Ohrozovať či chrániť? Zásahy NAKA pripomínajú paródiu na kriminálne seriály

Polovojenská forma prepadávania riaditeľov Slovenskej informačnej služby políciou v ich vlastnej domácnosti by bola nepredstaviteľná v každej slušnej krajine minimálne na západ od Slovenska. Na Slovensku sa takýto škandál dokonca opakuje. Stalo sa to pred dvoma rokmi Vladimírovi Pčolinskému a pred týždňom Michalovi Aláčovi.

Aby nedošlo k omylu, nie je to tak preto, že by azda šéf SIS stál nad zákonom a táto funkcia by bola garanciou cnostného života (v minulosti túto inštitúciu riadil napríklad aj taký Ivan Lexa). Zadržať však riaditeľa tajnej služby veľkým prepadovým zásahom ako zločinca je útokom na štátnu inštitúciu. Okrem ústavných dôvodov (nie sme Rusko, Angola ani Kongo) ide aj o vážne bezpečnostné dôvody.

Polícia predsa nesmie ohrozovať občanov. Šéf SIS totiž nie je súkromná osoba, ale stelesňuje vrcholnú bezpečnostnú inštitúciu štátu. Útok na jeho osobu je útokom na inštitúciu, ozvlášť, ak je násilný a nečakaný. A presne tak sa musí správať aj jeho ochranka, ktorá podľa pravidiel musí byť pripravená reagovať rádovo v sekundách a ak v bleskurýchlej a neprehľadnej situácii nemajú istotu, že ich šéf je v bezpečí, môžu pri ochrane použiť násilie a strelné zbrane.

Predstavme si, že by sa polícii zásah proti Pčolinskému v marci 2021 naozaj podarilo udržať v tajnosti a jeho vlastná ochranka by netušila, kto sú maskovaní ozbrojení muži, ktorí sa mu v skorých ranných hodinách dobýjajú do priestorov jeho bydliska. Ak by aj mali tričká s policajným logom a vykríkli by „Polícia!“, nemusia mať istotu, že akcia je v poriadku. Takto sa maskovať za policajtov predsa môžu aj mafiáni, ktorí prišli zlikvidovať ich šéfa. Za policajtov sa vydávali aj aktéri najznámejšieho mafiánskeho masakra v bare Fontána v Dunajskej Strede.

Pčolinskému síce zásahovka nevykopla dvere do bytu, ale vypáčila len spodné dvere na bytovke (zrejme preto, že o zásahu dotyčného nesmú informovať na diaľku), no pred bytom mu už slušne zazvonili. Ale je pravda, že použili násilie, boli ozbrojení a pre jeho ochranku mala byť skupina ozbrojených ťažkoodencov neznáma.  

K prestrelke nedošlo len vďaka tomu, že neznámi neboli. Pčolinský sa o zásahu dozvedel vopred a svoju ochranku na záťah pravdepodobne pripravil, čím zabránil možnej zrážke bezpečnostných síl  v priestoroch súkromných bytoviek. Ochranka šéfa tajnej služby má predsa povinnosť reagovať pokojne aj ostrým spôsobom, ak sa dozvie, že ich šéf je sledovaný. Ak sa nedá inak, tak aj zastrašujúcim spôsobom.

Skutočnosť, že polícia riskuje nezmyselne tvrdý zásah v sektore súkromných obydlí s potenciálne vážnymi dôsledkami, ktoré sa nedajú predvídať, je pre našu dobu príznačný.

Keďže ani médiá (okrem Štandardu) nedokázali tento bezpečnostný škandál pomenovať, dotyčných policajtov nikto nevzal na zodpovednosť a oni ho tak minulý týždeň zopakovali aj pri novom šéfovi SIS Aláčovi.   

Kým v prvom prípade zachránila občanov súkromných obydlí pred prípadným konfliktom skutočnosť, že sa Pčolinský o zásahu dozvedel vopred, v druhom prípade to bola „šikovnosť“ policajtov, ktorí si po Aláča prišli do jeho rodinného domu v čase, keď bol aj so svojou ochrankou na služobnej ceste v zahraničí.  

Slovensko po roku 2018 začína propomínať scény zo seriálu Kobra XI., v ktorom náruživý policajt Semir Gerkhan každý deň vystrieľal jednu ulicu v Kolíne len preto, že ktosi pri pohľade na jeho vytasený kolt začal utekať a stal sa tak podozrivým.

Ani v jednom prípade nebolo potrebné vykonať takýto záťah. Aláča a predtým Pčolinského stačilo pokojne osloviť v nečakanej chvíli napríklad pred vrátnicou SIS, prípadne jedným autom zatarasiť východ z inštitúcie na Vajnorskej ulici a tak zastaviť jeho vychádzajúce služobné auto a následne ho informovať, že bude predvedený na vypočúvanie.

Ak by elitné policajné útvary aj napriek tomu naďalej trvali na tom, že takáto forma zásahu voči šéfom SIS bola odôvodnená a nutná z dôvodu utajenia, stačí si to dať do súvislosti s faktom, že Aláč sa napokon o supertajnom pokuse zadržať jeho osobu vo vlastnom rodinnom dome dozvedel kdesi v zahraničí, možno aj z novín, načo odkázal, že balí kufre a hneď sa dostaví domov na výsluch. O termíne výsluchu polícia prostredníctvom médií pre zmenu vopred informovala celé Slovensko.

Túto skutočnosť tromfne asi len spomienka na zábery celoštátnych televízií z bratislavského sídla Penty v Digital Parku z decembra 2020, keď sa početná skupina zo zásahového komanda nepomestila do výťahu a zostala čakať na vrátnici. Vtedajší šéf Lynx Commanda (apropo, volal sa Štefan Hamran) nevyhnutnosť prítomnosti armády niekoľkých desiatok kukláčov pri zatýkaní šéfa Penty Jaroslava Haščáka zdôvodňoval tým, že kancelárií je v budove veľa a akcia musela byť náhla a nečakaná.   

Po tom všetkom sa natíska otázka, či žijeme len v kovbojke, alebo skôr v paródii na kriminálne seriály.