Ekonóm Vlachynský: V Európe si bez detí svoj pohodlný skanzen neudržíme

Podľa Vlachynského sme sa vydali na cestu skanzenu, no zrejme rýchlo zistíme, že nie je udržateľná. „Slovensko bude musieť šetriť na úrovni miliárd, a to sa nedá bez vážnych zásahov do sociálneho systému.“

Ako ste nedávno napísali, úspešný rast Európskej únie bol za posledné desaťročia postavený na troch pilieroch: lacnej energii, lacných úveroch a lacnej pracovnej sile nových členských štátov v kombinácii s know-how tých starých. Dnes už žiaden z týchto faktorov neplatí. Na čom postaví nová Európa svoju budúcu prosperitu?

Toto si vyžaduje obšírnejšiu odpoveď, dokonca historickú. Európa si zažila úspešné ekonomické obdobie po II. svetovej vojne, ktoré trvalo do 80. rokov. Potom prišiel istý útlm, po anglicky sa tomu hovorí „leisure“ [voľnosť, oddych, voľný čas, pozn. red.]. Porovnajme si európsku kultúru s americkou alebo ázijskou. U nás si viac ceníme voľný čas, menej zhonu, stresu, pohodu. Američania a Ázijci si viac cenia pracovné výsledky a šplhanie sa po rebríčku ekonomického úspechu. Väčšina európskych národov to v sebe nemá zakorenené. To sa následne reflektuje v politikách, ktoré v krajinách Európskej únie prevládajú.

Nám sa darilo vytvoriť akési prechodné ekonomické obdobie, keď sme napriek tomu dokázali mať aj skvelý ekonomický rast. Medzitým v roku 2000 vznikla Lisabonská stratégia, podľa ktorej mala EÚ ambíciu stať sa do roku 2010 najsilnejším ekonomickým blokom na svete. Euro malo byť rovnako silnou rezervnou menou ako dolár.