Vylákali úspory a obetiam hrozia súdmi. Právnik radí, čo robiť hneď po internetovom podvode

Podľa Petra Danišíka, vedúceho kancelárie Centra právnej pomoci v Nitre, je potrebné byť skeptický voči sľubom o vysokých výnosoch z investícií, o ktorých nič nevieme, nech už znejú akokoľvek lákavo a bezpečne.

"Pred akoukoľvek investíciou je potrebné preveriť si osobu, cez ktorú chceme investovať, cez verejne dostupné registre – obchodný register, register finančných agentov a finančných poradcov vedený Národnou bankou Slovenska, register subjektov finančného trhu vedeného Národnou bankou Slovenska," vysvetľuje Danišík.

"Ak už dôjde k odovzdaniu finančných prostriedkov takýmto páchateľom, je minimálna šanca, že obeť svoje finančné prostriedky dostane späť," konštatuje expert s tým, že obzvlášť opatrný treba byť pri zahraničných subjektoch a pri platbách na zahraničný účet.

Ak už sa nejaká platba realizuje, neodporúča sa použiť hotovosť. Prevod z účtu na účet zabezpečí, že o transakcii bude existovať relevantný záznam, kedy a kam bola uhradená.

Čo robiť, keď sme predsa len "zainvestovali"

Hoci snaha a nádej poškodeného sa upínajú k možnosti získať majetok či financie späť, prvým krokom je eliminácia ďalšej škody. "Domáhanie sa už spôsobenej škody býva v takýchto prípadoch zväčša veľmi komplikované a zdĺhavé s nejasným výsledkom," upozorňuje Danišík.

Odporúčania, ktoré je podľa neho možné obeti takéhoto podvodu dať, môžeme rozdeliť do dvoch rovín – trestnoprávnej a civilnoprávnej.

V rámci tej prvej je potrebné, aby sa klient obrátil na políciu alebo prokuratúru a podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu podozrenia, že sa stal obeťou podvodu. Ak klient podá trestné oznámenie ústne, službukonajúci vyšetrovateľ alebo prokurátor takéto oznámenie spíše do zápisnice.

"Pri podaní trestného oznámenia odporúčame klientovi priniesť aj podklady k prevodom finančných prostriedkov, prípadne aj záznamy (e-maily, správy) ohľadom komunikácie s daným subjektom," dodáva s tým, že klient by mal pri podaní trestného oznámenia popísať, akým spôsobom došlo k vylákaniu finančných prostriedkov od neho, za akým účelom, v akej výške, ako aj to, že podozrivé subjekty odmietajú finančné prostriedky klientovi vrátiť. V rámci podania trestného oznámenia je potrebné uplatniť a vyčísliť si aj spôsobenú škodu (výška škody bude v zásade rovná sume, ktorú obeť poskytla páchateľovi).

Na základe trestného oznámenia sa môže začať trestné konanie, ak podanie nebude z nejakého zákonného dôvodu odmietnuté. Avšak šanca, že polícia vypátra páchateľa takéhoto trestného činu, je malá. Takéto podvody sa dejú cez internet a páchateľ sa môže nachádzať kdekoľvek na svete.

"Okrem toho, pri takýchto podvodoch ide zväčša o dobre organizovanú zločineckú skupinu, ktorá po sebe zanechá len málo stôp," dodáva Danišík. Na vypátranie páchateľov je potrebná medzinárodná spolupráca orgánov činných v trestnom konaní a prešetrovanie takýchto trestných činov môže trvať aj niekoľko rokov.

Prerušené konanie

Ak sa trestné konanie začne, ale polícia nebude vedieť stotožniť osobu, ktorá by mohla byť páchateľom, s najväčšou pravdepodobnosťou bude takéto konanie prerušené z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Aj napriek tomu sa odporúča podať trestné oznámenie, aby nedošlo k premlčaniu takéhoto konania. "Ak by trestné oznámenie podané nebolo, uplynutím premlčacej doby by vznikla zákonná prekážka, ktorá by znamenala nemožnosť orgánov činných v trestnom konaní viesť trestné konanie, a to aj napriek tomu, že by sa niekedy v budúcnosti objavili indície alebo dôkazy, ktoré by mohli smerovať ku konkrétnym páchateľom," upozorňuje právnik. Premlčaním skutku by zároveň došlo aj k nemožnosti domáhať sa vzniknutej škody.

