Dominika predávala na internete tenisky za 15 eur. Pre neopatrnosť však naletela podvodníkom, ktorí len čo získali potrebné údaje, stiahli z účtu jej mamy za pár minút približne 600 eur.
„Obchod sme išli zrealizovať spolu s mojou maminou. Obe sme sa pozerali do notebooku, ale v tú chvíľu nám nič neprišlo podozrivé. Neskôr sme sa len za hlavu chytali, ako sme mohli takto naletieť,“ podelila sa o svoju nepríjemnú skúsenosť Dominika.
Konverzácia s podvodníkom sa začala na sociálnej sieti. Dôveryhodnosť vzbudzovala komunikácia v slovenčine aj profilová fotka. Správy smerovali k tomu, aby si predávajúca nechala peniaze zaslať doručovacou službou. Falošný záujemca o kúpu vraj peniaze zaslal kuriérovi a poskytol linku na „potvrdenie platby“.
Podvodník však poslal falošnú doménu s názvom známej kuriérskej spoločnosti, DPD. Takýto druh podvodu sa nazýva anglickým slovom „phishing“, v preklade rybolov. Stránka s názvom „dpd-sk.online“ vyzerá na prvý pohľad identicky ako webové sídlo doručovateľa, no je to podvodná adresa, ktorá má za úlohu vylákať citlivé údaje. Vo väčšine prípadov ide o údaje platobnej karty. Len čo obeť údaje vyplní, z jej účtu začnú odchádzať platby v zlomku niekoľkých minút.
„Našťastie sme zadali kreditnú kartu, ktorá má obmedzený limit a ktorá sa po dvoch platbách automaticky zablokovala. Peniaze odišli v ukrajinskej mene a spolu to bolo niečo okolo 600 eur. Potom, samozrejme, sme aj volali do banky a snažili sa vybaviť nejakú reklamáciu, ale všetko bez úspechu,“ zakončuje svoj príbeh o negatívnej skúsenosti s phishingom Dominika.
Podvody tohto druhu zasahujú celý svet
Podvodníci využívajú sociálne siete, rôzne komunikačné aplikácie a emaily. Cieľom je vždy získať peniaze alebo údaje, ktoré môžu byť zneužité. Tento fenomén nie je prítomný len na Slovensku, prakticky podvodné taktiky tohto typu zasahujú celý svet.
„Spam a phishing patria v súčasnosti medzi najúčinnejšie a zároveň najrozšírenejšie spôsoby počítačových útokov na bežných ľudí. Na podvody používajú páchatelia rôzne komunikačné kanály. Výnimkou nie sú ani telefonické hovory či sms,“ vyjadrila sa pre Štandard hovorkyňa Polície SR Denisa Bárdyová.
Mnohí napriek neustálym upozorneniam polície naletia. Formy kampane a postupy páchateľov sa líšia, no spravidla po získaní potrebných údajov stačí podvodníkom len niekoľko minút. V prípade, že získajú úplnú kontrolu nad platobným nástrojom alebo službou, môžu verifikovať transakcie, pričom banka tieto žiadosti vyhodnotí ako platby uskutočnené klientom s nulovým rizikovým hodnotením. Transakcie sú zúčtované okamžite a banka v prípade reklamácie klientovu žiadosť zamietne.
Prípad spred troch rokov, ale naletieť by mohol ktokoľvek aj dnes
O svoju skúsenosť sa pre Štandard podelila aj Tatiana. Prípad sa stal začiatkom roka 2020, keď informačná kampaň proti podvodom prakticky ešte neexistovala.
„Šaty sme mali zavesené na Bazoši niekoľko mesiacov. Keď sa nám niekto konečne ozval, reagovali sme veľmi nerozumne na to, že v mailovej komunikácii sa vyskytlo mnoho varovných signálov, no mysliac si, že konečne sa šiat zbavíme, lebo zaberajú kopu miesta, tak nám bolo jedno, komu a ako to predáme,“ začína svoj príbeh Tatiana.
