Prevencia – luxus alebo právo?

Prof. MUDr. Mgr. Mariana Mrázová, PhD, MHA. Zdroj: krestanskaunia.sk Prof. MUDr. Mgr. Mariana Mrázová, PhD, MHA. Zdroj: krestanskaunia.sk

Je možné vhodnou prevenciou zabrániť vzniku ochorení? Považujete preventívne prehliadky a skríning za dostatočnú prevenciu? Citát „Prevencia je lepšia ako liečba“ vyslovil holandský filozof Desiderius Erasmus a ja som si ho osvojila ako motto mojej práce. Rada by som sa mu venovala na tomto mieste v širších súvislostiach.

Slováci žijú kratšie a menej kvalitne

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou úmrtnosťou. Zdravotnícke zariadenia praskajú vo švíkoch, pacientov s kardiovaskulárnymi, onkologickými a ďalšími chronickými ochoreniami pribúda.  Prečo je to tak? Za prototyp prevencie je na Slovensku považovaná preventívna prehliadka a skríning. Ich cieľom je zachytiť ochorenie v čo najskoršom štádiu. Ak chceme tento nepriaznivý trend zastaviť a v budúcnosti zvrátiť, musíme siahnuť o úrovne nižšie, a to po primárnej prevencii. Tú tvoria opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť vzniku ochorení. 

Zdravie ako hodnota

Na úvod otázka: Považujete sa za zdravého človeka? Z mojej skúsenosti len veľmi malé percento odpovie áno. Podľa tradičného prístupu bol považovaný za zdravého človeka ten, kto nemal príznaky poškodenia zdravia. Čiže: „Kto nie je chorý, je zdravý.“ Prečo sa teda človek, ktorý nemá diagnostikované žiadne ochorenie, necíti zdravo? 

Novšia definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej mentálnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo poruchy a je výsledkom vzájomného vzťahu medzi človekom (populáciou) a prostredím. To znamená, že pre udržanie zdravia je potrebná určitá forma rovnováhy medzi individuálnou dispozíciou človeka a expozíciou, faktorom v životnom a pracovnom prostredí a tiež spôsobom života. V prípade, ak je táto dynamická rovnováha narušená, dochádza k narušeniu zdravia až k smrti. 

Má človek právo na zdravie? 

Neexistuje právo človeka na zdravie – také právo nevieme zabezpečiť, ale zákonom je dané právo na ochranu a podporu zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). To znamená, že jednotlivec má nárok nielen na adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ale aj na takú prevenciu, aby ku vzniku ochorení nedochádzalo. Na tú sú však vynakladané minimálne prostriedky, a to je dôvod, prečo je Slovensko na popredných miestach v chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. O prevencii sa mnoho píše a hovorí, ale praktická realizácia je v nedohľadne. Už Hippokrates vo svojom diele „Corpus Hippocraticum“ kladie dôraz na to, že fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu, ako aj zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie, najmä voda, vzduch a spôsob života. A tu sa už dostávame k determinantom zdravia. Niektoré z nich nevieme ovplyvniť (pohlavie, vek, rasa, genetika), ale niektoré ovplyvniť vieme. Patria k nim najmä  životný štýl, pričom pri zdravom životnom štýle vieme znížiť chorobnosť a úmrtnosť až o 40 – 50 percent. 

Môže jednotlivec ovplyvniť svoje zdravie?

Po rozšírení si medicínskeho vzdelania o vzdelanie v odbore Verejné zdravotníctvo som musela prehodnotiť svoj prístup lekára k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Tá je v slovenských podmienkach zameraná na zdravie jednotlivca v kontexte diagnostiky, liečby a prevencie vzniku komplikácií. Z hľadiska populačného zdravia je však potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory (determinanty zdravia), ktoré už jednotlivec nedokáže ovplyvniť. Patrí k nim napr. úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, životné a pracovné prostredie, sociálno-ekonomické faktory. Najnovším ovplyvniteľným, ale veľmi významným určujúcim faktorom zdravia, je zdravotná gramotnosť, t. j. schopnosť jednotlivca si informácie nielen vyhľadať, ale ich aj správne pochopiť a interpretovať. 

A to mení aj pohľad na ponechanie zodpovednosti za svoje zdravie na jednotlivcovi. V kontexte zdravia celej populácie nie je jednotlivec sám schopný ovplyvniť to, či bude zdravý alebo nie. Samozrejme, do veľkej miery sa vie rozhodnúť pre zdravé správanie, ale na to, aby sa správne rozhodol, potrebuje mať dostatok vedomostí a vytvorené podmienky.

Stratené roky života

Pre globálne hodnotenie záťaže, akú predstavujú choroby, vyvinula Harvardova univerzita na objednávku Svetovej banky ukazovateľ „roky života stratené v dôsledku choroby“. Ukazovateľ má anglickú skratku DALY (Disability Adjusted Life Year). Jeden DALY znamená podľa WHO jeden stratený rok zdravého života. Už pri narodení máme na základe viacerých ukazovateľov určenú očakávanú dĺžku života, t. j. predpokladaný počet rokov, ktorých sa jednotlivec dožije, ak sa úmrtnostné pomery nezmenia. Ženy sa v priemere dožívajú o 5 rokov dlhšie ako muži, avšak dôležitá je aj kvalita prežitých rokov, ktorá je zas priaznivejšia pre mužskú populáciu. Zjednodušene môžeme povedať, že muži žijú kratšie, no v lepšej kvalite života. Počas pandémie COVID-19 sa tieto úmrtnostné pomery zmenili a za necelé 3 roky sa očakávaná dĺžka dožitia skrátila o približne 2 roky, čo výrazne zmenilo priaznivý trend v zmysle predlžovania dĺžky života.

Asi mi dá každý za pravdu, že cieľom nie je len predlžovanie života, ale dôležitá je aj kvalita, v akej tie “roky navyše“ prežijeme. A to je možné nielen dokonalou zdravotnou starostlivosťou, ale najmä účinnou prevenciou. 

S Kresťanskou úniou pre dlhší a kvalitnejší život

Prevencia je jednou z kľúčových priorít programu Kresťanskej únie. Ak chceme zvrátiť nepriaznivý trend v chorobnosti a úmrtnosti na Slovenku, je potrebné investovať do primárnej prevencie. Jej realizácia nemôže zostať na pleciach jednotlivca, ale musí sa stať celospoločenskou prioritou, ktorá presahuje rámec zdravotníctva a je do veľkej miery v rukách politikov. Prevencia je prioritou aj môjho profesionálneho pôsobenia. Kto ma pozná vie, že všetky moje činnosti smerujú nielen k odovzdaniu vedomostí, ale aj praktických zručností. O prevencii budeme nielen hovoriť, ale ju aj v praxi realizovať. A keďže ako tím Kresťanskej únie chceme ísť príkladom, začíname realizovať výzvu: „Začni od seba“ a do tejto výzvy pozývame aj širokú verejnosť. 

Tešíme sa na spoločné kráčanie pre dlhší, kvalitnejší a hlavne radostnejší život.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie. 


Ďalšie články