Matej Gašparovič

Polovojenská forma prepadávania riaditeľov Slovenskej informačnej služby políciou v ich vlastnej domácnosti by bola nepredstaviteľná v každej slušnej krajine minimálne na západ od Slovenska. Na Slovensku sa takýto škandál dokonca opakuje. Stalo sa to pred dvoma rokmi Vladimírovi Pčolinskému a pred týždňom Michalovi Aláčovi.

Aby nedošlo k omylu, nie je to tak preto, že by azda šéf SIS stál nad zákonom a táto funkcia by bola garanciou cnostného života (v minulosti túto inštitúciu riadil napríklad aj taký Ivan Lexa). Zadržať však riaditeľa tajnej služby veľkým prepadovým zásahom ako zločinca je útokom na štátnu inštitúciu. Okrem ústavných dôvodov (nie sme Rusko, Angola ani Kongo) ide aj o vážne bezpečnostné dôvody.

Polícia predsa nesmie ohrozovať občanov. Šéf SIS totiž nie je súkromná osoba, ale stelesňuje vrcholnú bezpečnostnú inštitúciu štátu. Útok na jeho osobu je útokom na inštitúciu, ozvlášť, ak je násilný a nečakaný. A presne tak sa musí správať aj jeho ochranka, ktorá podľa pravidiel musí byť pripravená reagovať rádovo v sekundách a ak v bleskurýchlej a neprehľadnej situácii nemajú istotu, že ich šéf je v bezpečí, môžu pri ochrane použiť násilie a strelné zbrane.

Predstavme si, že by sa polícii zásah proti Pčolinskému v marci 2021 naozaj podarilo udržať v tajnosti a jeho vlastná ochranka by netušila, kto sú maskovaní ozbrojení muži, ktorí sa mu v skorých ranných hodinách dobýjajú do priestorov jeho bydliska. Ak by aj mali tričká s policajným logom a vykríkli by „Polícia!“, nemusia mať istotu, že akcia je v poriadku. Takto sa maskovať za policajtov predsa môžu aj mafiáni, ktorí prišli zlikvidovať ich šéfa. Za policajtov sa vydávali aj aktéri najznámejšieho mafiánskeho masakra v bare Fontána v Dunajskej Strede.