Ficovi sa začalo dariť na dvoch veľkých frontoch. Vďačí za to progresívcom

Ficov Smer vo volebnom roku vybojoval dve bitky, ktoré môžu rozhodnúť o podobe novej vlády. Za oboma je výstražná karta s nápisom Progresívne Slovensko.

Ešte začiatkom roka, vo februári, bol Smer príkladom odpísanej strany. Mal niečo vyše 14 percent a sedel takmer v úplnej izolácii. Jednotkou s podporou 21 percent bol Pellegriniho Hlas, ktorý sa spolu s progresívcami chystal do širokej koaličnej vlády.

Dnes, vo finále kampane, je zrazu všetko inak. Fico s vysokým náskokom predbehol Pellegriniho. A v izolácii Smeru sú čoraz väčšie medzery. Hlas otočil a čoraz častejšie pripúšťa vládu so Smerom ako preferovanú možnosť.

Mnohí za rýchlym rastom Smeru vidia kolaps vlády Obyčajných, prispatého Pellegriniho alebo jakobínsku politiku polície, ktorá už väčšinu spoločnosti otravuje – a mobilizuje Ficov tábor. Iste, niečo na tom bude. Lenže o rozhodujúce kroky sa zrejme postaral samotný Fico.

Jeho ťahy pripomínajú niečo ako „špeciálne politické operácie“. Boli vyrátané, opreté o dáta, premyslené, cielene načasované. A úspešné.

Tou prvou bolo zosadenie Hlasu. V Smere po sérii interných prieskumov identifikovali hlavnú a fatálnu slabinu vo volebnom tábore Pellegriniho. Bolo ňou zbližovanie Hlasu a Progresívneho Slovenska. Prieskumy a dátové analýzy hlásili, že progresívci majú na voličov Hlasu silne odpudzujúci účinok.

Na jar Smer spustil kampaň, v ktorej denne opakoval jednoduchú rovnicu: Hlas = Progresívne Slovensko. Ficovu kampaň nechtiac ťahali aj médiá, keď v tom istom čase vytrvalo opakovali, ako treba Hlas prehodnotiť a privítať po boku progresívcov.

Súbežne s tým Smer využil, že prevažnej väčšine Slovákov (vrátane voličov Hlasu) prekáža vojnový aktivizmus, ku ktorému sa hlásia takmer všetky strany. Keďže nikto z relevantných strán nedokázal pri vojne na Ukrajine sformulovať kritické a realistické postoje, z ktorých by nekričala servilita a nadpráca, Fico bez námahy a bez konkurencie obsadil voľný priestor.

Výsledky jarnej ofenzívy Smeru – namierené proti progresívcom a ich asistentom – boli rýchle a dramatické. Hlas sa nedokázal brániť a zosypal sa kamsi k 15-tim percentám. Na prvom mieste sa s bezpečným náskokom presadil Smer. Hlas je tretí. A ako vyzývatelia Fica sa v prieskumoch tvária progresívci. Čo vlastne ešte viac mobilizuje Ficov tábor. Alebo jeho spojencov, pri ktorých je nepredstaviteľné, aby slúžili Progresívnemu Slovensku (SNS).

Samozrejme, Ficova kampaň nebola jedinou príčinou obratu, ale takmer určite bola rozhodujúca. Progresívci a ich revolučná agenda pôsobia na väčšinu voličov odporne. To nie je názor, ale fakt opretý o prieskumy verejnej mienky.