Čína bude po USA druhým epicentrom finančného zemetrasenia

„Verím len tej štatistike, ktorú si sám sfalšujem.“ Toto okrídlené príslovie dostáva nový praktický rozmer. V súčasnej dobe skutočne veľmi praktický. Ale poďme sa na to pozrieť v kontexte.

Z rôznych svetových ekonomík prichádzajú makroekonomické štatistiky, ktoré nesvedčia o práve dobrej výkonnosti a ožívaní svetovej ekonomiky. Skôr naopak. Údaje o súčasnosti sú nič moc, napriek tomu sa viera v žiarivé zajtrajšky zaryto drží, hoci ju nič hmatateľné nepodporuje. Zhodou okolností prišla správa, ktorá perfektne zapadá do tohto obrazu, totiž nemecký hospodársky inštitút ZEW zverejnil index dôvery investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku. A zatiaľ čo očakávanie budúcnosti sa mierne zlepšilo, výrazne sa zhoršilo hodnotenie súčasnej situácie.

Podobne vyznieva aj iná správa, ktorá obletela svet. Spoločnosť Credit Suisse vypočítala, že celosvetová hodnota majetku domácností sa vlani znížila o 2,4 percenta, čo znamená prvý pokles od globálnej finančnej krízy v roku 2008, avšak podľa prognózy tej istej spoločnosti v nasledujúcich rokoch hodnota majetku domácností vraj zase porastie. Takže všimnite si, čo obe (plus mnohé ďalšie nespomínané) správy majú spoločné: Viera v dobrú budúcnosť, ale stále zhoršovanie vnímania súčasnosti. Iste kuriózne je napríklad to, že hodnota majetku domácností sa vyvíjala dokonca horšie ako počas paralyzovania ekonomík v čase lockdownov.

Dobre teda vieme, že teraz svet veľmi nerastie. Vieme, že už bolo neudržateľné, aby to finančné trhy nereflektovali, takže ceny cenných papierov už opäť začali klesať. Napríklad dnes je celá Európa v červených číslach, popoludní je nemecký akciový index DAX v mínuse o 1,08 percenta. Vieme tiež, že ak zhoršovanie makroekonomických štatistík bude pokračovať, zrejme bude trvať aj pokles cien cenných papierov, čo zase povedie k zhoršovaniu bilancií finančných inštitúcií so všetkým, čo sa k takému zhoršovaniu bilancií finančných inštitúcií viaže. A ako toto všetko teraz súvisí so spomínaným falšovaním štatistík:

Všeličo začína ukazovať na to, že prípadné zhoršenie globálneho finančného zdravia by mohlo mať dve rôzne epicentrá. Prvým epicentrom by mohli byť USA, pretože americkým bankám sa sústavne zhoršuje rating a rad (nielen) amerických bánk v súčasnom systéme frakčných rezerv stojí na veľa vratkých nohách, ktoré by nemuseli uniesť potenciálne runy na banky.

A druhým epicentrom by sa mohla stať Čína. Čína je pritom už dlhý čas preslávená falšovaním štatistík. Keď jej štatistiky nevyzerajú dostatočne honosne na ľudovodemokratický totalitný režim, jednoducho sa upravia. Lenže keď sa upravia, nie je z nich tak dobre vidieť, kde sú skryté riziká. Avšak teraz začínajú presvitať aj pod falošnou fasádou.

Po prvé, Čína dnes zverejnila ďalšiu sériu štatistických dát, ktoré dokazujú, že druhá najväčšia ekonomika sveta rastie výrazne pomalšie, než si čínska vláda naplánovala. Čínsky štatistický úrad navyše prestal zverejňovať údaje o nezamestnanosti medzi mladými, ktorá bola v posledných mesiacoch rekordná. Hovorca štatistikov povedal, že je potrebné pred ďalším zverejňovaním ukazovateľa „prehodnotiť metodológiu“, čo je eufemistický názov pre falšovanie štatistík. Takto otvorene Čína doteraz svoju kreativitu nepriznala.

Ekonóma však nemôže prekvapiť, že sa Číne nedarí. Čína, ktorá na začiatku 90. rokov vpustila do svojej ekonomiky trh, čím vyvolala „čínsky ekonomický zázrak“, v poslednej dobe začína od trhu zase ustupovať, pretože prepadá rovnakému nešváru ako západný svet: Nevydrží do svojej ekonomiky neintervenovať. A všetky štátne intervencie bez ohľadu na to, či sa volajú „podporné balíčky“, alebo „štátne záruky“, alebo „vládna pomoc“, alebo „prorastové opatrenia“, v konečnom dôsledku VŽDY vedú k nižšiemu rastu, nižšej efektivite, vyššiemu dlhu a menšiemu finančnému zdraviu.

Vrcholom ľadovca tejto kontraproduktivity štátnych intervencií sa stáva hroziaca platobná neschopnosť developerskej spoločnosti Country Garden Holdings. Štát sa pokúsil zabrániť bankrotu skupiny stavebných firiem, ktoré postavili štátom dotované prázdne mestá duchov, a poskytol im štátne záruky na predaj dlhopisov v jüanoch.

Ak situáciu v USA v posledných dvoch rokoch veľmi často prirovnávam k vývoju tesne pred rokom 2008 po stránke vývoja úrokových sadzieb, potom situáciu v Číne môžeme k tomu istému obdobiu pripodobniť ani nie tak vývojom úrokových sadzieb, ako skôr ohromným objemom prašivých úverov do podobne prašivých nehnuteľností.

Domnievam sa, že je len otázkou času, kedy niektorá obrovská čínska realitná spoločnosť padne, bude prevzatá štátom a strhne dominový efekt v celom čínskom realitnom sektore. A to zase iniciuje prepad svetových finančných trhov. Stále to smeruje k rovnakému záveru. Ceny cenných papierov musia ísť výrazne nižšie, než kde sú.