Šanca, že páchateľ bude odhalený, je podľa Centra právnej pomoci síce malá, nie však úplne nemožná. "Ak by bol páchateľ niekedy v budúcnosti odhalený, je možné, že dôjde aspoň k čiastočnej náhrade spôsobenej škody," dodáva Danišík s tým, že sa netreba vzdávať.

Do civilnoprávnej roviny zahrnuli aj úkony, ktoré by mala takáto obeť vykonať bezodkladne na zabránenie vzniku ďalšej škody. "Ak všetko nasvedčuje tomu, že klient je obeťou podvodu, mal by zastaviť všetky budúce platby, ktoré by sa mohli dostať do dispozície páchateľa," radí expert. Konkrétne, ak má napríklad poškodený zriadený trvalý príkaz na „investovanie“, je potrebné takýto trvalý príkaz bezodkladne zrušiť. To isté platí aj o platbách v hotovosti – prestať s odovzdávaním platieb kuriérovi, nepreberať zásielky na dobierku od páchateľa či platiť za to, čo si klient vyslovene neobjednal.

"Vyhrážanie" obeti či hrozba súdneho sporu

V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď sa dokonca páchateľ začne obeti „vyhrážať“. Môže vytvárať psychický tlak, hroziť súdnym sporom či exekúciou za to, že neplatí dohodnuté čiastky, prípadne zašle obeti výzvu na úhradu dlžnej sumy.

"Odporúčame klientom, aby na základe takýchto výziev neuhrádzali nič a prišli sa radšej poradiť do Centra právnej pomoci alebo k advokátovi," opisuje možné situácie Danišík s tým, že klientom v zásade nič nehrozí. Páchateľ sa len snaží získať od obete ďalšie finančné prostriedky.

Psychický nátlak však môže prejsť až do súdneho konania. "V prípade, ak bude obeti doručený platobný rozkaz alebo nejaké iné súdne rozhodnutie, je potrebné, aby sa aktívne bránila," odporúčajú.

Upozorňujú pritom na dodržanie termínov. "Voči platobnému rozkazu je potrebné podať v zákonnej lehote (15 dní odo dňa doručenia) odôvodnený odpor, inak platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť," vysvetľujú s tým, že v prípade doručenia akéhokoľvek súdneho rozhodnutia na takúto pohľadávku je potrebné bezodkladne sa obrátiť na Centrum právnej pomoci alebo ktoréhokoľvek advokáta.

Ak poznáte "páchateľa"

Obeť môže vystupovať aj na strane žalobcu, a to napríklad v rámci konania o vydanie bezdôvodného obohatenia či o náhradu škody. V takomto prípade je však potrebné poznať „páchateľa“, respektíve osobu, ktorá škodu spôsobila. Je však vysoko pravdepodobné, že takýto subjekt (častokrát so sídlom niekde v zahraničí) sa na súdnom konaní nebude zúčastňovať a vymožiteľnosť voči takejto osobe býva zväčša nulová.

Daný subjekt môže reálne existovať, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o právnickú osobu, ktorá bude bez majetku. Teda aj v prípade, ak by bola obeť na súde úspešná a dosiahla by vydanie rozhodnutia, že páchateľ je povinný uhradiť škodu, táto zostane nevymožiteľná, keďže daný subjekt škodu dobrovoľne neuhradí a exekútor nebude schopný od takéhoto subjektu nič vymôcť.

"Takýto postup – aktívne podávať žalobu – klientom vo väčšine prípadov neodporúčame z dôvodu, že podanie žaloby, prípadne aj vymáhanie dlžnej sumy môže klienta stáť ďalšie finančné prostriedky bez vidiny ich vrátenia," hovorí Danišík. Okrem toho, identifikácia páchateľa býva zložitá aj pre samotnú políciu. Je teda nepravdepodobné, že by sa to podarilo samotnému klientovi (obeti).

Žiadať náhradu škody v rámci civilného konania by dávalo zmysel možno až po úspešnom ukončení trestného konania, v rámci ktorého by bol odsúdený konkrétny páchateľ s tým, že trestný súd nerozhodol o náhrade škody alebo rozhodol o nej len čiastočne a so zvyškom škody odkázal obeť na civilný súd.

"V danom prípade odporúčame podať obeti aj podnet na prešetrenie postupov danej spoločnosti na Národnú banku Slovenska, prípadne aj na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktoré môžu vykonávať dohľad nad takýmito subjektmi, uzatvára odborník s tým, že finančné prostriedky to síce klientovi nevráti, avšak páchateľ sa môže vďaka podnetu klienta dostať do povedomia ďalších potencionálnych obetí, ktoré mu vďaka takémuto podnetu „nenaletia“.