Pre poslucháčov vyzerá situácia skutočne priaznivo. No začínajúci spevák či skupina sa môžu ocitnúť v ťažkej situácii, keď sa živobytie na základe tvorby stáva na dlhé obdobie nereálnou métou.
Pokiaľ chce človek podporiť obľúbeného umelca efektívnym spôsobom, stojí pred širokou paletou možných volieb a pre ich komplexnosť bude ťažké posúdiť, ktorá z nich predstavuje tú správnu.
Dominancia digitálnej formy
Najväčšiu moc nad šírením hudby majú v súčasnosti streamovacie platformy, ako Spotify, Apple Music a veľa menej známych spoločností, ktoré cez internet sprostredkúvajú skladby stovkám miliónov ľudí po celom svete.
Za najsilnejšieho hráča v poli hudobných služieb možno považovať práve Spotify. Keď po roku 2008 začalo prinášať nový prístup k počúvaniu hudby, predbehlo Apple, ktoré len s výrazným oneskorením a následnou dávkou kritiky spustilo Apple Music.
Pred nástupom streamovacích platforiem udával trend americký Apple. Prehrávač iPod sa stal synonymom pre moderný spôsob počúvania hudby. Kupovanie albumov a skladieb z iTunes tvorilo a tvorí nevyhnutnú súčasť používania. No trend sa zmenil a Apple na tróne vystriedal švédsky Spotify.
Do biznisu sa zapojili desiatky ďalších spoločností
Zatiaľ čo Spotify má šancu prekročiť hranicu pol miliardy používateľov, z toho takmer polovicu s aktivovaným predplatným, počet predplatiteľov Apple Music len zľahka presahuje 100 miliónov.
Tretinu predplatiteľov Apple Music tvoria obyvatelia Spojených štátov amerických, kde sa úspech platformy spája s popularitou ostatných zariadení spoločnosti a ich ekosystému. USA zostávajú jediným trhom, kde Apple Music stále víťazí nad Spotify.
Postupom času a rastom trhu sa o kus koláča prihlásili aj ďalšie spoločnosti. Významnejšie pozície z nich zaujímajú francúzsky Deezer, Amazon Music Unlimited, Rhapsody, Pandoru či Tidal.
Každá z nich ponúka nielen používateľom, ale i tvorcom rôzne podmienky v snahe odlíšiť sa a získať výhodu oproti konkurencii. Prakticky sa úsilie premieta v cene predplatného či odmeňovaní umelcov za jednotlivé prehratia.
Odmeny sa rátajú v zlomkoch centov
Odmena za jedno prehratie závisí od podmienok spoločnosti. Konkrétne údaje sa naprieč zdrojmi rôznia, no medzi najštedrejšie platformy spadá Tidal vyplácajúci umelcom 0,013 dolára za prehratie skladby a Amazon Music Unlimited.
Umelci sa však neorientujú výlučne podľa tohto parametra. Finančný úspech diela okrem sumy za prehratie stanovuje aj počet používateľov, ktorí sa ku skladbe majú šancu dostať. Tu prichádzajú na scénu dominantní hráči so skúpejšie nastavenými príjmami tvorcov.
Spotify odmeňuje umelcov za jedno prehratie sumou 0,003 dolárov. Inými slovami, tisíc prehratí jednej skladby zarobí tri doláre. Na jednej strane sa čísla môžu zdať príliš nízke, a to najmä v prípade začínajúcich umelcov s menším počtom poslucháčov. Na druhej strane netreba podceňovať sumy, ktoré systém dokáže vyniesť spevákom s miliardami vypočutí.
Apple Music na oficiálnej stránke spoločnosti uvádza, že tvorcom platí jeden cent za každé prehratie. Iné stránky údaj okresávajú na 0,0075 dolára, čiže trištvrte centa.
Tisíc prehratí by potom stačilo na zarobenie viac ako siedmich dolárov, čo dvojnásobne prevyšuje švédskeho konkurenta. Dosah služby však v porovnaní so silnejším rivalom zostáva polovičný, čo vplýva na výnosnosť uverejnenej skladby.
O príjme dokáže rozhodnúť aj používateľ a cena predplatného
Ako logické riešenie sa môže javiť zvolenie služby, ktorá ponúka spevákovi či skupine najväčší potenciál po stránke prehratí a príjmu. Netreba však ignorovať skupinu faktorov, ktoré výslednú odmenu tvorcu ďalej ovplyvňujú.
Príjem sa líši v prípade, či ide o poslucháča, ktorý platí alebo neplatí predplatné. Nemenej významný vplyv má i lokalita konkrétneho používateľa, čo najlepšie ilustruje príklad Spotify.
V závislosti od krajiny sa výška predplatného môže rôzniť. A to i o celé stovky percent. Na Slovensku stojí Spotify Premium 6,49 eura mesačne, teda 6,77 dolára. V susednom Česku je to už viac ako osem dolárov, vo Švajčiarsku predplatné stojí v prepočte 14 dolárov.
Na opačnej strane spektra stojí India, v ktorej Spotify nastavilo cenu na 119 rupií, teda 1,59 dolára. Pre lacnejšie predplatné netreba opúšťať starý kontinent. V Rumunsku stojí Spotify mesačne jeden dolár a štrnásť centov. Teda menej ako desať percent z ceny vo Švajčiarsku.
