Právny chaos na vnútre a v štáte v ôsmich bodoch

Po spustení akcie Rozuzlenie sa natíska týchto osem myšlienok.

Je to o „čurillovcoch“, nie o Ficovej korupcii

Akcia Rozuzlenie je reakciou Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) na pokračujúce trestné stíhanie príslušníkov NAKA, tzv. čurillovcov. Včera začaté stíhania sú v podstate trestné stíhania osôb, ktoré sa mali podieľať na tom, že čurillovci sú trestne stíhaní. Zo skladby obvinených osôb vyplýva, že akcia Rozuzlenie nemá veľa spoločného s bojom proti korupcii z čias vlád Roberta Fica, i keď policajný prezident Hamran sa taký dojem pokúšal na tlačovej besede navodiť.

Obávam sa, že časť verejnosti nerozumie, že v tejto kauze sa nejde o zúčtovanie s korupciou spájanou s menom Fica a automaticky podporuje NAKA, hoci ide o čosi iné.

Čurillovci nemali byť trestne stíhaní

Pred jeden a pol rokom, potom, čo boli čurillovci obvinení a na dva týždne sa ocitli vo väzbe, som napísal, že by nemali byť trestne stíhaní. Tento názor stále mám.

To neznamená, že sa nedopúšťali neetickej činnosti. Na verejnosť preniklo nemálo informácií o neetickom spôsobe vzájomnej komunikácie, od ktorej sa vedenie polície a ministerstva vnútra malo verejne dištancovať, čo sa nestalo.

Považujem to za chybu vtedajšieho ministra vnútra Mikulca a policajného prezidenta Hamrana.

Z rovnakého dôvodu možno byť skeptický k včerajším obvineniam

Z rovnakých dôvodov, ako som bolo skeptický voči stíhaniu čurillovcov, však pochybujem o zmysluplnosti vznesených obvinení v terajšej akcii Rozuzlenie. Je to len ďalšia eskalácia vojny policajtov, kedy sa policajti z rôznych útvarov navzájom stíhajú. Dnes sú stále stíhaní i čurillovci a tí, čo sa mali podieľať na stíhaní čurillovcov.

Právo, vrátane trestného, nie je matematika. A možno predpokladať, že úlohu v tejto situácii už zohráva i ľudský faktor, napríklad dokázať svoju pravdu za každú cenu.

Neviem si predstaviť, ako by sa malo toto stíhanie dotiahnuť do úspešného konca. Dag Daniš označil tieto stíhania slovom jakobínstvo. Myslím, že nie neprávom.

Kde sa berie v NAKA ten pocit neomylnosti?

Skepsa zo včerajších obvinení je na mieste i preto, lebo máme už istú skúsenosť s touto garnitúrou NAKA, ktorá má pocit neomylnosti, a to i potom, keď sa preukážu jej omyly.

Uvediem príklad.

Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský bol pred dva a pol rokom obvinený v dvoch kauzách. Obe obvinenia zrušil zástupca generálneho prokurátora Kandera po pol roku. V jednej bolo stíhanie zo strany NAKA obnovené. Ale čo sa stalo s druhou kauzou, kde proti Pčolinskému svedčil expolicajt Kučerka? Tam sa stíhanie neobnovilo. Prečo? No preto, lebo Kučerkovo svedectvo bolo jediným, skutočne jediným dôkazom proti Pčolinskému a svoje svedectvo neskôr Kučerka odvolal s tým, že po nátlaku v zlom psychickom stave ani nevedel, čo vo výpovedi podpisuje. Celý prípad sa zrútil.

Nikto zo zodpovedných sa k tomu nikdy nevyjadril. Preto je aj skepsa, keď sa objavia nové obvinenia. NAKA naozaj nemá dôvod na pocit neomylnosti.

Keď sa zavádzal pojem organizovanej zločineckej skupiny pred dvadsiatimi rokmi, zákonodarcovia mali na mysli, že má slúžiť na boj proti skutočnej mafii, ktorá vraždí. Nikdy by ich nenapadlo, že za hlavu zločineckej skupiny možno označiť premiéra za to, že zvolal poradu o možnom stíhaní nejakého politika. To sa stalo v prípade stíhania Fica.

Uvádzam len tieto dva príklady ako dôvod na skepsu, ale je ich viac.

Ak budú prebiehať takéto stíhania, tak s akými stíhaniami môžeme rátať v budúcnosti?

