Liga majstrov je pre slovenské kluby priveľa, Európska liga by mohla vyjsť

Hneď na úvod treba povedať, že ak sa má niekto zo Slovenska do skupiny Ligy majstrov v súčasnosti dostať, tak je to rozhodne Slovan Bratislava. Klub v uplynulých rokoch spravil výrazný progres. Z vyhnanstva na „interistických“ Pasienkoch sa vrátil na nové Tehelné pole, angažoval najúspešnejšieho slovenského trénera, zostavil silný káder a prilákal fanúšikov na štadión.

Práca Slovana sa odzrkadľuje aj na výsledkoch, vo vlasti momentálne prakticky nemá konkurenciu a núti Dunajskú Stredu či Trnavu stále napredovať a nepoľaviť.

Čo je však ešte dôležitejšie, Bratislavčania sa presadzujú aj na európskej scéne. Pochopiteľne, pomohla im aj skutočnosť, že UEFA od roku 2021 organizuje okrem Ligy majstrov a Európskej ligy aj tretiu Európsku konferenčnú ligu.

V sezóne 2019/2020 sa slovanisti predstavili v Európskej lige, v ročníku 2021/2022 zase hrali Konferenčnú ligu. Rovnako ako v uplynulej sezóne, keď sa v nej dostali dokonca do osemfinále. V aktuálnom ročníku už majú istotu skupinovej fázy minimálne EKL, stále sú v hre aj o štart v Európskej lige.

Slovan potrebuje veľké európske zápasy

Pri podrobnejšom pohľade zistíme, že Slovan v uplynulých rokoch odohral niekoľko veľkých zápasov s úspešným koncom. Postúpil cez grécky PAOK Solún a podarilo sa mu aspoň v jednom zápase zdolať  Bešiktaš Istanbul, Ferencváros Budapešť alebo FC Bazilej. Hodnotné remízy Slovan uhral s Bragou, Young Boys Bern, Olympiakosom Pireus, či už spomenutými Bazilejom a PAOK Solún.  

Práve takéto stretnutia Slovan potrebuje. Belasí nemajú ani zďaleka taký rozpočet ako európske veľkokluby a každý cent od Európskej futbalovej únie za postup do ďalšieho predkola či do skupiny jednej z pohárových súťaží sa hodí. Navyše, práve tieto duely lákajú fanúšikov, čo znamená ďalšie významné príjmy do klubovej pokladnice.

A aj vďaka nim môže Slovan každý rok predstaviť kvalitnejší káder, ktorý sa chce pobiť o účasť v Lige majstrov.

Ak by Bratislavčania zostali bez európskej jari, ich projekt by sa mohol veľmi rýchlo zosypať. Platiť na naše pomery nadštandardných hráčov iba kvôli lige by bolo pre majiteľa Ivana Kmotríka staršieho pravdepodobne dlhodobo neúnosné.

Kto nahradí starnúce opory?

Otázna je udržateľnosť súčasných úspechov Slovana.

Rozdielových hráčov v najlepších rokoch Bratislavčania momentálne nedokážu zaplatiť, preto zostali v tejto sezóne bez Giorgiho Čakvetadzeho. Problémom je vekový priemer opôr tímu. Džaba Kankava, Guram Kašia, Juraj Kucka, ale aj Vladimír Weiss junior už nie sú najmladší a je otázne, ako dlho ešte dokážu hrať na najvyššej úrovni. A rozhodne nikto od týchto pánov v rokoch už nemôže čakať progres. Na druhej strane, keď na to príde, je v súčasnosti iba ťažko predstaviteľné, že by ich Slovan mohol adekvátne nahradiť. S každým európskym víťazstvom sa však táto šanca zvyšuje.  

Iskričku nádeje vykresal príchod Kyriakosa Savvidisa z Trnavy, ktorý okamžite zapadol a môže v strede belasého poľa pôsobiť ešte dlhé roky. Nie s každou posilou je to však také ružové. Stačí si spomenúť na Ivana Šaponjiča alebo Erica Ramireza. Očakávania rozhodne zatiaľ nenaplnil ani napríklad obranca Siemen Voet.

Zjednodušene povedané, momentálne to vyzerá tak, že s každou ďalšou sezónou bude pre Slovan náročnejšie dostať sa do Ligy majstrov. Koniec koncov, ukázalo sa to aj teraz. Belasí ani v jednom zápase proti Maccabi Haifa nemohli počítať s vykartovaným, respektíve zraneným Weissom mladším a bola to citeľná strata. Najlepšieho ligového hráča nedokázal nikto plnohodnotne nahradiť.

Adekvátna alternatíva za Čakvetadzeho v lete neprišla, Slovan už niekoľko rokov neúspešne hľadá nového Andraža Šporara.

Ak sa Slovanu nepodarilo prebojovať sa do Ligy majstrov tento rok, keď majú jeho veteráni ešte sily a pri celkom milosrdnom žrebe, znamená to, že pre slovenské kluby je to v súčasnosti privysoká méta.

Pozitívom je, že Bratislavčania hrali s Maccabi viac-menej vyrovnanú partiu a najmä prvý duel v Bratislave sa pri troche šťastia mohol skončiť aj inak.

Nakoniec však postúpil lepší tím.

Bez akéhokoľvek znevažovania kvality Maccabi, stále nešlo ani o širšiu európsku špičku. Haifa nie je žiadne AC Miláno či Tottenham. Najväčšia hviezda izraelského klubu je 35-ročný Surinamčan Tjarron Chery, ktorý v minulosti hral v Turecku, Číne, Holandsku a v anglickej druhej lige. Opäť bez znevažovania, Luka Modrič to nie je.

Faktor Borjan

Vyššie bolo spomenuté, že Slovan nedokázal nahradiť Čakvetadzeho a pri absencii Weissa ho trápi nedostatočná kvalita v ofenzíve. Oproti vlaňajšku však majú Bratislavčania jednu veľkú výhodu. V lete na hosťovanie získali brankára Milana Borjana, ktorý okrem toho, že bez pochybností patrí medzi najlepších brankárov v histórii našej ligy, ponúka takisto aj neoceniteľné skúsenosti, vodcovské schopnosti a pokoj pre spoluhráčov pred sebou. Práve takýto hráč môže byť rozdielový.

Roky chytal v CZ Belehrad, takže tlak v Slovane je preňho lahôdka. Po psychicky zdecimovanom Adriánovi Chovanovi z uplynulých rokov je to rozhodne príjemná zmena. Slovenský majster má aj vďaka kanadskému reprezentačnému brankárovi reálnu šancu zahrať si Európsku ligu.

Slovanu by po minuloročnej úspešnej sezóne pristalo posunúť sa opäť o krok ďalej. V ceste mu stojí Aris Limassol. Ak to otočíme, Cyperčanov nečaká v podobe slovenského klubu jednoduchá prekážka. Na odľahčenie, belasí dôchodcovia určite budú chcieť ukázať, že ešte nepatria do starého železa.

Uvidíme, či sa slovenskému majstrovi do budúceho týždňa ešte podarí vystužiť káder, lebo ofenzívna zložka by to potrebovala. Tréner Weiss si pýtal strelca, najnovšie dostal Davida Strelca. Či sa mu podarí v Slovane naštartovať kariéru, ukáže až čas. Číslami počas pôsobenia v Taliansku však neohúril.