Len Putinove silné slová alebo aj výsledky? Čo priniesol samit BRICS v Juhoafrickej republike

V juhoafrickom Johannesburgu sa od 22. do 24. augusta konal samit členov zoskupenia BRICS. V najväčšom meste jednej z najbohatších krajín čierneho kontinentu sa na rokovaniach osobne zúčastnili štátnici štyroch členských krajín – juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, čínsky prezident Si Ťin-pching, brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva a indický premiér Naréndra Módí.

Ruský prezident Vladimir Putin nepricestoval z dôvodu zatykača vydaného Medzinárodným trestným súdom a rečnil na diaľku z Kremľa. Osobne ho na stretnutí zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Išlo o vôbec prvý samit BRICS od začiatku pandémie Covid-19. Možno aj preto pritiahol veľkú pozornosť takmer všetkých veľkých zahraničných médií. Ešte viac sa však špekulovalo o obsahu stretnutia a možných výstupoch, ktoré by mohol priniesť. Rozšírenie zoskupenia o nové krajiny, zvýšenie vzájomného obchodu v národných menách, oslabenie pozície dolára či vytvorenie novej meny boli hlavnými pútačmi pozornosti.

Ozývali sa však aj hlasy, podľa ktorých sa okolo celého samitu vytvárala zbytočná bublina, pričom potenciál výsledkov rokovaní bol podľa nich mizivý. A argumentov pre tvrdenie, že zoskupenie počas samitu veľa vody nenamúti, bolo naozaj mnoho.

Spor o hranice, nebezpečný agresor a nenaplnené potenciály

Skratku BRIC vymyslel pred vyše dvoma desaťročiami bývalý hlavný ekonóm spoločnosti Goldman Sachs Jim O'Neill, aby v označení spojil štyri veľké rozvíjajúce sa ekonomiky s obrovským potenciálom, neskôr, v roku 2011, sa ku akronymu pripojilo aj písmeno S pre Juhoafrickú republiku.

Spočiatku sa hospodárstvam darilo. Ekonomiky za desať rokov vzrástli o desiatky percent (čínsky HDP sa takmer strojnásobil). Vytvorili klub, ktorý sa prvýkrát stretol na samite v roku 2008. V ďalších rokoch však hospodárske výsledky neboli ani zďaleka tak brilantné, Reuters si všíma, že to bolo po tom, ako sa v roku 2011 pripojila od ostatných podstatne menšia JAR. Ekonomiky sa skôr potácali na mieste, s výnimkou Číny (97 percent v rokoch 2011 až 2022) a Indie (83 percent), rástli len veľmi pomaly.

Každá z členských krajín sa potýka s vlastnými problémami. Africká regionálna mocnosť sa bije s vysokou mierou nezamestnanosti (takmer 33 percent), nízkym výberom daní, korupciou či krachujúcou infraštruktúrou. Od nefunkčnej železničnej siete, ktorá narúša obchod, až po archaickú kanalizáciu, ktorá nedávno vyvolala epidémiu cholery v blízkosti hlavného mesta Pretória, časti krajiny čoraz viac pripomínajú zlyhávajúci štát, napísala pred časom z JAR reportérka agentúry Bloomberg.

Brazília, piata najväčšia aj najľudnatejšia krajina sveta a zároveň veľká svetová ekonomika (pohybuje sa na 10. resp. 11. mieste v rebríčku), sa už desaťročie trápi a ročne rastie v priemere 0,6-percentným tempom. „Mnoho výziev vrátane vysokej príjmovej nerovnosti, nárastu chudoby a nedostatočnej potravinovej zabezpečenosti, (v Brazílii) zostáva,“ píše sa o krajine samby a karnevalov v minuloročnom dokumente s pečiatkou Európskeho parlamentu.

Čína a India vedú dokonca vzájomný, miestami až ozbrojený spor o tom, ako by mala vyzerať ich spoločná hranica, ktorá sa tiahne časťou Himalájí. India zároveň považuje za svoju najväčšiu hrozbu práve Čínsku ľudovú republiku.

Rusko inváziou na Ukrajinu rozpútalo vojnu, ktorú vedie až doteraz. Hospodárstvo síce nekľaklo na kolená, ale je odstrihnuté od väčšiny západných vymožeností a Kremeľ je v medzinárodnej izolácii.

Ani zoskupenie ako celok, pre vnútorné aj vonkajšie problémy jej členov veľa nedosiahlo. V roku 2015 vznikla v rámci BRICS Nová rozvojová banka (New Development Bank). Tá však za celú svoju históriu schválila projekty, ktorých hodnota sa rovná asi tretine peňazí vyčlenených na projekty Svetovou bankou v roku 2022, doplňuje Reuters.

