Prekvapivou hviezdou predvolebnej kampane je zatiaľ jednoznačne policajný prezident Štefan Hamran, ktorý momentálne diktuje témy. Na druhej strane, prekvapením nie je, že na policajného prezidenta najpohotovejšie reaguje Robert Fico.
Ten sa rozhodol využiť Hamranovu hru vo svoj prospech a získať z nej toľko politických bodov, koľko sa bude dať. Nielen preto sa pokúsil zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu na tému vojny v polícii. Tú ako jediný z politikov dokázal uchopiť vo svoj prospech.
Samozrejme, strany, ktoré svoju existenciu z veľkej časti stavajú na boji s Ficom, sa zhodli, že mu v predvolebnej kampani nebudú nijako pomáhať, a preto sa schôdzu nepodarilo otvoriť. Asi takto treba čítať pondelkový neúspešný pokus o zasadanie parlamentu k situácii v polícii.
Poslanci tým ukazujú, že za posledné tri roky sa nikam neposunuli.
V prvom rade preto, že príbeh o boji proti mafii a voľných rukách polície, ktorý nám rozpráva väčšina strán pôvodnej Matovičovej koalície, je príbehom predchádzajúcich volieb.
Dnes je však situácia dramaticky iná.
Tvrdé zásahy, pri ktorých asistovali kukláči, sa totiž počas uplynulých troch rokov pričasto skončili tým, že zadržaní boli po krátkom pobyte vo väzbe prepustení na slobodu. Pričom takému Haščákovi sa štát za podobný postup dokonca musel ospravedlniť.
Priveľa indícií ukazuje, že niečo podobné sa odohralo aj minulý týždeň. Preto je prirodzené, že verejnosť má voči Hamranovmu konaniu isté podozrenie. Obzvlášť, keď sa tentoraz NAKA zamerala na šéfov SIS, NBÚ a inšpekcie ministerstva vnútra, čo znamená, že šerif Hamran začal okrem politikov bez rozmyslu strieľať aj na najvyššie poschodia bezpečnostných zložiek.
Preto príbeh, na ktorý je treba reagovať, už nehovorí len o Ficovi a „boji s mafiou“, ale aj o chaose, ktorý sa zjavne preniesol aj do polície. A o tiež otvára otázku, či si s tým prezidentka so svojím premiérom budú vedieť dať poradiť, alebo ostanú v pozícii advokátov Hamrana.
Keby strany bývalej koalície, ktoré sa teraz vyhraňujú voči Matovičovi, neboli uviazli v mentálnom svete, kde je Fico najvyššou formou zla, za ktorého návrh nemožno v žiadnom prípade zdvihnúť ruku, možno by si to všimli. A mohli by tak otočiť Hamranovu a Ficovu hru vo svoj prospech.
To sa dalo docieliť v prvom rade otvorením schôdze a snahou o diskusiu. Fica bolo možné odstaviť na druhú koľaj vytvorením vlastného uznesenia. V ňom by sa dalo vykradnúť jeho návrh a požadovať premiéra, prezidentku a policajného prezidenta o to, aby prišli do Národnej rady vysvetliť, čo sa to vlastne deje a či vôbec vedia, ako situáciu riešiť. A vyškrtať veci, ktoré ostatným príliš bili do očí, ako napríklad požiadavku na vypracovanie správy SIS o bezpečnostnej situácii v štáte. K tomu stačilo pridať návrh na zriadenie vyšetrovacieho výboru alebo komisie, ktorá by mimoriadne dozerala na prácu polície v danej veci. A kauza by bola vybavená.
Napokon, ak by sa aj nepodarilo pretlačiť nové uznesenie, poslanci sa mohli minimálne dostať do večerných správ a ukázať, že o veci vedia premýšľať aj inak ako podľa nôt, ktoré napísal Matovič, Hamran či Fico.
Kto by sa o niečo také aspoň pokúsil, mohol pred voľbami ukázať silu nielen Hamranovi, ktorý politikov odsúva na druhú koľaj, ale aj Ficovi a tiež premiérovi Ódorovi a prezidentke Čaputovej. A v konečnom dôsledku aj voličom.
Kto by sa o niečo také pokúsil, ukázal by nielen politický inštinkt, ale aj to, že tu existuje alternatíva tak voči rečiam o štátnom prevrate, ako aj k pokriku o boji s mafiou. Teda tak voči Ficovi, ako aj Matovičovi, dvom po sebe idúcim premiérom, ktorí museli byť odstavení od moci.
Poslanci v pondelok namiesto toho ukázali, že sa ešte stále nedokážu vymaniť z moci týchto dvoch mužov a ich svetov. A stále hrajú v podstate ich hry. Zároveň tým priznali, že nikto z nich nemá riešenie pre krízu dôvery, v ktorej sa nachádzame, ani nevie načrtnúť kontúry koalície bez Smeru a bez Matoviča.
Aj preto musí súčasnú garnitúru politikov už niekoľko mesiacov neochotne zastupovať rovnako slabá prezidentka.