Vo vašej práci ste sa venovali aj spravodajským službám v Asýrskej ríši. Ako to obohacuje výskum Biblie?
Izrael a Judsko asi 150 rokov žili pod nadvládou Asýrie, prvého svetového impéria. Predstavte si to, ako keď sme my v Československu žili pod vplyvom Sovietskeho zväzu za komunizmu, aj sme mali aj nemali určitú slobodu. Asýrčania vybudovali impérium a systém, v ktorom boli nielen vojenské ťaženia a spôsoby, ale deportovali ľudí z jednej časti impéria na druhú, zaviedli administráciu a vybudovali svetový obchod, ktorý mal presné pravidlá. Rozdelili územie a zaviedli provincie. Nato bola nutná kontrola. Preto si začali vytvárať spravodajské služby a boli prvé na svete.
Pred Asýrskou ríšou fungovali podobné služby len jednorazovo, napríklad ak chceli zistiť, či sa nepriateľské vojská pohybujú na určitom území, alebo nie, a poslali tam špiónov. V Asýrskej ríši však je po prvý raz systematické zbieranie, spracovanie, ukladanie, archivovanie a používanie informácií. To viedlo k tomu, že menšie národy, ako Izrael a Judsko, boli vystavené tomuto až mikroskopu asýrskych služieb, ktoré prakticky všetko kontrolovali. Vedeli všetky zásadné informácie o Izraelitoch, ktorí sa na nič nemohli hrať, lebo informácie stále prichádzali, a to sa ukazuje aj v diplomatických rozhovoroch.
Život pod asýrskym impériom a vplyvom reflektuje aj Biblia v Knihách kráľov, u proroka Izaiáša a Ozeáša. Autori reflektujú z politického, spoločenského, ale aj náboženského hľadiska, čo to pre nich znamená: Ako žiť? Spolupracovať s Asýrčanmi – je to zrada Boha alebo nie? Je to zrada pravej viery alebo nie? To boli veľmi ťažké otázky.
Vyriešili ich?
Áno i nie. Napríklad Izaiáš a Knihy kráľov dávajú určité návody alebo spôsoby.
Na Strednom východe bolo spojené náboženstvo s politikou. Ak bol kráľ úspešný, nebolo to vďaka nemu, ale vďaka jeho božstvu, ktoré bolo silné. A ak druhý kráľ nebol úspešný, tak to znamená, že jeho božstvo bolo slabé. Vo víťaznej Asýrskej ríši majú božstvá ako Ašúr a iní a tí sú zrazu silnejší než Boh Izraela - Jahve. A to je veľmi silná otázka pre židov, lebo Asýrčania tiež kolonizovali a premiestňovali do svojho chrámu sochy bohov podrobených národov. Pridelili im fyzicky nižšie miesto ako miestni bohovia, čo bol znak, že boli akoby sluhovia vyšších asýrskych božstiev. To sa prenieslo aj na politickú úroveň, lebo ostatní králi boli v tej istej pozícii ako ich bohovia.
Tu prichádza Izaiáš s veľkými otázkami, tu sa začína rodiť monoteizmus, teda Boh Izraela je jediný Boh. Zamýšľa sa nad tým, prečo môžu asýrske božstvá vyhrávať, čo analyzuje v kapitolách 10 – 14. Bola to veľmi pekná a ťažká teologická debata. Používali pritom rôzne literárne techniky, teologické úvahy a obrazy.
Ale staroveké tajné služby sú len jeden aspekt obrovského spektra všetkého, čo robila Asýrska ríša. Dovtedy s tým nik neprišiel, tak som tému spracoval a táto rekonštrukcia je prínosom do celej diskusie, aby sme lepšie pochopili, ako fungovala Asýrska ríša.
Prejdime k inej téme, ktorú si len málokto z nás spája so štúdiom Biblie a teológiou. Okrem iných ste napísali aj článok “Rovnosť v teórii, nerovnosť v praxi: Pohľad Biblie na postavenie muža a ženy.“ Je rola ženy trendom aj v biblickej vede? Preniká do odboru feminizmus?
