Detí trávia s displejmi v ranom veku do štyroch rokov viac ako dve hodiny, v skorej puberte dokážu do svietiacich obrazoviek pozerať takmer osem hodín každý deň.
Odporúčania sa pohybujú v zlomkoch tých časov, ktoré sa stali realitou populácie. Deti nad šesť rokov by nemali tráviť pred obrazovkami viac ako dve hodiny počas bežných dní. A dospelí by vo voľnom čase mali limitovať čas na maximum štyri hodiny denne.
Nové diagnózy a zlozvyky
Ľudstvo dvojnásobne presahuje zdravú mieru využívania moderných technológií a to si začína pýtať svoju daň. Verejne sa skloňujú závislosti od konkrétnych stránok, zariadení a sociálnych sietí.
Napríklad nomofóbia vznikla ako pomenovanie choroby zahŕňajúcej hysterické reakcie na odlúčenie od mobilu. Profesor Baylorskej univerzity James A. Roberts definoval niekoľko príznakov závislosti, okrem iného zaháňanie nudy smartfónom či úzkosť z jeho nedostupnosti.
Mnohí v sebe živia nepretržitú potrebu skontrolovať upozornenia v telefóne. Priemerný Američan tak urobí 352-krát za deň, inak povedané každé tri minúty dňa. Tento údaj sa od roku 2019 zvýšil štvornásobne, vtedy priemer dosiahol 96 pozretí za jeden deň.
Ako najčastejšie odôvodnenie zlozvyku dominuje túžba zostať v kontakte. Uvádza to 86 percent ľudí. Spomedzi dvoch tisícov účastníkov výskumu tri štvrtiny priznali, že si smartfón berú so sebou aj na toaletu.
Od zlozvykov k duševným chorobám
Háčik nezostáva len na úrovni neúmerne veľkého času stráveného pred obrazovkou. Duševné zdravie mladých ľudí zaznamenáva úpadok na kvalite a do popredia sa dostávajú úzkosti, depresie a diagnózy, s ktorými sa nepotýkala žiadna generácia pred nimi.
Prehnané používanie smartfónu má podľa jednej zo štúdií potenciál kumulovať hneď niekoľko vážnych diagnóz a má na ne nepriaznivý vplyv. Odborne zvaná komorbidita sa skloňuje pri depresii a úzkosti, ale aj ADHD, či dokonca alkoholizme.
Zoznam vplyvu pokračuje hanblivosťou a nízkou úrovňou sebavedomia, osamelosťou, problematickým spánkom alebo obsesívno-kompulzívnou poruchou známou aj ako nutkavá neuróza. Po fyzickej stránke stoja za zmienku migréna a zhoršenie zraku.
Iná štúdia zisťovala vzťah medzi závislosťou od smartfónu a osamelosťou či depresiou. Výsledok naznačil možnosť, že nielen závislosť sama prechádza depresii, ale existuje možnosť, keď sa spôsobujú navzájom v rámci kolobehu.
Strach z premeškania a radosť z premeškania
Nemenej nepríjemný druh úzkosti FOMO [fear of missing out, angl. strach zo zmeškania, pozn. red.] predstavuje pocit, že človeku uniká príležitosť, ktorú si užívajú ostatní. Spôsobiť ju môže napríklad prezeranie fotografií z exotickej dovolenky na sociálnej sieti.
FOMO jednoduchšie dokážu uniknúť ľudia, ktorí pociťujú spokojnosť so svojím životom. Z takéhoto nastavenia mysle sa potom dá dostať až k JOMO [joy of missing out, angl. radosť z premeškania], keď si človek dokáže bez výčitiek a strachu vychutnať prítomný moment.
Strach zo zmeškania sa stal nástrojom obchodníkov a expertov na marketing. FOMO sa využíva napríklad pri časovo obmedzených zľavách, prezentácii výrobkov celebritami či iných časovo limitovaných výhodách.
Oči a spánok ako obete displejov
Prehnané používanie smartfónu sa odráža aj na fyzickom zdraví. Spôsobiť môže poškodenie očí pre modré svetlo vysielané displejmi, ktoré svojou vlnovou dĺžkou generuje viac energie ako zvyšok svetelného spektra. Následné poškodenie sietnice môže viesť k strate zraku.
Modré svetlo nezasahuje výlučne zdravie očí a má priamy vplyv i na kvalitu spánku. Prirodzene pochádzajúce svetlo zo slnečného svitu reguluje takzvaný cirkadiálny systém ľudského tela, s čím súvisí tvorba melatonínu.
Hoci schopnosť človeka zaspať závisí od dvoch nezávislých systémov melatonínu a spánkového tlaku, ako uvádza doktor Matthew Walker v knihe Prečo spíme, neprirodzene vysoký príjem modrého svetla degraduje schopnosť zaspať.
Banálne znejúce sťažené zaspávanie vo svojej podstate predstavuje nebezpečné narušenie rovnováhy cirkadiálneho systému, ktoré dokáže vyústiť do spánkových a kardiovaskulárnych ochorení či cukrovky druhého typu.
