatívna hodnota?

Pred pár dňami som na Štandarde uverejnil článok, ktorý sa týkal odmietnutia služby so zbraňou v prípade, že Slovenská republika vstúpi do vojny. Ako reakciu som dostal mnoho odpovedí a komentárov. Väčšina z nich sa týkala súčasnej situácie, teda vojny na Ukrajine a odmietania zapojiť sa do nej. Akú má ale súvislosť vojna na Ukrajine s odmietnutím služby so zbraňou v prípade vojny?

Vojna na Ukrajine sa iste dotýka všetkých nás. Je to „najbližšia“ vojna, akú kedy zažila drvivá väčšina obyvateľov Slovenska. Deje sa v susednom štáte a jedna strana konfliktu je vyzbrojená jadrovými zbraňami. Už len tieto konštatovania vyvolávajú v človeku mrazivý pocit. A v mužovi zvlášť. Týka sa ho to akosi bytostne. A to aj cez brannú povinnosť.

Obavy, bázeň, strach sú namieste. Obludnosť vojny je obrovská. Hoci je stále u susedov, je nepríjemne blízko. Už to nie je iba vojna kdesi ďaleko, ktorá sa prenáša do našich domov televíznou obrazovkou či internetom. Zahniezdila sa u nás doma.

Mohlo by vás zaujímať

Hyde parkJe ten, kto nebráni vlasť, nevyhnutne zradcom?

Naviac, na Slovensku chýba konsenzus, ako sa k tejto vojne postaviť. Podľa prieskumov je zjavné, že väčšina Slovákov neschvaľuje súčasné slovenské angažovanie sa vo vojne. Ľud a vláda je teda v nesúlade a vyvoláva to pnutie v spoločnosti. Takéto pnutie vplýva aj na dôveryhodnosť inštitúcií štátu. Aj z reakcií na môj článok vyplýva, že je podkopaná dôvera v spoločnosti ohľadom rozhodnutia vstupu do vojny.

Časť obyvateľov sa obáva, že vláda a parlament vstúpia do vojny aj proti vôli väčšiny národa. To je pre politické inštitúcie vážne memento. V neľahkých časoch, ktoré žijeme, potrebuje Slovensko súlad medzi očakávaniami spoločnosti a jeho vládou. 50 000 vyhlásení, že v prípade vstupu do vojny muži odmietajú nastúpiť službu so zbraňou je veľký výkričník. Pre vládu a aj pre nás všetkých.

Napriek tomu, že chápem počínanie mnohých, ktorí toto vyhlásenie urobili, nesúhlasím s ním. Obrana vlasti je povinnosťou a vecou cti každého občana. Toto pre mňa nie je iba deklarácia našej ústavy, ale jedna zo základných konzervatívnych hodnôt. Moja láska k rodine, obci, vlasti ma zaväzuje vystúpiť na jej obranu, ak nemám nejaký náboženský dôvod, prečo tak urobiť nemôžem. A to so zbraňou v ruke. Samozrejme, v sebaobrane a v spravodlivej vojne. 

Stále verím, že Slováci, ako toľkokrát v dejinách, „vykorčuľujú“ aj z týchto turbulentných čias čo najlepšie. Verím, že akákoľvek slovenská vláda nás nepovedie na bitúnok, ale bude hľadať spôsob, ako sa vyhnúť priamemu zapojeniu do vojny.

Verejne povedať, že v prípade potreby vystúpim na obranu toho, čo mi je drahé, považujem za cnosť. Aj ja mám strach z budúcnosti, ale verím, že princípy nemožno odhodiť, ak sa mi prestali situačne páčiť. Ak si hovorím konzervatívec, tak verím v česť a povinnosť bojovať za vlasť.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.