Pellegrini útokmi na progresívcov mobilizuje sily. Chce naspäť voličov, ktorých stratil, keď ho Fico obvinil z paktovania so Šimečkom a Sulíkom. A chce naspäť pozíciu rozhodujúcej strany, ktorá by mohla po voľbách ukazovať prstom, kto bude vládnuť.
Treba však dodať, že Pellegriniho obrat nie je nijako zásadný. Je malý a stále s otvoreným koncom. Hlas sa vracia tam, kam vždy patril. Do šedej zóny. A do postavenia „drahej nevesty“. Pellegrini síce na jar zatváral dvere k Smeru, no nikdy ich celkom nezatvoril. Dnes len zdôrazňuje druhú časť vety pred prvou.
Napokon, za malým obratom Pellegriniho nemusí byť iba rebélia jeho poslancov, ale obyčajný predvolebný kalkul. Hlas od februára do augusta stratil štvrtinu voličov. Prepadol sa z prvého na tretie miesto. Tesne za progresívcov. Bola za tým hlavne kampaň Smeru, ktorý vytrvalo opakoval, že voľba Hlasu je v konečnom dôsledku voľba Progresívneho Slovenska a SaS.
Pellegrini potrebuje vo finále kampane voľný pád zastaviť. Alebo rovno otočiť a predbehnúť progresívcov. A na to potrebuje preseknúť rovnicu Hlas = vláda Progresívneho Slovenska.
Mimochodom, silné predvolebné reči Pellegriniho namierené proti progresívcom vôbec nemusia znamenať, že sa po voľbách rozbehne za Ficom. Jeho osobné nastavenie môže byť rovnaké ako pred pol rokom. Vo voľbách a po voľbách 2023 budú hrať dominantnú úlohu geopolitické faktory. A tlaky na udržanie tvrdo proatlantickej vlády.
Nové pózy Pellegriniho zatiaľ znamenajú len toľko, že v širšom vedení Hlasu zľahka prehodnocujú politické možnosti. Tlačia na Pellegriniho, aby nepodpisoval bianko šek Šimečkovi. A izolácia Smeru už nie je taká tuhá ako začiatkom roka.
Inými slovami, ukázalo sa, že Hlas nie je len Pellegrini. Hlas sú aj poslanci s väzbami na Smer. Teda: postoje lídra Hlasu si už nemodelujú len médiá a progresívci, ale čoraz dôraznejšie aj druhá strana.
2. Rozuzlenie
Divoké akcie NAKA z minulého týždňa mali cez víkend zarážajúcu koncovku. Hamran a vyšetrovatelia najskôr hovorili o zločineckej skupine vo vedení bezpečnostných služieb, ktorá vraj marí vyšetrovanie. Preto tá séria razií a zadržaní... Riaditeľ NAKA vyhlásil, že šéfa SIS zadržali z kolúznych dôvodov, čiže z obavy, že by mohol ovplyvňovať vyšetrovanie a svedkov.
Nakoniec však NAKA zadržaných vyšetrovateľov, ktorí pracovali pre policajnú inšpekciu, z ničoho neobvinilA. A šéfa SIS, respektíve NBÚ prepustili.
Pri údajných členoch zločineckej skupiny, ktorá vraj marí vyšetrovanie a ohrozuje štát, je to zvláštny postup. Namiesto očakávaného návrhu na kolúznu väzbu prišlo prepustenie.
Dôvody, prečo NAKA po raziách nežiadala väzobné stíhanie (ako mala dlho vo zvyku), si môžeme len domýšľať. Najpravdepodobnejšie je to, že už nemohla riskovať. Po tom, ako súd zablokoval návrh na väzbu pre Gašpara, si museli v NAKA a na špeciálnej prokuratúre schladiť hlavy.
Predsa len, účelovo udrieť na policajnú inšpekciu, ktorá pripravovala návrh na obžalobu vyšetrovateľov NAKA za manipulácie – to si mohla NAKA dovoliť len vo vlastnej réžii. Ak by do toho zatiahla aj súdy (návrhmi na väzbu), hrozilo by, že narazí. A že sa to rýchlo otočí proti Hamranovi a jeho úderke.
