Európa sa vzdala svojej nedávnej ambície stať sa najväčšou ekonomikou sveta, dnes chceme byť skôr lídrami v zelenej ekonomike, hoci ešte netušíme, kam to vlastne povedie. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského sa stávame skôr svetovými „kúpeľmi“, v ktorých sa spokojne rochníme pri nízkom raste, no s domácou pohodou bez stresu z výkonu a prepracovania. Bude nás to však baviť, aj keď zvyšok sveta okolo nás prefrčí? A budeme si to vôbec môcť dovoliť?
Podľa Vlachynského sme sa vydali na cestu skanzenu, no zrejme rýchlo zistíme, že nie je udržateľná. „Slovensko bude musieť šetriť na úrovni miliárd, a to sa nedá bez vážnych zásahov do sociálneho systému.“
Ako ste nedávno napísali, úspešný rast Európskej únie bol za posledné desaťročia postavený na troch pilieroch: lacnej energii, lacných úveroch a lacnej pracovnej sile nových členských štátov v kombinácii s know-how tých starých. Dnes už žiaden z týchto faktorov neplatí. Na čom postaví nová Európa svoju budúcu prosperitu?