Ak poviete feminizmus, čo tým myslíte? Je to široká téma od lingvistickej diskusie, napríklad či môžete v angličtine pre Boha použiť on (he) alebo ona (she), až po politickú či pedagogickú, teda čo sa bude vyučovať v školách. Stretávam sa s mnohými kolegyňami-feministkami, ale sú tak odlišne postavené vo feminizme, že predstavujú odlišné svety. V súčasnosti je prakticky nemožné dať feminizmus pod jednu strechu.
Na jednej strane aj v biblistike priniesol veľa zaujímavých tém, napríklad ako prekladať slová. Je rozdiel, ak prekladám biblické texty z hebrejčiny alebo z gréčtiny, a je tiež rozdiel, ak ich prekladám do angličtiny alebo slovenčiny. Hebrejčina má mužský i ženský gramatický rod, no nie stredný. Napríklad slová dievča a dievčatko je v slovenčine „to“, gramaticky v strednom rode, hoci je žena, teda prirodzený rod je ženský. V angličtine tento problém nie je.
Alebo v slovenčine zahŕňa termín človek muža i ženu, ale v angličtine je to man – muž. A teraz ako budete prekladať grécky termín antropos, ktorý je ekvivalentom slovenského „človek“? Nemožno ho prekladať ako muž, lebo nato má gréčtina iné slovo, a tak prekladáte dva termíny rovnako.
Podobne aj keď v hebrejčine prekladáme termín Adam. V knihe Genezis znamená aj meno, Adam, ale aj človek. V nemčine je to jednoduchšie, Der Mann (muž), Der Mensch (človek) a má gramatické, a nie prirodzené rody.
Nato, že tieto a iné termíny nemôžeme tak ľahko prekladať, upozorňovali ženy a nielen feministky, ale tiež muži. Toto bola celá lingvistická diskusia a stále prebieha.
Proroci Izaiáš a Jeremiáš prirovnávajú niekedy Boha k matke i otcovi – a aký aspekt je dôležitejší? Nemôžete povedať, že otcovský. Prirovnanie k otcovi je dôležité, ale aj vzťah Boha k Izraelu ako matky k dieťaťu. Napríklad Izaiáš píše, že Boh miluje a má rád Izrael a používa obrazy matky, aby vyjadril hlboké prežívanie, lebo vzťah matka – dieťa je iný ako otec – dieťa. Práve v Bohu sú oba aspekty. V Bohu sú aj otcovský, aj materský aspekt, teda nielen jeden, ale musia byť spolu.
Pre kresťanov a židov je tradične ústredná téma rovnosti muža a ženy, ale občas počujeme aj kritikov, ako je to s rovnosťou muža a ženy v Biblii?
Problém Starého i Nového zákona je, že nemá jednu systematickú teológiu. Tomáš Akvinský napríklad vytvoril jeden celistvý systém, ktorý funguje, ale vo Svätom Písme koherentný systém nie je. Starý zákon vznikal počas viac než tisíc rokov a ukazuje, ako sa veci a pojmy rodia a menia. Ak sa niečo v staršom texte považovalo za dôležité, tak si to nedovolili neskorší autori vyhodiť, ale pridali niečo iné a snažili sa ukázať niekoľko pohľadov, a preto má Biblia tri-štyri protikladné pohľady: a semitské myslenie s tým nemá problém. V skolastickom myslení to problém je, lebo si pohľady protirečia.
Napríklad v prvej knihe Genezis sú muž a žena stvorení naraz. V druhej kapitole je najprv stvorený muž a potom stvorená žena. V Genezis 1 - aj keď to nie je presne definované - boli stvorení Božím činom. V Genezis 2 bol muž stvorený z prachu, bol doňho daný duch a žena bola stvorená z rebra. To sú dva protichodné názory. A oba obrazy sú pekné, napríklad rebro je blízko k srdcu, je to najvnútornejšia časť človeka.
