Pán Boh je vysoko, Bratislava ďaleko. Alebo prečo na pomoc Banskej Štiavnici zdroje boli, ale pre Zemplín už nie sú

Zemplínčania si po katastrofálnej veternej smršti, ktorá región zasiahla pred mesiacom, musia vystačiť sami. Prezidentka Čaputová situáciu - ako vždy - vníma citlivo. Lenže vláda, ktorú prezidentka vymenovala, to "až tak vážne“ neberie. Píše starosta obce Baškovce Peter Báthory a predseda občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín.

Prezidentka Čaputová a premiér Ódor. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Prezidentka Čaputová a premiér Ódor. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Keď som sa v roku 2013 presťahoval z Martina na Zemplín a začal pracovať ako obchodný zástupca strojárskej firmy pre východoslovenský región, do očí mi od začiatku bili neuveriteľné regionálne rozdiely.

Chýbajúca cestná infraštruktúra spôsobila nedostatok investorov a moje denno-denné dochádzanie za zákazníkmi z Michaloviec do Košíc, Prešova, Popradu či Spišskej Novej Vsi. V aute som trávil neuveriteľne veľa času, pretože o diaľnici na Zemplín sa nám v tej dobe nemohlo ani snívať, v Prešove sa staval ešte len mestský obchvat a chýbajúce úseky diaľnic D1 za Prešovom a Levočou spôsobili, že človek si „vychutnával“ zápchy a jazdu po cestách I., II. či III. triedy.

Keď však pochádzate z relatívne bohatého regiónu Turca a dlhé roky ste si popri škole privyrábali ako pokrývač, profesionálna deformácia vás v tých dedinkách upozorní na jeden markantný regionálny rozdiel. Eternit! Precestoval som celé Slovensko krížom-krážom niekoľkokrát.

Za sedem rokov som najazdil viac ako 600 000 kilometrov, ale toľko eternitu na strechách nenájdete nikde. Pýtate sa, prečo je to tak?

Odpoveď je jednoduchá: dôvodom sú regionálne rozdiely.

Zemplín trpí vysťahovalectvom od začiatku 20. storočia. Peňazí nikdy nebolo nazvyš a tak na stavbu používali najlacnejšie materiály. Múry z nepálenej tehly, na strechu eternit. A keďže je v dnešnej dobe likvidácia eternitu finančne náročná a regionálne rozdiely sa vôbec neznížili, väčšina ľudí na výmenu strešnej krytiny jednoducho nemá. Majú smolu. Smolu na politikov. Respektíve, že žiadneho politika nenapadlo, vybudovať si svoj biznis na likvidácii nebezpečného odpadu. A pritom inšpirácií bolo…

Spomínate si na výstavbu fabriky na výrobu polystyrénu spájanú s deťmi nemenovaného predsedu SNS v Žiline? Ja viem, je to už skoro 15 rokov. V roku 2008 ju začali stavať a v roku 2009 vláda odklepla 40 miliónov eur na zatepľovanie.

Výborne sa od roku 2012 darilo aj ťažiarskej firme nemenovaného politika. Kým v začiatkoch sa firma obchodujúca s drevom radila medzi priemer, nástup majiteľa na ministerstvo hospodárstva a neskôr ministerstvo životného prostredia ju katapultovalo medzi elitu. Je to síce na smiech cez slzy, ale na Slovensku je to tak.

Skúste si predstaviť, že by nejaký minister, poprípade jeho rodinný príslušník alebo schránková firma s „neznámym“ pôvodom vstúpila na tento trh. Garantujem vám, že takú obnovu striech by Slovensko ešte nezažilo! To by bolo billboardov! To by sa likvidovalo! Za štátne! S dotáciami! Zadarmo…

Ale keďže to tak nie je, Zemplínčania si po katastrofálnej veternej smršti, ktorá región zasiahla pred mesiacom, musia vystačiť sami.

Prezidentka Čaputová, ktorá vládu vymenovala, situáciu - ako vždy - vníma citlivo. Lenže vláda, ktorú prezidentka vymenovala, to „až tak vážne“ neberie.

Premiér prostredníctvom hovorcu informoval: „Pre aktiváciu takzvanej dlhovej brzdy od mája tohto roku nie je možné čerpať rezervu vlády a rezervu predsedu vlády.“

Zaujímavé na tom celom je, že vláda v júni vedela nájsť finančné prostriedky na obnovu objektov zasiahnutých ničivým požiarom v Banskej Štiavnici, ale na Zemplín už akosi nevyšlo.

Nie je to tým, že Pán Boh je vysoko a Bratislava ďaleko…?

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.