Špecializovaný trestný súd v prípade obžaloby Bernarda Slobodníka za korupciu prijal dohodu o vine a treste uzavretú s prokurátorom, vďaka ktorej obišiel s úhrnným podmienečným trestnom na tri roky so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov. V troch prípadoch sa priznal, že na úplatkoch vzal cez 100-tisíc eur, pričom sám dával polovicu tejto sumy svojmu kolegovi z polície. Pri takýchto skutkových okolnostiach pôsobí udelenie podmienečného trestu aj s ohľadom na obdobné prípady ako výsmech spravodlivosti.
Okrem výhody v podobe podmienečného trestu mu boli, vďaka svedectvám proti iným obvineným v korupčných kauzách, zastavené alebo podmienečné iné trestné stíhania. Momentálne je trestne stíhaný ako obžalovaný iba v kauze Očistec.
Súčasná dohoda o vine a trestne sa týkala troch skutkov. V prvom ide o kauzu Valčeky, kde prijal úplatok vo výške 50-tisíc eur, kde si polovicu peňazí ponechal a polovicu odovzdal expolicajtovi Marianovi Kučerkovi. V druhom prípade prijal úplatok 2-tisíc eur za zistenie informácií z policajného prostredia o rozpracovaní spoločnosti zo Serede. Tretí skutok sa týka prijatia úplatku vo výške 50-tisíc eur od Petra Petrova, o ktoré sa rovnako rozdelil s expolicajtom.
Čo hovorí Trestný zákon
Keďže súd v tomto prípade posudzoval viacero trestných činov, ktorých sa Slobodník dopustil, uložil mu úhrnný trest. To znamená, že súd posudzoval všetky skutky spoločne, a trestnú sadzbu vyvodzoval z toho trestného činu Slobodníka, u ktorého je sadzba najprísnejšia. Vzhľadom na to, že Slobodník spáchal viac úmyselných trestných činov viacerými skutkami, zvyšuje sa mu hranica trestnej sadzby. Konkrétne tak, že súd zvýši hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest uloží v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby.
Slobodník navyše sám o sebe hovorí ako o súčasti zločineckej skupiny, ktorá pôsobila v polícii. Táto skutočnosť napĺňa osobitný kvalifikačný pojem, a to závažnejší spôsob konania. To je konanie, ktorým páchateľ s ohľadom na tieto prípady pácha trestný čin organizovanou skupinou a tiež porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovej funkcie, nakoľko bol verejný činiteľ.
Z konania opísaného v dohode o vine a trestne možno badať naplnenie skutkových podstát korupčných trestných činov ako prijímanie úplatku a podplácania. Pri prijímaní úplatku sa trestná sadzba pohybuje vzhľadom na závažnejší spôsob konania od troch až po osem rokov trestu odňatia slobody. Slobodník bol uznaný vinným práve z tohto trestného činu. Podľa trestného zákona sa v Slobodníkovom prípade zvyšuje horná hranica trestnej sadzby na takmer 11 rokov, a trest mal byť udelený v jej hornej polovici, teda v minimálnom rozsahu 5 a pol roka nepodmienečne.
Dohoda o vine a treste
Slobodník však uzavrel dohodu o vine a treste, čo ho oprávňuje na mimoriadne zníženie trestu. Pri ňom súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne a postačuje aj trest kratšieho trvania. Tým sa myslí nižší o jednu tretinu, ako je spodná hranica konkrétnych trestných činov.
V prípade Bernarda Slobodníka sa prokurátor stotožnil s dohodou na dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky za tri korupčné skutky. Dôvodil to poľahčujúcimi okolnosťami a významnou mierou spolupráce. Sudca Rastislav Stieranka takúto dohodu odmietol, pretože Slobodník bol policajný funkcionár a sprísnil podmienečný trest na tri roky so skúšobnou dobou na štyri roky. Navyše mu doplnil do dohody o vine a treste aj päťročný zákaz vykonávať funkcie v orgánoch verejnej moci. Vzhľadom na zaistenie majetku v inej trestnej veci, prokurátor ani sudca nenavrhovali trest prepadnutia majetku.