Na inzerát reagovala mailom osoba vystupujúca pod priezviskom Tóthová. Ohľadom šiat nemala žiadne otázky a navyše písala lámanou slovenčinou, čo však obhájila tým, že je z Ukrajiny. Mala záujem o zaslanie šiat poštou s informáciou, že zaplatí dopredu.
Neskôr prišiel mail v úhľadnej angličtine od údajnej ukrajinskej banky Rakmov bank, ktorý potvrdzoval, že daná osoba platbu odoslala. Najskôr požadovali potvrdenie o zaslaní balíka, no miesto zaslania peňazí aj neskôr prichádzali ďalšie nezvyčajné žiadosti.
„Následne poslala banka mail, že si všimli, že ide o cezhraničnú platbu, a výška sumy, ktorú chce poslať, je príliš nízka. Išlo o 200 eur. Aby tento problém vyriešili, inštruovali svoju klientku, aby poslala ďalších 800 eur, aby prevod mohol byť uskutočnený. Zároveň žiadali nás, aby sme taktiež poslali 800 eur ako zálohu, aby, ako písali, bol chránený aj kupujúci. Následne sa na náš účet prevedú obe sumy, teda 200 aj 800 eur,“ pokračuje Tatiana.
Tu už mala Tatiana aj je manžel vážne pochybnosti. Ale šaty boli už na ceste a vycúvať sa im zdalo nesprávne aj voči kupujúcej, ktorá ich bombardovala správami.
„Áno, poslali sme 800 € nevedno kam, mysliac si, že to posielame ukrajinskej banke. Ďalšie ráno nás opäť kontaktovala „ukrajinská banka", že napriek tomu, že boli poslané predchádzajúce peniaze na cezhraničný prevod, nestačí to, a je nutné poslať ďalších 1 500€ a takisto potvrdenie, že pani Tóthová už uskutočnila túto platbu. To bol moment keď sme už iba nadávali,“ končí rozprávanie o celej záležitosti Tatiana.
Tatiana už peniaze späť nezískala, ale odoslaný balík so šatami ešte stihla presmerovať späť na svoju adresu. Najskôr sa za to, že podvodníkom naletela, hanbila, ale neskôr si uvedomila, že by jej príbeh mohol byť nápomocný ľuďom, ktorí sa v budúcnosti s podobnými falošnými kupcami či phishingovými praktikami stretnú.
Čo radí polícia či doručovacie spoločnosti?
Podvodníci využívajú mená či už známych kuriérov alebo bánk. Nejde pritom o komunikáciu so skutočnou inštitúciou, ale s nastrčeným podvrhom. Dlhodobo na to upozorňujú aj samotné inštitúcie, ktoré nabádajú na zvýšenú opatrnosť a svojim používateľom radia využívať oficiálne aplikácie a neklikať na internetové linky zasielané súkromnými osobami.
Policajný zbor dlhodobo na riziká podvodov upozorňuje. O technikách podvodníkov informuje na sociálnych sieťach aj prostredníctvom médií. Na podozrivé správy radí nereagovať a správu okamžite vymazali. Ešte lepšie je pred vymazaním správu označiť ako spam, prípadne odosielateľa zablokovať.
„Ak máte podozrenie na takúto podozrivú stránku, je potrebné ju nahlásiť priamo sociálnej sieti. V prípade spôsobenej škody odporúčame obetiam podať trestné oznámenie na ktoromkoľvek najbližšom útvare Policajného zboru alebo písomne na prokuratúre,“ informuje prezídium policajného zboru.
Polícia v súčasnosti eviduje mnoho prípadov, keď sa ľudia nechali podviesť a prišli o peniaze. Celková suma, o ktorú obete prišli, dosahuje tento rok viac ako 30-tisíc eur. Z nahlásených 1 135 prípadov bolo objasnených 268. Štatistika však zahŕňa nielen podvody na internete.