Minister Horváth: Pri drahších hypotékach netreba plošné opatrenia. Klienti by to mali zvládnuť

Uviedol to v stredu dočasne poverený minister financií Michal Horváth s tým, že tieto závery vyplynuli z diskusií predstaviteľov Ministerstva financií (MF) SR, Národnej banky Slovenska (NBS) a Slovenskej bankovej asociácie (SBA) o aktuálnej situácii na hypotekárnom trhu.

Šéf rezortu financií pripustil, že sa môžu vyskytnúť ťažšie prípady dlžníkov, ktoré je potrebné riešiť. "Predstavitelia bánk nás ubezpečili, že majú mechanizmy, ako sa s touto situáciou vysporiadať bez toho, aby došlo k nejakým rodinným tragédiám alebo ťažkým situáciám v živote ľudí. Robia to bežne, robili to aj v minulosti, v podstatne ťažších časoch počas covidu. Aj z tohto dôvodu si myslím, že nejaké silné zásahy zo strany štátu v tomto štádiu by boli iba kontraproduktívne," zdôraznil na stredajšom stretnutí s novinármi Horváth.

Nárast splátok sa podľa údajov NBS do konca roka 2025 dotkne približne každej druhej hypotéky. Ide približne o 350-tisíc hypoték v tristotisíc domácnostiach, čo je asi trinásť percent zo všetkých domácností na Slovensku.

"Zaoberali sme sa touto skupinou, o koľko v priemere im narastie splátka. Vyšlo nám číslo menej ako sto eur. Takisto sme si prerátali, že v čase refixácie to odkrojí z príjmov týchto domácností v priemere päť percent," priblížil výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.

Nárast splátok o dvesto a viac eur sa podľa centrálnej banky bude týkať približne jedenásť percent zo všetkých hypoték, ktoré sa budú refixovať.

NBS podľa neho dlhodobo upozorňovala, že obdobie nízkych úrokových sadzieb nebude na Slovensku navždy. Sadzba na nové hypotéky vrástla z jedného percenta na začiatku roka 2022 na súčasných 4,4 percenta. "Vrátili sme sa s výškou úrokovej sadzby niekde do obdobia 2013 - 2014, kedy sa sadzby pohybovali medzi 4 a 5 percentami. My tieto úrokové sadzby nepovažujeme za nadmerné," vysvetlil Dvořáček. Vývoj na finančných trhoch pritom podľa neho naznačuje, že úroky by už výraznejšie rásť nemali.

Banky vraj chcú a budú pomáhať slovenským rodinám

Slovenská banková asociácia (SBA) zdôraznila, že riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je na Slovensku v súčasnosti nízke. Podiel nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 percenta, čo je najmenej za takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje k dispozícii. Rizikovú skupinu tak predstavuje len 3 500 hypoték v tritisíc slovenských domácnostiach, ktoré môžu čeliť potenciálnemu riziku neschopnosti splácania.

"V slovenských bankách chceme, vieme a budeme pomáhať rodinám, ktoré to budú potrebovať, rovnako, ako sme to robili aj počas uplynulej koronakrízy. Zdravý bankový sektor, ktorý je najdôležitejším zdrojom financovania našej ekonomiky, je dlhodobo pilierom našej krajiny a práve vďaka tomu vieme pomáhať, tým, ktorí to naozaj potrebujú," zhodnotil prezident SBA Peter Krutil.

Pomoc bánk dlžníkom môže byť vo forme dočasného zníženia splátok, predĺženia doby splácania či reštrukturalizácie viacerých úverov do jedného výhodnejšieho.

Horváth: Návrhy politických strán sú problematické

Minister financií v súvislosti s rôznymi návrhmi od politických strán upozornil, že forma pomoci napríklad cez bonifikáciu sadzieb je nezmysel. Jedným z dôvodov je, že SR v súčasnosti potrebuje konsolidovať verejné financie, a nie pridávať do rozpočtu nové výdavky.

"Je to problematické aj z toho hľadiska, že podporuje cenový vývoj na trhu s nehnuteľnosťami a v konečnom dôsledku je v prospech tých, ktorí teraz vlastnia nehnuteľnosť a v prospech developerov. Ak si zoberieme klientov, pre ktorých by takáto bonifikácia mala platiť, je to zväčša v prospech tých, ktorí si berú väčší úver na väčšiu nehnuteľnosť. Dá sa predpokladať, že sú aj bohatší. Keď sa na to pozrieme z rôznych pohľadov, je to nežiaduce opatrenie," dodal Horváth.

Do tohto obrazu sa podľa ministra financií vynára aj inflácia. Úrokové sadzby idú hore, pretože centrálne banky bojujú s infláciou. A ísť proti tomu takýmto opatrením je podľa Horvátha kontraproduktívne aj z hľadiska menovej a rozpočtovej politiky. „Vo verejných financiách na takéto plošné opatrenia momentálne priestor nie je. Skôr teda očakávame nápady, ako vylepšiť stav verejných financií,“ dodal Horváth.

Ďalším opatrením, ktoré je podľa ministra financií škodlivé, je znovuzavedenie bankového odvodu. Navrhujú ho Boris Kollár (Sme rodina), Peter Pellegrini (Hlas) aj Robert Fico (Smer). Banky totiž podľa nich dosahujú vysoké zisky a môžu si tak dovoliť zaplatiť odvod, ktorý by smeroval na vykrytie vyšších splátok hypoték. Horváth to však nepovažuje za systémové riešenie. Je podľa neho potrebné, aby bankový sektor zdravo fungoval.

(tasr, sita, est)