Prekvapivý triumf pápeža Františka v Iraku

pápež František Chaldejská katedrála sv. Jozefa v Bagdade Pápež František prichádza celebrovať sv. omšu do Chaldejskej katedrály sv. Jozefa 6. marca 2021 v Bagdade. Foto: TASR/AP

Cesta potvrdila zlepšenie vzťahov medzi západným kresťanstvom a šiítskym islamom, ktorý je väčšinovým v Iraku a najsilnejšie zastúpenie má v Iráne.

Pápež František sa v sobotu – druhý deň svojej historickej návštevy Iraku – stretol s najvyšším irackým šiítským duchovným, veľkým ajatolláhom Alím Sistáním. Stretnutie sa uskutočnilo v Sistáního dome v posvätnom moslimskom meste Nadžaf a nieslo sa v duchu posolstva mierového spolunažívania. Kresťanská náboženská menšina v Iraku sa totiž v posledných rokoch v dôsledku vojen, ktoré viedli k vysídľovaniu jej členov, čoraz viac oslabuje a postupne mizne.

Ulicu posla Božieho, ktorá vedie k Sistáního domu, lemovali pri pápežovom príchode deti mávajúce irackými a vatikánskymi vlajočkami. Všetky obchody na tejto ulici boli zatvorené. V Nadžafe bol vyhlásený zákaz vychádzania a rozmiestnených množstvo príslušníkov bezpečnostných jednotiek.

Pápež František sa v sobotu – druhý deň svojej historickej návštevy Iraku – stretol s najvyšším irackým šiítským duchovným, veľkým ajatolláhom Alím Sistáním. Foto: TASR/AP


Cesta a pozitívne prijatie má aj politický význam. Spojené štáty vypovedali ešte počas vlády prezidenta Trumpa jadrovú zmluvu s Iránom, nová vláda prezidenta Bidena nateraz pokračuje v tvrdej línii voči Teheránu. Pred pár dňami americké letectvo bombardovalo pozície iránskych vojenských jednotiek v Sýrii. Dohoda s Iránom sa tak opäť odsúva. Pápežova cesta ale ukazuje, že potenciál na dohodu medzi šiítmi a Západom je obrovský. Predstavitelia šiítskeho islamu sa ku kresťanom chovajú priaznivejšie ako sunniti.

O týchto vzťahoch hovoril nedávno v rozhovore pre Štandard aj arabista Gilles Kepel, text si možno prečítať na tomto odkaze:

https://standard.sk/41020/siitsky-islam-chce-chranit-krestanov-papezova-cesta-do-iraku-ma-velky-vyznam-hovori-gilles-kepel/

Vráťme sa však do Iraku. Po stretnutí pápeža s veľkým ajatolláhom boli na programe medzináboženské modlitby v starovekej lokalite Ur. Podľa Biblie je to domovské mesto patriarchu Abraháma, praotca troch monoteistických náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu.

V starovekom meste Ur sa pápež František zúčastnil na medzináboženskom stretnutí, ktorého hlavným posolstvom bola výzva irackým moslimom, kresťanom i iným veriacim, aby prestali so vzájomným nepriateľstvom a začali sa spoločnými silami snažiť o mier a jednotu. Františkova cesta do Iraku je vôbec prvou pápežskou návštevu v tejto blízkovýchodnej krajine. Do rozvalín starovekého Uru prišiel pápež s posolstvom medzináboženskej tolerancie a bratstva. Sobotné medzináboženské stretnutie sa konalo v tieni sumerského zikkuratu, približne 6000 rokov starého archeologického komplexu ležiaceho neďaleko súčasného mesta Násiríja na irackom juhu.

Pápež vo svojej kázni v starovekom Ure odsúdil násilnosti náboženského extrémizmu. „My veriaci nemôžeme byť ticho, keď terorizmus zneužíva na svoje ciele náboženstvo,“ povedal František zhromaždeným. Medzi nimi boli aj príslušníci irackých náboženských menšín, ktorí tri roky trpeli pod nadvládou Islamského štátu.

Pápež František na medzináboženskom stretnutí neďaleko starovekého mesta Ur 6. marca 2021. Pápež František sa v sobotu v starovekom meste Ur v južnom Iraku zúčastnil na medzináboženskom stretnutí. Foto: TASR/AP


Táto teroristická islamistická organizácia dobyla v roku 2014 väčšinu územia severného Iraku. Pri vojnovom konflikte prišli vtedy o život a boli vysídlené tisíce ľudí.

Sloboda vierovyznania a náboženstvo sú základné práva, ktoré musia byť uznávané všade na svete, podčiarkol najvyšší pontifex na modlitbách v starovekom Ure.

Irak je krajinou s moslimskou náboženskou väčšinou a počet kresťanov sa tam za posledné dve desaťročia zmenšil na jedno jediné percento z celkového počtu 40 miliónov obyvateľov. Iné náboženstvá než islam sa však ešte stále až doposiaľ sťažujú na zlé zaobchádzanie, prenasledovanie a vylúčenie z majoritnej islamskej spoločnosti.

Pápež František (v čiernom aute) prichádza na medzináboženské stretnutie neďaleko starovekého mesta Ur. Foto: TASR/AP

V piatok si pápež František v bagdadskom Kostole sv. Panny Márie Vykupiteľky uctil obete jednej z najbrutálnejších masakier kresťanov v Iraku, ktorú spáchali islamskí militanti. Vyhlásil, že ich smrť je pripomienkou toho, že násilie je nezlučiteľné s pravým náboženským učením. Práve v tomto kostole v Bagdade islamskí fundamentalisti 31. októbra 2010 zastrelili 58 ľudí, z nich 48 katolíkov. Vatikán uvažuje nad ich blahorečením, čo je prvý krok k prípadnému vyhláseniu za svätých.

V nedeľu zavíta pápež aj na iracký sever, do autonómnej oblasti Kurdistan. V mestách Mósul a Karakoš sa bude modliť za obete konfliktu s Islamským štátom, ktorý v roku 2014 dobyl veľké časti severného Iraku. Pri tomto vojnovom konflikte prišli o život a boli vysídlené tisíce ľudí.

Za pozornosť stojí, že zlepšenie vzťahov so šiítskym islamom sa odohráva v čase, keď sunnitský islam a turkické národy zosilnili konfrontáciu s kresťanmi, zvlášť to platí v Náhornom Karabachu.

(tasr, fed)


Ďalšie články