V neposlednom rade smartfóny okrem veľkého prínosu v oblasti socializácie znamenajú sériu komplikácií v medziľudských vzťahoch. Negatívne ovplyvňujúce ľudskú pozornosť môžu mať na svedomí roztržitosť a nesústredenosť v osobnej komunikácii.
Ručná brzda v podobe aplikácií
Znalí nástrah, ktoré so sebou prináša používanie smartfónu, sa mnohí ľudia usilujú dostať svoje zlozvyky s ním spojené pod kontrolu. Niektoré situácie, keď sila marketingu a túžby po zisku gigantov prevážia nad dobrou vôľou, si môžu vyžadovať radikálnejšie riešenie.
V posledných rokoch sa objavilo nepreberné kvantum nápadov, vďaka ktorým by ľudia nemuseli čeliť sile a vplyvu inteligentných telefónov. Obchody s aplikáciami zaplnili vývojárske počiny, ktoré najrôznejšími spôsobmi limitujú používanie smartfónu skrývaním aplikácií alebo ich zamykaním.
Štandard sa podobným aplikáciám v minulosti venoval. Medzi nimi aj LessPhone, ktorá výrazne okresáva používateľské prostredie. Kreatívnejší prístup zvolil tím stojaci za aplikáciou Paper Phone, ktorá sa usiluje o nahradenie smartfónu papierom.
Na úrovni žartu vznikol projekt NoPhone, ktorého pôvodcovia sa pod atraktívne znejúcim názvom snažili predať ľuďom kus plastu vytlačený na 3D tlačiarni, ktorý mal parametre tradičného smartfónu.
K menej radikálnym riešeniam sa dopracovali aj dominantní výrobcovia, ktorí začali do operačných systémov zavádzať funkcie časovo obmedzujúce používanie konkrétnej aplikácie alebo prezeranie internetovej stránky.
Ľudia, ktorí potrebujú revolúciu
Existujú však ľudia, ktorým nestačia ani vyššie uvedené taktiky. Pohľad na štatistiky či vlastný okruh rodiny a priateľov v nich vzbudzuje potrebu zmeniť smer, ktorým sa pod tlakom doby začal uberať ich život. Práve preto vzniklo protismartfónové hnutie, alebo aj antismartfónová revolúcia.
Na prvé počutie odchod zo sveta smartfónov nemusí dávať zmysel. Človek sa dobrovoľne vzdáva významnej časti komfortu, ktorý sme ako populácia dosiahli vďaka technologickému pokroku. Voľba hlúpeho telefónu [angl. dumb phone, pozn. red.] však predstavuje možné riešenie nového problému.
Internet zaplavujú čoraz väčšie počty používateľov, ktorí sa rozhodli vymeniť inteligentné zariadenia v hodnote niekoľkých stoviek eur za staré telefóny schopné vybaviť len volania a SMS správy. A riešení sa ponúka mnoho.
Staré telefóny môžu byť zaujímavé, ale nebývajú spoľahlivé
Najlacnejšie a najdostupnejšie riešenie spočíva v hľadaní starého telefónu. Často sa v domácnosti nájde tlačidlový kus spred roku 2010, ktorý perfektne postačuje na účely zmeny.
Problém pri starších modeloch predstavujú batérie, ktoré prirodzeným spôsobom počas rokov degradujú a ich výdrž sa stáva žalostne nízka, často i nepoužiteľná.
Inak sa s používaním desať- alebo dvadsaťročného mobilu nespájajú výraznejšie technické prekážky. Telefonáty a SMS správy stále fungujú cez 2G sieť, ktorá zostáva na Slovensku aktívna popri 4G a 5G sieti. Niektorí operátori postupne odpájajú 3G sieť.
Pre prípad, keď človek nechce riešiť patálie spojené s opravou batérie alebo jednoducho objaví telefón v horšom stave, stále existuje možnosť kúpiť si celkom nový “hlúpy telefón”.
Tlačidlové telefóny sa vyrábajú a predávajú dodnes
Niekoho môže prekvapiť, že zariadenia tohto typu zostávajú v produkcii v dobe smartfónov za tisícky eur, ktoré dokážu fotiť ako profesionálne aparáty a spoľahlivo surfujú internetom cez najrýchlejšiu 5G sieť.
Ich výrobe sa venuje Nokia, niekdajšia legenda trhu s mobilmi, ktorá prespala smartfónovú revolúciu a z trónu spadla na chvost technologického sveta. Dodnes však predáva obnovenú Nokiu 3310 (2017) a iné tlačidlové a vyklápacie modely.
Menej známy Punkt vo Švajčiarsku ponúka zákazníkom tlačidlové telefóny s minimalistickým dizajnom zamerané na bezpečnosť a súkromie. Lacnejší model sa obmedzuje na telefonáty a správy, novší prináša 4G pripojenie a možnosť zdieľať internet pri zachovaní formátu hlúpeho mobilu.
