Torzá knižníc, ktoré sa zachovali, prevzali rôzne inštitúcie, ktoré v čase búrlivej likvidácie kaštieľov preberali aj ich zariadenia. Práve vtedy sa nenávratne narušila celistvosť väčšiny šľachtických knižníc, pričom mnohé z nich v sebe ukrývali významné literárne a vedecké diela európskych a svetových autorov. Táto skutočnosť sa dotýka aj knižnice z Adamovského kaštieľa, ktorej časť (320 exemplárov) sa nachádza v knižnici Trenčianskeho múzea. Táto knižnica je neoddeliteľne spojená s postavou talianskeho grófa Christopha Sizzo Noris (1856, Trento – 1925, Merano), ktorý bol vlastníkom Adamovského kaštieľa a jeho druhej manželky Margot.
Grófka Margarete Maria Andrea Valeria de Crouy-Chanel sa narodila 4. 3. 1891 na rokokovom zámku Šaca pri Košiciach, kde prežila svoje detstvo a mladosť v širokom kruhu súrodencov. Rodina jej matky, grófky Lívie Semsey, patrila k maďarskej šľachte, jej hornouhorský pozemkový majetok pripadol v roku 1920 k Československu, otec pochádzal zo šľachtického rodu Crouy, ktorý patril k najstaršej pôvodnej šľachte Pikardie (územie na severe Francúzska). Grófka sa ako 27-ročná vydala za grófa Christopha Sizzo Noris, ktorému krátko predtým zomrela jeho prvá žena.
[link url = https://trencin.standard.sk/415368/z-obehu-stahuju-13-ton-masa-nasli-v-nom-nebezpecnu-bakteriu]Talianska grófska rodina Sizzo Noris bola katolíckeho vierovyznania a pôvodne pochádzala z Florencie. Odtiaľ sa neskôr presídlila do Trenta na severe Talianska a časť rodiny sa usadila v rakúskom Tirolsku. Od roku 1649 patrili k miestnej šľachte s potvrdeným erbom, od roku 1654 k ríšskej šľachte, od roku 1658 boli dedičnými mníchovskými palatínmi a v roku 1774 im cisárovná Mária Terézia udelila titul dedičných rakúskych grófov s rozšíreným erbom. Christof Sizzo Noris bol vlastníkom panstva Adamovce v Trenčianskej župe a nadporučíkom 7. rezervného husárskeho pluku Viliama II., nemeckého cisára a pruského kráľa. Zastával funkciu cisársko-kráľovského komorníka a túto informáciu nám poskytuje cenná kniha o dejinách inštitútu komorníkov, ktorá je súčasťou spomínanej knižnice. Okrem toho bol od roku 1878 čestným rytierom suverénneho Rádu Maltézskych rytierov, čo potvrdzujú viaceré listiny tohto rádu, ktoré citujú jeho meno a sú taktiež súčasťou šľachtickej knižnice. Knižnica rodiny Sizzo Noris je ukážkovou osvietenskou knižnicou stredoeurópskej proveniencie. Prevažná väčšina kníh je v nemeckom jazyku, nasleduje francúzsky, taliansky a latinský jazyk, menej titulov je v maďarčine.
V piatich knihách z tejto šľachtickej knižnice sa zachoval heraldický exlibris Christofa Sizzo Noris, na základe ktorého bolo možné vypátrať niekoľko zaujímavých informácií o jeho vlastníkovi a spomínanej knižnici a v jednej knihe sa zachoval heraldický exlibris grófa Karola von Abensperg a Traun, majiteľa Topoľčianskeho panstva – Carl Graf von Abensperg und Traun, Herr der Herschaft Nagy Tapoltschan in Ungarn in Neitraier Comitut K. K. würklicher Cammer Herz.
[link url = https://standard.sk/415003/zaleskej-vysvetlenie-jej-vztahu-s-todovou-kriva]Väčšina kníh z tejto doteraz málo známej knižnice pochádza z 18. a 19. storočia, niekoľko titulov je z 20. storočia a skoro všetky sú signované podpisom Sizzo Noris Adamovce, niekoľko z nich nesie podpis Christof Sizzo Noris. Zastúpené sú európske vydavateľstvá, veľa nemeckých titulov bolo vytlačených v Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei vo Viedni a Hartlebens Verlag v Lipsku.
Gróf Christof Sizzo Noris zomrel v roku 1925 v talianskom meste Merano, jeho manželka ho prežila o 52 rokov. Bola poslednou majiteľkou kaštieľa v Adamovciach a práve ona sa zaslúžila o rozširovanie a doplňovanie knižnice. Na základe jej podpisu takmer vo všetkých knihách bolo možné zrekonštruovať časť tejto šľachtickej knižnice. Je známe, že udržiavala písomné kontakty s rakúskym básnikom Rainerom M. Rilkem a táto korešpondencia vyšla v rozsahu 30 listov v roku 1977 v Nemecku. Po smrti manžela žila grófka sama v Adamovskom kaštieli, jej posledné roky boli poznačené smutnými životnými okolnosťami a pre ňu nepriaznivou spoločenskou a politickou atmosférou tej doby. Zomrela ako 86-ročná v roku 1977 a je pochovaná na cintoríne v Adamovských Kochanovciach.
Autorka textu: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