Obdobné prípady
Je samozrejme potrebné, aby bola trestná činnosť odhaľovaná aj pomocou kajúcnikov, čo je legitímny a zákonný prostriedok. Obzvlášť v situáciách, kde je iným spôsobom nemožné alebo značne sťažené získavanie dôkazov. Otázne však je, ako sa vysporiadať s takýmto veľkorysým podmienečným trestom za tri skutky korupcie, pri prevzatej sume 102-tisíc eur na úplatkoch. A to v pozícii riaditeľa finančnej polície, ktorý navyše sám uplácal a vynášal informácie pre iné osoby z organizovaných skupín.
Pre porovnanie, odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik za prijatý úplatok vo výške 50-tisíc eur a vynášanie zo spisu dostal 8 rokov väzenia. V odôvodnení stálo, že trest je prísny aj pre jeho vedúce postavenie verejného činiteľa ako predstaviteľa orgánov činných v trestnom konaní.
Prokurátorka Zlehovcová dostala 4 a pol roka trestu odňatia slobody za prijatie úplatku vo výške 4-tisíc eur a šperku. Riaditeľka úradu práce v Piešťanoch je zatiaľ neprávoplatne odsúdená na 5-ročný nepodmienečný trest pre dva prípady prijímania úplatku, pričom jeden z nich mal byť vo forme čokolády a vína, a druhý v podobe tašky zeleniny. Sudca Špecializovaného trestného súdu však videl problém v tom, že prijala úplatok ako verejný činiteľ, a preto jej udelil takýto trest.
Tieto tresty vyznievajú oproti Slobodníkovej dohode drakonicky. Jeho korupčná činnosť bola oveľa rozsiahlejšia a prijal oveľa viac peňazí. Podľa vlastných slov dokonca ako postava zločineckej skupiny. Vytvára to zvláštny odkaz súdov smerom k verejnosti, že pri korupcii za tašku zeleniny bez priznania pôjdete za mreže, ale v prípade spolupráce sa nemusíte báť väzenia bez ohľadu na výšku úplatkov a rozsah trestnej činnosti.
Druhá rovina je aj otázka primeranosti trestu výmenou za svedectvá. Príliš veľkorysé dohody sa môžu javiť aj pre nezaujatého pozorovateľa ako akási cena za svedectvo. Na pomyselnú misku váh spravodlivosti treba dať nielen svedectvo odsúdeného proti iným páchateľom, ale aj jeho vlastné činy. A za tie by mal niesť primeranú zodpovednosť. V prípade Slobodníka sa o veľkej zodpovednosti nedá hovoriť. Nielen pre spomínanú dohodu o vine a treste, ale aj preto, že mu boli okrem jedného zastavené alebo podmienečne zastavené ostatné trestné stíhania. To už pri jeho rozsiahlej trestnej činnosti vyznieva ako skutočná absencia potrestania, a teda aj spravodlivosti.
Otázka dôveryhodnosti výpovede takéhoto svedka pri usvedčovaní iných je pritom kapitola sama o sebe. Nielen pre nenáležité výhody, ale aj z hľadiska súdneho procesu. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Erik Adamčo proti Slovenskej republike konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces pre odsúdeného mafiána. Z dôvodu, že kajúcnik dostal výmenou za svedectvo proti Adamčovi beztrestnosť za vraždu. Takéto porušenie práva odsúdeného pritom zakladá dôvod na obnovu celého konania. A možnosť zrušenia právoplatného trestu pre nadužívanie výpovede kajúcnika.
Základy ukladania trestov v trestnom zákone hovoria, že udelenie trestu má iných odradiť od páchania trestnej činnosti. Otázka preto znie: Je odradzujúce pre iných brať obrovské úplatky, ak vedia, že pri usvedčovaní iných nielen že neskončia v cele, ale budú aj beztrestní? Pretože Slobodník v zásade dostal ročnú podmienku za každý skutok, ktorého sa dopustil. Trest má zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Otázkou je, či naša spoločnosť naozaj morálne odsúdila Slobodníka, čoho výsledkom je dohoda a podmienečný trest, alebo ostala morálne zhrozená, ako ľahko sa dá pri správnej dohode vykúpiť a vyhnúť väzeniu.