Napriek tomu, závery, ktoré priniesol prvý samit BRICS po vyše troch rokoch, ukazujú, že aj keď sa každá z členských krajín potýka (aj s vážnymi) problémami, ich potenciál netreba brať na ľahkú váhu. Najmä ak by dokázali spolupracovať. A zdá sa, že ho vidia aj ďalšie krajiny globálneho juhu.

Zoskupenie sa rozšíri o šesť nových členov

Pomerne veľký počet rozvojových krajín je celkom pochopiteľne rozhorčených, že bohaté krajiny sa až tak nezaoberajú ich potrebami. Kritizujú Spojené štáty aj širšiu koalíciu západných krajín za inváziu do Iraku či odsunutie na druhú koľaj počas pandémie Covid-19.

Väčšina z nich však zároveň netúži ísť do akéhosi súboja so Spojenými štátmi a podobná bola aj rétorika, ktorá sa na samite ozývala.

„BRICS nie je protikladom ku G7, G20 ani k nikomu inému,“ napísal v utorok brazílsky prezident. „Chceme sa len lepšie zorganizovať ako globálny Juh. Sme dôležití v celosvetových diskusiách a sedávame za rokovacím stolom ako rovnocenný partner Európskej únie a Spojených štátov,“ vysvetlil.

Napriek tomu už pred začiatkom samitu kolovala v médiách informácia, že o členstvo v zoskupení požiadalo dohromady 22 krajín a ďalších 20 má záujem.

A ukázalo sa, že samit sa nestal len akýmsi miestom pre prázdne slová. Päť krajín BRICS oznámilo vo štvrtok ochotu prijať šesť nových krajín od budúceho roka, v snahe pretransformovať globálny poriadok. Argentína, Etiópia, Irán, Saudská Arábia, Egypt a Spojené arabské emiráty sa stanú plnoprávnymi členmi od 1. januára 2024, ak prijmú pozvanie.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva podľa denníka Guardian uviedol, že po prijatí šiestich nových členov bude blok predstavovať 46 percent svetovej populácie a ešte väčší podiel jej hospodárskej produkcie (myslené pravdepodobne v parite kúpnej sily, z hľadiska veľkosti HDP by malo zoskupenie predstavovať necelú tretinu svetovej ekonomiky, pozn. red.).

Nová mena je zatiaľ hudbou budúcnosti

Rozvíjajúce sa ekonomiky okrem expanzie už dlhodobo hovoria aj o ukončení obchodovania v dolároch, ale zatiaľ sa nedohodli, akou menou ho nahradia. Pred samitom sa veľa hovorilo aj o vytvorení spoločnej meny, ktorá by bola krytá zlatom. Existovali aj teórie, že by sa nemusela používať, ako jednotná mena pre všetky krajiny, ale len v rámci cezhraničného obchodu medzi členmi bloku.

Začiatkom tohto roka brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva spochybnil, prečo musia všetky krajiny založiť svoj obchod na dolári, ktorý je dlhodobo hlavnou svetovou rezervnou menou a používa sa v drvivej väčšine medzinárodných obchodných transakcií. A ešte skôr jeden z najvyšších ruských predstaviteľov naznačil, že zoskupenie BRICS pracuje na vytvorení vlastnej meny, napísali noviny Al Jazeera. Neskôr, zhruba mesiac pred začiatkom samitu, však tvrdenia o tom, že by sa zoskupenie v blízkej dobe chystalo zriadiť novú menu, poprel vyslanec Juhoafrickej republiky pre BRICS Anil Sooklal.

Čiastočne sa dostali tieto témy na pretras aj počas samitu. Proces dedolarizácie je „nezvratný“ a „naberá na obrátkach“, uviedol Putin v utorok v jeho virtuálnom príhovore.

Napriek jeho slovám však výstupy samitu ukazujú, že spolupráca medzi krajinami BRICSU ešte nedospela natoľko, aby sa v tejto otázke dokázali niekam posunúť.  

„Vytvorenie meny BRICS si bude vyžadovať súbor inštitúcií," skonštatovala pre noviny Al Jazeera Shirley Ze Yu, vedúca hosťujúca pracovníčka na London School of Economics. Pokračovala, že vytvorenie inštitúcií si vyžaduje spoločný súbor noriem a základných hodnôt. „Hoci to nie je nemožné, je ich veľmi ťažké dosiahnuť,“ uzavrela Yu.