Výsledkom bol teda právny paškvil. Razie, séria zadržaní z kolúznych dôvodov, reči o mafii, ktorá vraj marí vyšetrovanie… A potom jedného po druhom prepustili. A vyšetrovateľov inšpekcie ani len neobvinili.
NAKA predsa aj bez väzobného stíhania dosiahla presne to, čo potrebovala. Udrela na policajnú inšpekciu. V čase, keď pracovala na ukončení vyšetrovania čurillovcov z NAKA. Popritom obvinili šéfa SIS (NBÚ), aby ho odpratali zo scény.
Hamranov hovorca Ľudovít Ódor následne oznámil, že vláda riaditeľa SIS odvolá. Lebo je stíhaný.
Hamrana a trestne stíhaných vyšetrovateľov okolo Čurillu a Ďurku nechali pracovať ďalej. Jedného v NAKA, druhého rovno na inšpekcii, ktorá stíha čurillovcov.
Milé.
Nie, toto už nie je len ukážkový dvojaký meter. Toto je paródia na očistu polície a štátu.
Partia trestne stíhaných vyšetrovateľov si urobila z NAKA kladivo, ktoré likviduje každého, kto ich ohrozuje. Novodobí „naši ľudia“ odstrelili ministra vnútra Šimka. Lebo chcel byť aspoň trochu nad vecou (čo sa dnes nenosí). Odstránili riaditeľa SIS. Chystajú čistky na inšpekcii.
A Ódor s Čaputovou im oddane sekundujú. S tupým, ale na časť voličov účinným vysvetlením „lebo Fico“.
3. Zločin a trest
Krátko po Rozuzlení nasledovala mediálna nehoda. Dozvedeli sme sa, že skorumpovaný policajt Bernard Slobodník, ktorý roky pracoval pre oligarchov bödörovcov, za jednu z korupčných káuz dostal podmienku. V ďalšej má zas „odložené obvinenie“.
Dôvod: Slobodník otočil. Z poskoka bödörovcov sa stal po voľbách „spolupracujúci obvinený“ (kajúcnik) v službách NAKA a špeciálnej prokuratúry.
Slobodníka na začiatku zastupoval advokát Daniel Lipšic, ktorý mal povesť skvelého „vybavovača“. Po troch rokoch môže byť Slobodník spokojný. Je odsúdený na podmienku a voľný.
Samozrejme, pri zločincoch, ktorí sa priznajú a spolupracujú s vyšetrovateľom, je bežné, že majú znížené tresty. No malo by to mať hranice. Slobodník patril k zločineckej skupine bödörovcov v polícii. Vo viacerých prípadoch bral a rozdeľoval úplatky. Pracoval priamo pre Norberta Bödöra. Ak končí na slobode s podmienkou, je to výsmech spravodlivosti.
Navyše, problém je v tom, že z tejto divokej praxe sa stalo pravidlo. Začalo sa to už siskárom Robertom Beňom. Po voľbách 2020 ho zadržali, vyhrážali sa mu trestom 25 rokov alebo doživotím za korupciu spojenú s vydieraním. Beňa sa zlomil, začal spolupracovať. Ako kajúcnik. A vyviazol s podmienkou. Áno, z hrozby doživotia sa nakoniec dočkal podmienky.
Aj kajúcnik Beňa mal obratného advokáta. Asi netreba dodávať, že sa volal Daniel Lipšic.
Podobne dopadol aj František Imrecze, bývalý šéf Finančnej správy, ktorý údajne bral rozsiahle úplatky (200-tisíc ročne) od oligarchu Brhela. Zadržali ho s hrozbou vysokého trestu, posadili ho do väzby. Imrecze krátko nato otočil a začal spolupracovať. Vo februári ho v jeho prvom korupčnom prípade sudkyňa Pamela Záleská odsúdila na podmienku.
Osudy „kajúcnikov“ mali väčšinou podobný rámec. Pohrozili im väzbou. Začali spolupracovať a udávať komplicov. Aktivistickí novinári potom robili so zločincami Makóom, Imreczem či Beňom rozhovory, kde vykreslili ich ľudskú tvár a užitočnosť pre spravodlivosť. S Lipšicovou špeciálnou prokuratúrou urobili kajúcnici dohody o vine a treste.