Ale v prvej kapitole sú si rovní, muž i žena dostávajú príkazy plodiť sa a naplniť svet a spolu sú obrazom Boha. V druhej knihe nemajú rovnaké postavenie, kto bol stvorený prvý, kto komu je podriadený? Nie sú si v rovní v okamihu stvorenia ani v postavení. Toto reflektuje teologické myslenie: Genezis 2 ukazuje typickú, patriarchálnu spoločnosť, v ktorej sa vtedy žilo. Bolo to normálne, lebo ak by žena vtedy nebola pod ochranou rodiny, ktorá mala jasnú hierarchiu, veľmi zle by skončila.
Dnes máme políciu, sociálnu poisťovňu a podobne a vtedy tieto a iné funkcie plnila rodina. Keby sa rozsypala, rozpadla by sa i spoločnosť. Na jednej strane bola pekná teória rovnosti, no keď sa ide do praxe, každý mal jasné práva a postavenie. Rola ženy sa menila v rôznych storočiach niekedy k lepšiemu, niekedy k horšiemu a túto otázku v súčasnosti viac reflektujeme.
Napísali ste aj článok „História, fantázia a ideológia“ o inšpirácii biblických textov. Čo tu znamená tá inšpirácia?
Inšpirácia bola definovaná na Druhom vatikánskom koncile v dokumente Dei Verbum. Teraz po 60 rokoch sme oslovili odborníkov na rôzne metódy pri výklade Biblie, ktoré vtedy neexistovali a ktoré sa zaviedli do exegézy, a pripravili sme o tom publikáciu. Aké otázky prinášajú?
Ak čítam inšpirovaný text, hneď sa spýtam, či mám pred sebou hebrejský, latinský alebo grécky text, ktorý má 10 až 15 variant. Ak hebrejský, tak ktorý presne: Kumránske zvitky či Leningradský kódex? Texty nie sú vždy rovnaké, niekedy sú v nich veľké rozdiely, napríklad máme veľmi dlhú verziu knihy proroka Jeremiáša aj veľmi krátku verziu v gréčtine - teda ktorý text je inšpirovaný? A Knihy Ester i Daniel v gréčtine majú veľa dodatkov...
V židovských komunitách je jasné, ktorý text je inšpirovaný, je to tzv. Mazuretský text a bodka, nemôžete vynechať ani spoluhlásku. Väčšina protestantov išla tým smerom, že adoptovala židovský kánon a potom ho premietla do dnes už klasickej anglickej Verzie kráľa Jakuba: King James Version.
My ako katolíci máme trochu problém. Ak poviem, že hebrejský text nie je inšpirovaný, to ani nemôžeme povedať, lebo Biblia bola napísaná v hebrejčine, o tom nemožno diskutovať. Nemôžeme ani vylúčiť Septuagintu a povedať, že nebola inšpirovaná. Septuaginta je prvotný grécky preklad hebrejskej Biblie a niekedy reflektuje staršie hebrejské texty než hebrejský preklad, ktorý máme, na nej sa robila celá kristológia prvých koncilov.
Nie je to jasne stanovené?
Katolícka cirkev ponechala určitú voľnosť a prijíma všetky texty: hebrejský, grécky a aj latinský, lebo na ňom stojí scholastika. Sú autoritatívne a inšpirované. Keď prekladáme oficiálny či liturgický preklad, mali by sme vychádzať z originálnych textov – z hebrejčiny, gréčtiny, aramejčiny - s prihliadnutím na verziu v takzvanom latinskom preklade Svätého Písma - známy ako Neovulgáta.
Tento preklad v niektorých častiach, ktoré sú rozdielne medzi pôvodnými hebrejskými a gréckymi textami, niekde uprednostňuje - vyberá - hebrejský variant a inde grécky. Ak niekde prekladá z hebrejčiny, aj my by sme mali v tejto logike Neovulgáty prekladať z hebrejského originálu, a nie z gréckeho. A ak prekladá z gréčtiny, mali by sme prekladať z gréčtiny.
