Ako rozpoznať maskovanie liberalizmu za neutralitu a zdôvodniť vieru v sekulárnom svete? Nové číslo časopisu Verbum

Na zrelú úvahu, ako sa v týchto pohyblivých pieskoch neutopiť, je najprv potrebné kvalitne analyzovať situáciu, v ktorej sa nachádzame. Presne o to sa pokúšajú eseje, úvahy a zamyslenia posledného vydania Verbumu.

Právnik Michal Malatinský v úvodnej politickej eseji analyzuje otázku, či skôr ilúziu hodnotovej neutrality štátu, ktorého fikcia v skutočnosti predstavuje prekážku otvorenej diskusie a „dominantnej ideológii umožňuje ľahké maskovanie za hábom údajnej neutrality“. Liberálne matrice uvažovania sa dostávajú pod kožu občanom i elitám, ktorí následne ľahko prijímajú aktivistické a ideologické rozhodnutia súdov v kultúrnych otázkach a pomocou tejto rafinovanej mimikry prerábajú svet po vzore ideológie, ktorá sa tvári ako neutrálna.  

Scott Hahn v ďalšej eseji v žánri politickej teológie zdôvodňuje, že sekularizmus je jednoducho modloslužba. „Kým človek bol stvorený, aby žil v súlade s Božou harmóniou, sekularizmus túto harmóniu ruší.“ Relativizmus čistí pole od starých právd, ale zároveň ho otvára pre nové pravdy, ku ktorým ľudia lipnú rovnako zúfalo ako k starým. Sekularizmus síce neutralizuje oporný bod kresťanstva, ale zároveň je predvojom nového náboženstva, ktoré ho však nedokáže nahradiť žiadnym novým stabilným bodom, nanajvýš množstvom pohyblivých krýh, medzi ktorými môžeme poskakovať, občas sa utopiť, ale nikde spoľahlivo nepookriať.  

Profesor sociológie z Texaskej univerzity Mark Regnerus presvedčivo zdôvodňuje napohľad triviálnu, no v skutočnosti kľúčovú pravdu o tom, že sekularizácia je najslabšia tam, kde je „cirkev milovaná, kňazi rešpektovaní (hoci nie nad kritiku) a učitelia vážení, kde sa čítava a diskutuje o Písme, kde sa vyznáva a odpúšťa hriech, kde sa cení plodnosť a váži sa manželstvo, kde priateľstvá pomáhajú vzájomnej viere a láska (agape) lieči skryté rany“.