Lužickosrbský spisovateľ: Nebol som šťastný z nemeckého zjednotenia. Ani dnes nie som

Ste Hornolužický Srb, ale polstoročie žijete a pracujete v Dolnej Lužici. Cítite sa Srbom Hornolužickým, Dolnolužickým, alebo len Lužickým?

Som Lužický Srb a možno som takým sprostredkovateľom, je to komplikované. Bežne počúvam, že som kedysi bol vyslaný zastrešujúcim lužickosrbským orgánom Domowinou do Dolnej Lužice, aby som ju „sorabizoval“ [sorabistika je veda o jazyku a literatúre, kultúre a histórii Lužických Srbov, pozn. red.]. Ale to sú hlúposti.

Zvonku vnímame Lužických Srbov ako jeden národ, ale keď prídem do Lužice, nevidím to tak. Vidím Hornolužických Srbov a Dolnolužických Srbov, vidím katolíkov, evanjelikov... Je to veľa identít na malom priestore.

Vnímam delenie, ktoré má svoje historické príčiny, a považujem to za nedostatok. Veď tá komplikovanosť sa nedá vysvetliť nielen cudzincom, ale ani samotným Nemcom. Začnete vetou: Das ist obersorbische, das ist niedersorbische. [To je hornolužická srbčina, to je dolnolužická srbčina. pozn. red.] A každý sa spýta: Wie gibt's zwei Sprachen? [Akože dva jazyky? Môžete mi to vysvetliť ešte raz? pozn. red.]