Iný dizajnový prístup zvolila spoločnosť stojaca za projektom Light Phone. Od prvej generácie, ktorá sa limitovala výlučne na telefonáty, sa filozofia značky posunula a Light Phone II vybavila e-ink displejom. Dátové pripojenie môže zdieľať napríklad s počítačom. Použiteľnosť prítomnej navigácie či podcastov zostáva pri dotyčnom formáte otázna.
Ďalšiu alternatívu stelesňujú inteligentné hodinky v prípade, že ide o model podporujúci eSIM. Zvládajú hovory i správy. Bohužiaľ, v podmienkach Slovenskej republiky existuje len skromná podpora pre túto technológiu.
Po celom svete si trend minulých desaťročí ľudia pripomínajú najčastejšie formou vyklápacích, alebo aj „véčkových” telefónov [angl. flip phone, pozn. red.], ktoré niektorí výrobcovia predávajú dodnes. Napríklad na TikToku #flipphone získal viac ako pol miliardy zhliadnutí.
Vlna návratu k starej technológii so sebou strhla aj celebrity populárne medzi mladými. Za posledných päť rokov vyhľadávanie slovného spojenia „flip phone” cez Google stúplo o 140 percent.
Nevyhnutné ukrajovanie pohodlia
Vzdať sa smartfónu a prejsť v čase do minulosti v snahe oslobodiť sa od pokušení a zdravotných rizík dneš neprichádza do úvahy bez náležitej obety komfortu a pohodlia, ktoré priniesol pokrok technológií.
Jednoznačný kompromis nastáva v oblasti rýchlosti. Tlačidlové telefóny, najmä staršie modely, jednoducho nedosahujú tempo smartfónov. Spadá sem aj fyzická, alfanumerická klávesnica, na ktorej sa píše pomalšie ako na displeji.
Ďalej displej samotný, ktorého čitateľnosť priamo úmerne upadá so zmenšujúcimi sa rozmermi. Údaje sa musia zmestiť na menšiu plochu a pohyb medzi nimi podobne. Ovládacie tlačidlá sa nevyrovnajú dotyku na displeji.
Používateľ tlačidlového telefónu sa dobrovoľne zrieka šikovných aplikácií, ktoré prispievajú ku každodennému komfortu. Internet sa stáva neprístupným, spolu s ním mapy a navigácia či online cestovné poriadky.
Rovnako odpadá používanie aplikácií s cestovnými lístkami či aplikácií spojených s parkovaním. Človek sa nedostane ani k tým, ktoré slúžia na dvojfaktorovú autentifikáciu.
Prekážky neznamenajú konečnú
Pesimistický úvod k praktickým prekážkam prechodu zo smartfónu na tlačidlový telefón treba učesať zdravou dávkou realizmu a štipkou nádeje pre tých, ktorých takáto možnosť oslovila. Väčšina obmedzení sa dá hravo prekonať.
Zložitú navigáciu v prostredí drobných telefónov už v minulosti riešili rýchle predvoľby. Internet vo vrecku spoľahlivo nahradí počítačová verzia tak, ako to bývalo kedysi bežné.
Trasa na mape sa vždy môže naplánovať vopred, v prípade neistoty vytlačiť na papier so všetkými inštrukciami. Aj v najväčších mestách stále prežila fyzická forma cestovných lístkov a niektoré aplikácie s dvojfaktorovou autentifikáciou sa dajú presunúť do počítača.
Hudba voľne dostupná cez streamovacie platformy zostáva dostupná v prostredí notebooku alebo tabletu, no niektorí zo stúpencov protismartfónovej revolúcie siahnu v tejto oblasti po retro technológii.
Na popularite, hoci výrazne menšej, naberajú staré hudobné prehrávače. Či už kazetové, odvodené od legendárneho walkmana výrobcu Sony, alebo novšie MP3 prehrávače, napríklad Apple iPod, do ktorého hudbu treba kupovať.
Četovacie aplikácie fungujú podobne ako hudobné alebo autentifikačné. Používateľ potrebuje smartfón na prvotnú aktiváciu, potom dokáže počítačová verzia fungovať nezávisle od telefónu. Alternatívne môže človek prehodnotiť, ktoré z nich skutočne potrebuje. Podobne sociálne siete.
Nie nevyhnutná, ale schodná cesta
Smartfóny sa stali technologickým ohňom 21. storočia: dobrými sluhami a pracovnými nástrojmi, ale zlými pánmi nad naším časom a životmi.
Situáciu ohľadom vplyvu smartfónov a sociálnych sietí na fyzické a duševné zdravie populácia podceňuje. Svedčia o tom alarmujúce štatistiky a správanie más, ktoré sa rovná ignorácii potenciálnych rizík.
Napriek objektívnej vážnosti netreba okamžite siahnuť po najextrémnejšom z riešení. Mnohé potiaže spoľahlivo vyriešia vhodné aplikácie a pevné pravidlá, ktorých sa človek drží.
Na druhej strane existuje široká škála scenárov, v ktorých odchod zo sveta smartfónov dáva zmysel. Preto má hnutie proti smartfónom svoje miesto v modernej spoločnosti.