Ako informujú české médiá a spravodajské agentúry, v utorok sa proti nemu postavil výbor pre zahraničné veci českého Senátu, teda hornej komory parlamentu. Pre jeho ratifikáciu sa vyslovili len štyria z jedenástich členov. Výbor svoje rozhodnutie zdôvodnil okrem iného nadbytočnosťou.
Rovnako odmietavý postoj v tejto deň zaujal aj senátny výbor pre záležitosti Európskej únie, ktorý okrem nadbytočnosti poukázal aj na výkladovú nejasnosť niektorých častí Istanbulského dohovoru.
Dokument už v júni zhodil zo stola ústavnoprávny výbor Senátu, podľa ktorého ide o „ideologický dokument, ktorý v praktickej rovine obetiam domáceho násilia nepomôže“.
V stredu bude o dohovore rokovať výbor pre ľudské práva a neskôr sa ním bude zaoberať ústavná komisia. Samotný Senát pravdepodobne zaujme stanovisko k dohovoru na jednej zo svojich jesenných schôdzí.
Proti dokumentu sa v Česku dlhodobo stavajú konzervatívne a kresťanské organizácie, podľa ktorých okrem pretláčania rodovej ideológie zlyháva aj vo svojom základnom poslaní – znížiť mieru násilia na ženách, čo potvrdzujú štatistiky z mnohých krajín, v ktorých platí.
Podľa ženských organizácií je dohovor, naopak, terčom dezinformačnej kampane niektorých združení a jednotlivcov. Podporovatelia tvrdia, že pomôže zlepšiť pomoc obetiam a je symbolom toho, že násilie je v Českej republike neprijateľné.
Česká republika podpísala dokument v roku 2016, ale jeho predloženie parlamentu na ratifikáciu predchádzajúce vlády niekoľkokrát odložili. Česko spolu so Slovenskom, Maďarskom, Bulharskom, Litvou a Lotyšskom patrí medzi menšinu krajín EÚ, ktoré dohovor ešte neprijali. Poľská vláda v roku 2020 oznámila svoj zámer od dohovoru odstúpiť.
EÚ ho ratifikovala len pred pár týždňami
Európska únia ratifikovala Istanbulský dohovor koncom júna tohto roka ako celok, čo aj na Slovensku vzbudilo odpor konzervatívnej časti odbornej aj laickej verejnosti.
„Dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala, je ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím,“ komentovala krok Únie europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Rezort spravodlivosti v reakcii vysvetlil, že prijatie dohovoru zo strany Únie nemá priamy okamžitý následok pre Slovensko. Brusel ho môže napĺňať v rámci oblastí, kde na naň členské štáty preniesli právomoc. Ide o oblasti správy inštitúcií EÚ a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.
Na čom sa pri dohovore láme chlieb?
Problematickými časťami Istanbulského dohovoru sú tie, ktoré chápu rod ako takzvaný sociálny konštrukt, ukladajú si za cieľ „odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené [...] na stereotypných rolách žien a mužov“ a tie, ktoré jedinú príčinu násilia na ženách vidia v nerovnosti moci medzi mužom a ženou.
Ako upozornil denník Postoj, kontrolná skupina dohovoru GREVIO štátom v minulosti vyčítala aj silnú „úctu k tradičnej rodine“ (Čierna Hora), znepokojili ju „objavujúce sa tendencie reinterpretovať a preorientovať politiku rovnosti žien a mužov na politiku rodiny a materstva“ (Taliansko) a skritizovala, že „ženy preberajú hlavnú zodpovednosť za ‚ženské úlohy‘ v domácnosti a muži za ‚mužské úlohy‘ a verejné funkcie“ (Gruzínsko).