Kde je v tom fantázia a ideológia?
To pochádza už od židovského historika Jozefa Flavia, pre ktorého všetci, čo písali, boli proroci, a teda nielen tí veľkí ako Izaiáš, a preto boli inšpirovaní a opisovali všetky udalosti pravdivo tak, ako sa stali. Inšpiráciu teda možno dokázať na základe historickosti biblických faktov. Ale nie všetky knihy a opisované state sú historické.
Niektoré časti Biblie sú ako učebnice dejepisu, sedia roky, niekedy aj mesiace, to je perfektné, aj králi, vojny - a niekde úplne nesedia a ukazujú sa dva rozdielne pohľady. Vynára sa otázka: Prečo Biblia zmenila fakty a prezentuje ich inak? Nazvite to fantázia, nazvite to ideológia, ale aj teologická interpretácia dejinného faktu. Autori sú si toho vedomí, no tým vydávajú posolstvo. Vtedy je úplne „mimo“, ak silou-mocou nástojíme na tom, že daný fakt sa stal. Treba sa spýtať, prečo ho autor zmenil a dovolil si vymyslieť to, čo sa nestalo. A nato je exegéza.
Teda napríklad kniha ako A Biblia má predsa pravdu od Wernera Kellera néma pravdu?
To je prístup 60. rokov 20. storočia, tá kniha bola veľmi dôležitá vo vtedajšom období, keď sa snažila dokázať, že všetko, čo je v Biblii, je historické. Jej prístup funguje pri niektorých biblických knihách, a to je veľmi dobre. Môže fungovať aj takzvané harmonizovanie, teda keď sa biblický pohľad malého národa dopĺňa s asýrskymi, babylonskými, egyptskými dokumentmi, teda od veľkých národov.
Ale silou-mocou dokazovať pravdivosť a historickosť biblických faktov, ako potopa či Babylonská veža, je „mimo“. Táto metodológia v takomto prípade vedie k zavádzaniu a ideológii. Treba sa pýtať na zámer daných kníh, prezentácie faktov, a to, kedy je daná metodológia dobrá a kedy zavádzajúca.
Teda treba čítať aj poznámky pod čiarou v Biblii, pamätať na to, že nie každý prisudzovaný autor je skutočný autor, a čítať Bibliu nie je to isté ako čítať román.
Áno, Biblia nie je jedna kniha, má množstvo autorov, editorov a každý sa snažil do nej niečo nové priniesť, aby lepšie podali jej posolstvo ľuďom, ktorých mali pred sebou. Biblia je v podstate zbierka kníh, je to knižnica, niektoré sú staré, iné nové, mení sa jazyk, vyjadrovanie, politická situácia, a to sa v nej odzrkadľuje.
Mení sa i inšpirácia?
Nemení. Napríklad prvá kniha Genezis bola editovaná už v období pred židovským exilom až po helenistické obdobie a nielen tí, ktorí ju napísali, ale aj neskorší editori, všetci boli inšpirovaní. Bol ten istý prúd inšpirácie. Ale každý iným spôsobom, je to komplexné. Všetci slovenskí biblisti sú zapojení do komentárov Biblie a tam tieto otázky analyzujeme - aj v našom jedinom biblickom časopise v slovenčine: Studia Biblica Slovaca. Mnohé veci sú teda už v slovenčine.
Jezuita Peter Dubovský je popredný svetový a slovenský teológ, pôsobí v Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Študoval v Ríme, Jeruzaleme a na Harvarde v USA. Je plodný autor a člen Medzinárodnej teologickej komisie pri Dikastériu pre náuku viery. V lete 2021 sa so Štandardom podelil o svoje očakávania a nádeje pred návštevou pápeža Františka na Slovensku.