Komplikácie so zisťovaním presných údajov o zisku spevákov násobí účasť tretích strán pri produkcii hudby. Sprostredkovanie a speňažovanie ani zďaleka nefunguje na dráhe spevák – služba – používateľ. Do ekonomickej rovnice vstupujú osoby a firmy, ktoré si do vrecka berú percentuálne podiely často prevyšujúce tie, ktoré zostávajú interpretom.
Stále existujú analógové podoby hudby
Pokiaľ v človeku zlomky centov za prehratie skladby nezanechajú dobrý dojem, ako schopná alternatíva sa vynára kupovanie konkrétnych diel obľúbených umelcov.
To môže prebiehať v digitálnej či fyzickej podobe. Hoci kupovanie albumov prešlo v súčasnosti do úzadia, stále existuje nemalé množstvo internetových služieb a kamenných obchodov, ktoré poskytujú možnosť zakúpiť si ich.
Fyzickú formu hudby stelesňujú vinylové platne, MC kazety či CD nosiče. Na prvé počutie môžu “elpéčka” alebo “cédečká” znieť ako prežitok nehodný pozornosti, no trh si ich opäť obľubuje.
Po svete sa predávajú miliardy vinylových platní
Napríklad trh s platňami, značne otrasený prechodom na digitál a predčasne odsúdený na zánik, naberá druhý dych a rastie nepretržite takmer dve dekády. Ročne sa predá viac ako 40 miliónov platní, čo prevyšuje predaje CD aj kaziet.
Konzumenti na trhu platní však často nenapĺňajú očakávania výrobcu či zámer autora. Nedávny prieskum ukázal, že iba polovica ľudí, ktorí si kúpia platňu, vlastnia aj prehrávač, na ktorom si ju vypočujú.
Médium z polovice minulého storočia dnes neslúži len na šírenie dobových albumov. Platne učarovali aj moderným spevákom, ktorí ich používajú ako plnohodnotnú formu šírenie vlastných diel.
Súčasnú korunu kráľovnej LP platní nosí Taylor Swift. S takmer 1,7 miliónmi kusov predala viac platní než Harry Styles a Beatles dokopy. Jednotlivé albumy, ktorým sa v uplynulom roku darilo najviac, sa predávali v stovkách tisíc kusov.
Kúpa albumu cez iTunes alebo uprednostnenie fyzického formátu násobne drahšieho než predplatné streamovacej platformy budí dojem priamejšej a efektívnejšej podpory spevákov. Nie vždy však ide o správny predpoklad.
Neutešený systém podielov z predaja albumov
V ekonomickej rovnici stále delí umelca od peňazí jeho podporovateľa skupina ľudí a spoločností. Svoj podiel si vezme samotný predajca, na predaji ďalej zarobí distribútor, nahrávacia spoločnosť či štúdio.
Umelec opäť zostáva na podielovom chvoste a jeho zisk predstavuje len jednotky percent z ceny, za ktorú zákazník kúpil dielo s úmyslom podporiť ho. Zdrojov k podobným informáciám existuje len málo, preto sa podiel umelca na predaji platne odhaduje ťažko.
Ak by predstavoval tri percentá, potom by pri na predaji LP platne za 20 eur zarobil spevák, ktorý ju naspieval, 60 centov.
Mierne lepšie podmienky ponúka iTunes. Pri kúpe albumu za 9,99 eur priamy zisk speváka predstavuje 94 centov. Alternatívne pri kúpe jednej skladby za 99 centov zarobí deväť centov, čo znamená konštantý zisk necelých desať percent.
Netreba zabúdať na fakt, že hudba sa kupuje jednorazovo, zatiaľ čo počúvanie hudby cez streamovaciu platformu generuje umelcom príjem po menších čiastkach prakticky donekonečna. Kúpa platne, na ktorej spevák zarobí 60 centov, predstavuje 120 vypočutí pri cene 0,005 eur za prehratie.
Alternatívne treba takmer dvesto prehratí z tvorby speváka, aby sa zisk vyrovnal tomu vyplývajúcemu z jednorazovej kúpy albumu na iTunes.
Hľadanie zlatého stredu uľahčí široká škála alternatív
Pokiaľ sa poslucháč rozhodne podporiť obľúbeného umelca, nevyhnutne to vo väčšej či menšej miere pôjde na jeho vlastný úkor, a to po stránke financií alebo pohodlia. Počúvanie hudby na bezdrôtových slúchadlách z mobilu a počúvanie platne sa značne odlišujú.
Ani s dobrým úmyslom sa netreba bezhlavo hnať za možnosťou, ktorá na prvé počutie generuje umelcovi najvyšší zisk. Z dlhodobého hľadiska môže prichádzať do úvahy celkom iná alternatíva a vo finále netreba zabúdať na vlastné potreby a preferencie.
Pri výbere sa človek nemusí obmedziť na jednu možnosť, ale vďaka riešeniam moderných technológií dokáže skĺbiť niekoľko alternatív tak, že z toho profitujú obe strany.