Niet dôkazov, že polícia koná na priamu objednávku politikov

Vysvetleniu súčasnej situácie nepomáhajú rôzne obvinenia zo strany opozície, najmä od Fica, že polícia koná na nejakú priamu objednávku zo strany politikov. Niet dôkazov, že polícia konala na objednávku Matoviča, či Hegera, a teraz niet dôkazov, že koná na objednávku Ódora, prezidentky, či Sorosa.

Skôr je to naopak.

Rezort vnútra de facto nemá vedenie

Formálne riadi rezort vnútra premiér Ódor a je tam aj nejaký štátny tajomník. Žiadne politické vyhlásenia od nich nepočuť.

Politický charakter zato majú vystúpenia policajného prezidenta Hamrana. Pasuje sám seba za strážcu odkazu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, na čo nemá právo. Na tlačovej besede ich spomínal trikrát. Je to nevkusné.

Hamran polemizuje s politickými stranami, kritizuje generálneho prokurátora, ironizuje. To všetko je možné robiť, ale nemal by to robiť policajný prezident. Keď už, mal by to robiť politik, ktorý rezort riadi.

Premiér, poverený riadením ministerstva však hovorí, že nechce zasahovať do práce polície. Vie, čo hovorí? Nechce zasahovať, keď sa mu tretí rok bijú dve skupiny policajtov?

Prezidentka sa jemne pootočila

Posun nastal v prístupe prezidentky Čaputovej, ktorá požiadala o zvolanie Bezpečnostnej rady. Možno pochopila, že situácia je vážnejšia a nedá sa len tak odbiť klasickými frázami, že polícia má rozviazané ruky a treba ju len nechať konať.

Je to odlišný prístup, ako ten spred pár týždňov, keď sa podieľala na neodôvodnenom odstránení ministra Šimka. Spomeňme si na to, ako policajný prezident Hamran kritizoval na tlačovke Šimka, že si tento dovolil požadovať vysvetlenie v nejakej kauze. Samozrejme, že ako minister zodpovedný za všetko, čo sa v rezorte udeje, mal na to právo, občas je to dokonca povinnosťou. Prezidentka však vtedy stála na strane Hamrana.

Teraz je to prezidentka, ktorá požaduje vysvetlenie. Navrhuje, aby polícia i prokuratúra vysvetlila svoj postup, a to dokonca celej verejnosti. A zrazu je požadovanie vysvetlenia v poriadku. Uvedomuje si, že pri takom doterajšom maximalistickom chápaní vyšetrovateľskej a prokurátorskej nezávislosti, aké ona sama zastávala, by mohla byť i ona obvinená, že zasahuje do vyšetrovania? Lebo veď podľa Trestného poriadku prokurátor s vyšetrovateľom rozhoduje, čo zverejní a čo nie, však?

Aby bolo jasné, to maximalistické chápanie považujem za absurdné, preto považujem prezidentkino požadovanie vysvetlenia za správne. Pomýlila sa však pred pár týždňami v prípade Šimka.

Politici musia vyriešiť príčiny polarizácie

Nebezpečenstvo súčasnej situácie spočíva i v tom, že spoločnosť sa začína deliť na dva tábory, na nekritických podporovateľov a nekritických kritikov NAKA.

Je nebezpečné ignorovať, že obe strany konfliktu majú v niečom pravdu, a zároveň, že z oboch strán zaznievajú i falošné tóny.

Viac ako inokedy sa žiada kritické myslenie a to aj na strane verejnosti. A je nevyhnutné, aby špičky štátu konflikt vyriešili, lebo doteraz nechali veci bežať samospádom.

Bohužiaľ, veľa sa od nich očakávať nedá. Vystúpenia prezidentky a premiéra po zasadnutí Bezpečnostnej rady to ukazujú. Po nich nevedno, načo vlastne zasadnutie prezidentka požadovala.

Falošné tóny od Fica identifikovať dokázala, ale falošné tóny od polície nie. A priznať si chybu v prípade Šimka, to už je úplne nad jej sily.

Oprava po uverejnení textu.

V pôvodnej verzii sme uviedli, že stíhanie Vladimíra Pčolinského bolo v jednej kauze zo strany NAKA "obnovené a obžaloba  je už na súde". Stíhanie síce obnovené bolo, ale na súde ešte nie je, chybu sme opravili a čitateľom sa ospravedlňujeme.