A potom jeden po druhom skončili na slobode a s úsmevnými podmienečnými trestami.
Slovom, Beňa, Imrecze, Makó, Suchoba patrili k „našim ľuďom“ aj do roku 2020, aj po ňom.
4. Konkurent Západu
V Johannesburgu sa skončil samit krajín BRICS, ktorý môžeme pokojne zaradiť medzi historické. Padlo dôležité rozhodnutie: pozvánka pre šesť nových členov, medzi ktorými je aj Irán a Saudská Arábia.
BRICS sa presadzuje ako pomerne silná koalícia krajín, ktorá odmieta globálnu dominanciu Spojených štátov (Západu). A ktorá sa rýchlo rozširuje. Záujem o spoluprácu avizuje 40 štátov.
Samit BRICS bol zaujímavý a dramatický ešte predtým, ako sa začal. O účasť mal záujem aj francúzsky prezident Macron. Nepochodil. Rusi mu odkázali, že zástupca „kolektívneho Západu“ nie je vítaný. Pretože krajiny BRICS odmietajú obchodné sankcie ako metódu riešenia medzinárodných sporov.
Okrem programu rozširovania sa krajiny BRICS zhodli na dvoch veciach. Chcú obmedziť hegemóniu dolára v medzinárodnom obchode. A chcú nový svetový poriadok, ktorý zohľadní, že svet už nevyzerá ako v roku 1945. Alebo ako v roku 1990, keď padol východný blok a Spojené štáty ostali jedinou svetovou superveľmocou.
V tomto sú výhrady zástupcov BRICS pochopiteľné. Dominancia Západu vo svetových organizáciách sa nedá obhájiť inak ako rasisticky. Alebo silovo. Nadradenosťou Západu nad Východom a Juhom. V štýle dobrí verzus zlí. A takáto „argumentácia“ by mala byť v 21. storočí prekonaná.
Hostiteľ samitu, juhoafrický prezident Ramphosa, vopred avizoval, že nechce, aby samitu dominovali konflikty so Západom. Veľmi mu to nevyšlo.
Lídri Číny na úvod samitu kritizovali politiku Spojených štátov, ktorá je vraj namierená proti každému, kto ich dobieha: „jedna krajina, posadnutá udržiavaním svojej hegemónie, urobila všetko pre to, aby ochromila rozvíjajúce sa trhy a rozvojové krajiny“. Od Číny, ktorá to ešte donedávna hrala na dve strany, to boli pomerne silné slová.
Podobne ostré boli aj videoodkazy Putina, ktorý nemohol pricestovať osobne vzhľadom na medzinárodný zatykač. Obvinil Západ, že v roku 2014 vyprovokoval vojnu na východnej Ukrajine a podporoval útoky na ukrajinských Rusov. Nový globálny poriadok má podľa Putina zohľadňovať fakt, že svet je dnes multipolárny.
Po týchto silných slovách Číny alebo Ruska nenasledovalo nič. Ohlásenie novej meny sa odložilo. Koalícia BRICS neskrýva odpor k politike Západu. No stále nemá na to, aby presadila alternatívu.
Obchádzanie dolára sa má zatiaľ realizovať len širším obchodovaním v národných menách. Čínskej, indickej, ruskej… Dolár to môže čiastočne oslabovať, na revolučné zmeny vo svetovom obchode to však stačiť nebude. Podobne to vyzerá so zámermi preformátovať svetový poriadok. Štáty BRICS sa hrajú na hnutie odporu proti „západným hegemónom“, ale nový model nepoznajú.
Na druhej strane, krajiny BRICS a ich partnerov zrejme čaká to, čomu hovoríme organický (prirodzený) rast. A nielen demografický. Rastú aj finančne a vojensky. Navyše majú mocného spojenca, ktorý Západu chýba – čas.
Západ sa asi bude musieť zmieriť s tým, že má silnú konkurenciu. A globalisti sa budú musieť zmieriť s tým, že namiesto univerzalizmu svet čaká návrat k „sféram vplyvu“ viacerých veľmocí a hráčov. V duchu kissingerovskej mocenskej rovnováhy a rešpektu.
Nebude to ideálne. No určite to bude lepšie ako programy globálnej prevýchovy ľudstva. A globálnej kontroly.
