Väčšina firiem zápasí s nedostatkom ľudí. Životopis pošlite, aj keď všetky podmienky nespĺňate

V auguste na to upozornila aj prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) Zuzana Rumiz. „Približne 75 percent slovenských firiem nevie už dnes nájsť vhodnú pracovnú silu a očakáva sa, že problém s nedostatkom ľudí sa bude naďalej prehlbovať vo všetkých oblastiach,“ hovorí a dodáva, že s nedostatkom pracovnej sily zápasí Slovensko nielen pri vysoko kvalifikovaných špecialistoch.

Kritická situácia je aj pri pracovných miestach vo výrobnej sfére, ktoré sú na vzdelanie menej náročné. Podľa štatistík Profesie najviac ľudí hľadali firmy z odvetvia obchodu, no druhé a tretie miesto obsadili pozície vo výrobe a administratíve.

S konkrétnymi údajmi, ktoré dianie na trhu potvrdzujú, prišiel v pondelok aj Štatistický úrad Slovenskej republiky. Podľa nich na Slovensku v druhom kvartáli pracovalo vyše 2,6 milióna ľudí. „Počet pracujúcich sa medziročne zvýšil o 5,1 tisíca osôb, zamestnanosť tak vzrástla o 0,2 percenta,“ informuje úrad. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 0,7 percentuálneho bodu na 77,5 percenta. Kým odvetviu služieb sa darilo, štatistiky ukázali, že práve výrobné odvetvia stratili až 42-tisíc zamestnancov, priemysel 40,3 tisíca ľudí.

Chýba vhodná pracovná sila

Nejde teda len o nedostatok tých kvalifikovaných ľudí. Trh jasne ukazuje, že chýbajú aj pracovníci bez špecifických zručností. Rumiz poukazuje na to, že mladí ľudia už o štúdium mnohých odborov nemajú záujem – chýbajú najmä technici, remeselníci či zdravotníci – následne sa v nich nechcú ani zamestnať.

Dobrým príkladom sú zdravotníci, ktorí v zahraničí zarobia oveľa viac ako na Slovensku. „Za posledných 15 rokov odišlo do zahraničia približne 300-tisíc prevažne mladých ľudí za prácou, ešte aj tento odlev pracovnej sily nás negatívne ovplyvňuje,“ vysvetľuje pre Štandard prezidentka APAS a zároveň viceprezidentka Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Spolu s nízkou nezamestnanosťou a demografickým vývojom ide o aspekty, ktoré zamestnávateľom nehrajú do karát. To isté konštatuje pre Štandard aj hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Kristína Korenková.

„Počet obyvateľstva v produktívnom veku na Slovensku sa postupne znižuje a časť odchádza pracovať do zahraničia,“ vysvetľuje s dôvetkom, že zároveň máme relatívne nízku mobilitu pracovnej sily. Tým sa sťažuje proces hľadania vhodných kandidátov na neobsadené miesta, čo z pohľadu záujemcov znamená menej príležitostí.

O nízkej ochote Slovákov presúvať sa za prácou hovorí pre Štandard aj výkonná riaditeľka pre SR a ČR spoločnosti Index Nosluš Darina Mokráňová. „Sťahovanie za prácou je často finančne náročné a nemožné, dochádzanie na väčšie vzdialenosti takisto nie je vždy možné, aj vzhľadom na verejnú dopravu,“ dopĺňa.

Privysoké očakávania zo strany firiem

Vhodných ľudí je teda podľa dostupných informácií na Slovensku málo. Napriek tomu sa zdá, že zamestnávatelia vo svojich očakávaniach nepoľavujú. Podľa štatistík portálu Profesia totiž takmer 68 percent ponúk v prvom polroku vyžadovalo prax a 69 percent malo ako podmienku uvedenú znalosť anglického jazyka. To automaticky môže vylúčiť značnú časť uchádzačov, ktorých záujem sa k inzerujúcim spoločnostiam ani nedostane. Paradoxné je, že firmy podľa Rumiz musia vo väčšine prípadov zo svojich požiadaviek nakoniec upustiť a pristúpiť ku kompromisu.

