Patrik Príbelský

Už vyše týždňa sa Slovensko zaoberá (teda niektorí ľudia a niektoré periodiká) prípadom - „kauzičkou“ kontaktov medzi jednou verejne známou novinárkou a verejne známou sudkyňou. Zámerne hovorím o kauzičke, pretože ak by Slovensko bolo normálnou krajinou, jednalo by sa o okrajovú udalosť, o ktorú by nikto nezavadil ani počas uhorkovej sezóny. Ale Slovensko normálnou krajinou už zopár rokov nie je a preto to, čo by inak bolo „kauzičkou“ sa začína podobať na snehovú guľu a naberať rozmery, ktoré by inak boli naozaj nemiestne. A to nie vďaka „nezodpovedným“ konšpirátorom a inak neuvedomelej časti slovenského občianstva, ale práve vďaka danej novinárke. Teda vlastne nie vďaka nej, ale vďaka tomu, ako sa ona a jej domovský denník v minulosti k podobným prípadom stavali.

Vôbec sa pritom nechceme ani nemusíme venovať možnému konfliktu záujmov zo strany sudkyne, tejto otázke sa už venovali viacerí autori v tomto periodiku a aj na iných miestach.

A ako súvisí stretávanie sa novinárky a sudkyne so svetovou literatúrou? To si v nasledujúcom texte bližšie osvetlíme.

Povedané so Shakespearom by mohlo ísť o mnoho kriku pre nič. Jednak preto, že tak v dobe alžbetínskej (keď Shakespeare tvoril), ako aj v dobe odohrávania sa danej komédie boli kontakty medzi rôznymi osobami, ktoré mali vplyv na verejný priestor, úplne bežné a úplne bežné boli i podozrenia zo všelijakých možných spiklenectiev a tiež, že niektoré postavy danej hry predstierajú, že sú niekým iným, než v skutočnosti sú.