Väčšina však chce skúsených kandidátov. „Čo sa týka zamestnávania absolventov, máme okolo 38-tisíc otvorených pracovných miest vhodných aj pre absolventov, pričom v marci sme mali 39-tisíc nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov, čiže problém nie je v neochote zamestnávať absolventov zo strany zamestnávateľov, skôr by som povedala, že odbory, v ktorých sa absolventi vzdelávali, nekorešpondujú s tým, čo očakáva pracovný trh,“ dodáva prezidentka asociácie. Nesúlad medzi školstvom a potrebami pracovného trhu sa tak prehlbuje.

„Určite sú ešte na Slovensku firmy, ktoré majú na uchádzačov do istej miery neprimerané kritériá a v inzerátoch požadujú aj veci, ktoré sú v realite skôr výhodou,“ dodáva Mokráňová s poznámkou, že väčšinou svoj postoj musia prehodnotiť, ak dlhodobo pracovné miesto nevedia obsadiť. „Často radíme uchádzačom o prácu, nech reagujú aj na inzerciu, kde úplne požiadavky nespĺňajú, ak je to práca, v ktorej sa vidia,“ odporúča.

Jeden z najväčších slovenských zamestnávateľov, spoločnosť Volkswagen Slovakia, má aktuálne otvorených viac ako dve desiatky pozícií naprieč celým podnikom vo výrobnej aj v nevýrobnej oblasti. „V širokej škále pracovných ponúk sú pozície, ktoré vyžadujú ukončené stredoškolské vzdelanie bez potreby znalosti cudzích jazykov či praxe, pričom každý nový zamestnanec prejde procesom zaškolenia v tréningovom centre,“ objasňuje pre Štandard situáciu hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová.

Otvára tak otázku investície do nových ľudí zo strany zamestnávateľov, pričom práve zaškolením sa to má začínať. Na druhej strane pripomína, že majú aj vysokošpecializované pozície, pri ktorých je nevyhnutné vysokoškolské vzdelanie technického zamerania so znalosťou jedného, ideálne dvoch cudzích jazykov a skúsenosťami v danom odbore.

Už nerozhodujú zručnosti, ale potenciál

Systém školení je v niektorých odvetviach doslova nevyhnutný. Napríklad aj zamestnanci vo finančných službách musia absolvovať skúšky pred samotným regulátorom. Národná banka Slovenska si následne ich vedomosti preveruje pravidelne, a to vo viacerých okruhoch. Ešte stále však nie sú výnimkou firmy, ktoré vzdelávaniu dostatočný priestor nevenujú. Práve tie si pravdepodobne predstavujú ako ideálneho kandidáta človeka so skúsenosťami, praxou.

Nie je nič výnimočné, že firmy ľudí lovia v radoch konkurencie. Je však na zamyslenie, či spoločnosť, ktorá hľadá hotového človeka, bude spokojná s takým, ktorého vychoval ich rival na trhu. Nejde totiž, a hlavne v budúcnosti už nepôjde, len o samotnú zručnosť či náplň práce kandidáta. Čoraz viac sa do popredia dostávajú aj ďalšie piliere, vďaka ktorým sa dá nedostatku ľudí či fluktuácii vyhnúť.

„Vzhľadom na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily odporúčame zamestnávateľom sa pozerať sa viac na potenciál uchádzača, nielen na existujúce zručnosti,“ uzatvára Rumiz. Spoločnosti podľa nej musia počítať s rozvojom, tréningom pracovníkov, a ak tak spravia, pozitívne to ovplyvní aj ich obchod.

Čo zamestnávatelia môžu podľa nej spraviť, je využívať profesionálov na nábor, v prípade potreby si ich požičať a hlavne, čo je najdôležitejšie, vytvárať také pracovné prostredie, platobné podmienky a firemnú kultúru, ktoré budú konkurencieschopné a umožnia im pracovníkov si udržať.